Hédervár (Pezinský hrad) (Hrad)
Podľa písomných prameňov kedysi dávno stál v Pezinku Hrad. Pretože neskôr postavili nový zámok, zaniknutý starý hrad začali nazývať Starým zámkom. Kde však hrad presne stál, nie je dodnes úplne jasné. Pozostatky pevnôstky sa našli na vrchu Vimpergy priamo nad liečebňou Philippa Pinela. Istý čas sa malo za to, že je to hľadaný zaniknutý Starý zámok.
Práve s touto lokalitou sa spája písomná zmienka, podľa ktorej v roku 1339 kráľ Karol Róbert povolil grófovi Šebušovi aby si na vrchu „Hedvár“ postavil kamenný alebo drevený opevnený objekt na ochranu rozvíjajúcej sa ťažby kovov. Po skončení búrlivých pomerov pevnôstka stratila svoj pôvodný význam. Možno z bezpečnostných dôvodov bola zničená ešte pred dokončením vlastnými majiteľmi. Neskoršie archeologické výskumy na tomto mieste potvrdili stavbu veže. Niektorí ju považujú za predsunutú vežu, ktorá chránila prístup k samotnému starému zámku. Ten mal stáť niekde vyššie v horách.
Dnes je jasné, že na tomto mieste Starý zámok nestál. V zápisnici volenej obce mesta Pezinok zo 14.06.1699 je zmienka o žiadosti Veleckého, prefekta majetkov generála Pálffyho. Žiadal, aby mu mesto dovolilo lámať kameň pri starom zámku na stavbu múru, ktorý chcel postaviť okolo Zumberského kostola. Dôvod na to mal jednoduchý, kameňolom sa nachádzal blízko kostola. Pri Pinelovej nemocnici však žiaden kameňolom nie je a ani v minulosti nebol. Pezinský hrad teda musel stáť na inom mieste.
Pri hľadaní sa pozornosť sústredila na vŕšky v okolí pôvodnej osady Sumberg. Pri hľadaní mali pomôcť aj stopy po staršej ťažbe kameňa. V roku 2001 bolo objavené ďalšie miesto, kde kedysi mohla stáť pevnôstka. Miesto dostalo názov Starý zámok II. Iní ho poznajú pod názvom Srnčí vŕšok a dosahuje výšku 354 m. Vŕšok však nie je vyznačený na každej mape. Na jeho vrchole stojí skalný zub. Údolie je asi 70 výškových metrov pod ním.
Počas archeologického výskumu sa tu našiel veľký počet železných hrotov šípov, hlavne na severozápadnom svahu, ktorý sa zvažuje k sedielku. Cez sedielko viedla doteraz viditeľná prístupová cesta a našli sa tu aj fragmenty podkov, časti nástrojov, súčasti vozov. Preto sa predpokladá, že na tomto mieste bolo predhradie, ktoré bolo ľahko opevnené a preto stopy po úprave terénu dnes už nie sú viditeľné.
Drevozemný hrádok na lokalite Starý zámok II. strážil nielen hlavnú dolinu, ale i niekoľko bočných doliniek, ktoré umožňovali prechod z Pezinka cez Malé Karpaty smerom na Záhorie. Pravdepodobne chránil jednu z menej známych obchodných a vojenských ciest. Postavili ho v druhej polovici 13. storočia. Zanikol na prelome 13. a 14. storočia. Viedenské strieborné fenigy razené Přemyslom Otakarom II. zužujú zánikové obdobie na 70-te roky 13. storočia. Práve táto lokalita býva spájaná s písomnou zmienkou o dobití Hederváru českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v roku 1271. Zámok II. a nedostavaný Zámok I. sú od seba vzdialené vzdušnou čiarou 3,6 km.
Podľa spôsobu zhotovenia a zloženia keramiky je lokalita Starý zámok II. starším objektom ako Starý zámok I. Starý zámok II. zanikol na prelome posledných desaťročí 13. a začiatkom 14. storočia. Na mieste sa našli aj kovové predmety. Najviac bolo hrotov šípov 53 kusov a ručne kovaných klincov 51 kusov.
Archeológovia predpokladajú, že ide iba o zlomok pôvodne použitých šípov počas boja. Víťazi si istotne odniesli všetky šípy s cennými hrotmi, ktoré sa im podarilo nájsť. Podobné hroty šípov sa našli i pri Dračom hrádku. Veľká časť z nich sa používala najmä v 13. a 14. storočí. Našli sa tu však aj menej účinné staršie typy hrotov a lovecké hroty šípov, čo môže poukazovať na nedostatok šípov u obrancov hrádku. Preto ich nahrádzali menej účinnými strelami určenými predovšetkým na lov.
Našlo sa tu 7 strieborných viedenských fenigov z rokov 1251 – 1276 českého kráľa Přemysla Otakara II. Pomer železných nálezov a nálezov z farebných kovov je v tejto lokalite vo veľkom nepomere. Pravdepodobne je to spôsobené tým, že po objavení Starého zámku II ho začali „navštevovať“ hľadači pokladov, ktorí sú skôr zameraní na výrobky z ušľachtilých kovov, ako zo železa. Časť železných predmetov však nepochádzala zo stredoveku. Boli tu nájdené predmety súvisiace s ťažbou v kameňolome – ostnatý drôt, elektrické a telefónne káble, zvyšky zápalníc využívaných na trhacie práce.
Na násilný zánik Starého zámku II poukazuje požiar a početné nálezy hrotov šípov. Nepriateľ postupoval po vozovej ceste smerom na Srnčí vŕšok. Predpokladá sa, že na časti šípov boli pripevnené zápalné látky, aby ich sčasti zamestnali hasením založeného požiaru. Po zániku stredovekého opevnenia jeho zvyšky postupne pohltil les. Miesto bolo ešte občas využívané ako oporný alebo signalizačný bod až do prelomu 15./16. storočia. Ťažba kameňa zničila celú centrálnu časť stredovekej pevnôstky. Neskôr bol priestor využívaný ako poľovný revír, na čo poukazujú olovené guľky do predoviek, ktoré sa tu našli.
Dominantná poloha Starého zámku II. v okolitom teréne bola využitá aj počas záverečných bojov II. Svetovej vojny na začiatku apríla 1945. Našli sa tu guľky z pechotných zbraní, leteckých guľometov, početné šrapnely a mínometná munícia ráže 80 mm. Jedna guľka bola kuriózne pritavená k hrotu šípu.
Medzitým boli odkryté nové nálezy pri rekonštrukcii priamo v meste stojaceho Pezinského zámku, ktoré naznačujú existenciu kamenného hradu na tomto mieste už v priebehu 13. storočia. Možno on bol tým hradom, ktorý stál kronikárovi za zmienku pri popise vojenských úspechov českého kráľa. Kamenný hrad bol viac významným objektom ako iba drevená pevnôstka hlboko v horách.
Drevozemný hrádok Starý zámok II. mal podobný osud, ako iné drevozemné hrádky v tomto priestore. Stavali sa na strategických miestach na okraji alebo vo vnútri malokarpatských dolín, napr. Železník, Pod Mariášom, Dračí hrádok a Starý zámok II. Ako keby bolo ich úlohou chrániť, ale pritom nebyť príliš na očiach. Vznikali v priebehu 13. storočia, a zanikli v období bojov medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom, alebo počas nepokojných posledných rokoch vlády Arpádovcov a nastupujúcej feudálnej anarchie.