Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.
Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.
K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.
Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.
Podunajská pahorkatina
Najvyšší vrch: Hrabina (411 m)
Rozloha: 6384 km2
Podunajská pahorkatina je severnejšia, hornatejšia časť (pahorkatina) Podunajskej nížiny. Je najväčším krajinným celkom na Slovensku. „Pohorie“ má dĺžku 130 km a šírku od 15 do 60 km. Nachádza sa v 15-tich okresoch! Prevláda v nej pahorkatinný reliéf, ale značné plochy zaberá aj rovina, najmä pozdĺž riek Váh, Nitra, Žitava, Hron a Ipeľ.
Podunajská pahorkatina sa delí na tieto podcelky:
- Trnavská pahorkatina:
- Pomalokarpatská pahorkatina
- Trnavská tabuľa
- Dolnovážska niva
- Nitrianska pahorkatina:
- Zálužianska pahorkatina
- Bojnianska pahorkatina
- Bánovská pahorkatina
- Drieňovské podhorie
- Tribečské podhorie
- Nitrianska tabuľa
- Nitrianske vŕšky
- Nitrianska niva:
- Bebravská niva
- Stredonitrianska niva
- Dolnonitrianska niva
- Žitavská pahorkatina
- Žitavská niva
- Hronská pahorkatina:
- Bešianska pahorkatina
- Chrbát
- Belianske kopce
- Búčske terasy
- Hurbanovské terasy
- Hronská tabuľa
- Strekovské terasy
- Hronská niva:
- Sikenická mokraď
- Čenkovská niva
- Ipeľská pahorkatina:
- Bajtavská brána
- Zalabský chrbát
- Santovská pahorkatina
- Brhlovské podhorie
- Sebechlebská pahorkatina
- Bátovská pahorkatina
- Čajkovská zníženina
- Ipeľská niva
Nachádza sa tu množstvo mestských sídiel, rozvinutý priemysel, poľnohospodárstvo a hustá cestná i železničná sieť. Hustota obyvateľstva prevyšuje celoslovenský priemer a pohybuje sa v rozpätí 100 – 200 obyvateľov na km2. Z pôvodne lesnej pokrývky sa zachovali len nepatrné, prevažne dubový zvyšky v podobe drobných lesných enkláv a hájov.
Nadmorská výška sa pohybuje od 112 do 370 m. n. m. „Pohorie“ patrí klimaticky do nížinnej, mierne teplej a suchej klíme.
Zdroje:
Zoznam vrchov pohoria:
Poznámka:
- ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.