Dnes je: streda - 24.4.2024, Meniny má: Juraj
Aktualizované: 23.04.2024

Fotografie z roku 2016



On-line: 14

Akcie: 815

Foto galérie: 649

Videá: 282

Odkazy: 576

Komentáre: 1455

Login:

Heslo:

Komentáre k turistickým akciám

12345
Turistická akcia: 6. ročník Silvestrovskej akcie spolku PAT a MAT / Malé Karpaty / nedeľa - 31.12.2023
Vinco

Vinco

2
zobraziť foto

Úvod

Rok sa stretol s rokom a my sme sa posledný deň v roku opäť stretli na našej tradičnej Silvestrovskej akcii spolku PAT a MAT. Trasa 6. ročníka sa narodila v Jožovej hlave a ja som bol veľmi rád, že sa konala v Malých Karpatoch blízko môjho domova. Už tretí rok po sebe je vo veľkej popularite a to ma teší. Aj keď som tajne dúfal, že sa nám konečne podarí prekonať rekord. Nestalo sa tak. Účasť štrnástich turistov / turistiek je obdivuhodná čo svedčí o tom, že naši členovia majú rady a túžia po horách a vzájomnom stretávaní sa. Alebo je v tom úmysel po hojných Vianočných dňoch vypotiť nejaké tie koláčiky, alebo byť len v prírode? To nechám na každého, ako si to vysvetlí. Každopádne je dobré, že sme sa zišli a plodne prežili doobedie pred Silvestrom. Ako som písal v popise, je to príležitosť ako sa môžeme v hojnom počte zísť v príjemnom prostredí prírody a porozprávať sa aj s tými členmi, ktorých v priebehu roka často nevidíme.

Chcem pochváliť Jozefových priateľov ako hostí Milku a Jozefa, s ktorých možno v budúcnosti „vyrastú“ ďalší členovia nášho spolku. Nechajme sa prekvapiť. Som rád, že Bubo a jeho sestra Lenka tradične nevynechali Silvestrovskú akciu. A zároveň som smutný downer, že sa ostatní členovia z rôznych dôvodov tejto akcie nemohli zúčastniť. V neposlednom rade chválim aj Romana, ktorý nezabudol na tradičné Silvestrovské varené vínko na štarte akcie.

A chcem pochváliť všetkých zúčastnených: Jozefa, Romana, Maroša, Buba, Rada, Aďku, Dúša, Danku, Petra, Dušana, Lenku, Milku a Jozefa, že nevymenili príjemný pobyt v prírode za posedávanie doma na gauči pred televízorom. Máte u mňa veľkú úctu a uznanie palec hore.

A nakoniec len spomeniem moju nehodu so spätným zrkadlom pri cúvaní. Hoci som zrkadielko trochu poničil, vôbec za ním nebanujem. Práve naopak. Túto udalosť spojenú so skvelou Silvestrovskou akciou si budem dlho pamätať. A to je dobré. Mám aspoň stopercentný záchytný bod pre moju stále častejšie zlyhávajúcu pamäť grin grin

Putovanie

Prvé zastavenie / nezastavenie

Po úvodných štartovacích procedúrach sme sa vydali na našu púť a hneď hore do kopca. Ako prvé sme na trase navštívili „Lančársky kostolík“ – Kostol svätého Michala Archanjela priamo na vrchu Chríb. A ako dopadlo jeho skúmanie? No dvojako. Jedna časť výpravy bez potreby spovede a prijatia hostie (pitia omšového vína) plynulo pokračovala na trase. Druhá časť výpravy zrejme pod ťarchou hriechov minulých musela absolvovať spoveď a prijatie hostie. Nám ostatným z prvej skupiny nie je doteraz jasné, či druhá skupina hriešnikov mala aj „oplátku“, alebo sa zamerala výhradne na tekutú časť hostie (rozumej pitie omšového vína) tongue wink grin Tak ich to pitie omšového zamestnalo, až sme na nich museli asi 10 minút čakať. A tu aj vyvrátim klebety a pokarhania od Jozefa z jeho komentára, že som sa príliš ponáhľal. Tak bol som to ja, kto hamoval vedúcu kolónu. No aby bolo všetkým a hlavne Jozefovi jasné, ako to s tou rýchlosťou putovania bolo sick

Druhé zastavenie

Kým sme sa k nemu prepracovali ušli sme kus cesty. Kus veľmi príjemnej nenáročnej cestičky. Počas nej sa tvorili rôzne debatujúce skupinky, ktoré sa rôzne premiešavali. Každý mal potrebu na tejto nie moc dlhej túre prehodiť pár slov s každým zúčastneným.
Cesta prebiehala pohodovo až do bodu, kde som prítomných pomýlil ďalším smerovaním trasy. Po konfrontácii s mapou sme pokračovanie promptne vyriešili zmenou trasy. Jediný, kto dnes zostal verný mojej nakreslenej trase bol Rado. Týmto odo mňa dostáva bobríka za poctivosť.

Hlavný bod dnešnej Silvestrovskej akcie boli Orlie skaly. Keď sme na skaly dorazili hľadali sme miesto, kde by sme si mohli založiť bezpečný ohník na opekanie. Na Orlích skalách je ohnisko, ale dnes to nebolo vhodné miesto kvôli fúkajúcemu vetru. A tak sme v závetrí našli miesto, ktoré si pred príchodom na skaly všimli niektorí naši členovia spolku. A tak sa stalo, že ja ako prvý prichádzajúci návštevník k opekajúcej dvojici som prakticky domácich „vyhodil“ z ich miesta. Na obranu spomeniem, že som ich slušne pozdravil a položil im slušnú otázku, či sa môžeme pridať a ony súhlasili. Muž a žena mi ešte povedali, že sú práve na odchode. Niektorí naši turisti si to myslia inak, ale takto to bolo cool grin

A tak sa stalo, že sme si tradične a opäť opekali a oddychovali v spoločnom kruhu. Tu som si aj zaspomínal na rok minulý, keď sme boli v okolí hradu Beckov na Skaliciach. Vtedy sme kvôli opekaniu museli aj zmeniť trasu. Čin rebélie som vtedy pochválil aj ja ortodoxný dodržiavač nakreslenej trasy v mene pozitívneho dôvodu. Dnes sme kvôli opekaniu trasu nemuseli meniť.

Je pekné a blahodarné posedieť si chvíľu v kruhu priateľov pri teple ohníka a koštovať rôznu poživeň, ktorú vždy niekto donesie a rozdelí sa s ostatnými. Alebo si spoločne pripiť a zaželať si všetko dobré. Tomu sa hovorí priateľstvo, vzájomná súdržnosť a úcta k druhému. A práve taký je si myslím náš spolok, jeho ľudia. A preto Vás mám všetkých rád a rád s Vami chodím na akcie. Toto sú moje pocity. Verím, že aj vy ostatní máte pocity podobné. Inak by ste na tieto akcie nechodili.

Do cieľa

Po odchode z Orlích skál sme sa pristavili pri poslednej štvrtej tabuli Náučný chodník ŠTERUSY, REBRO, SPROSNÁ, ORLIE SKALY. Po chvíli oddychu pri tabuli naše kroky už viedli po náučnom chodníku do obce Šterusy, kde chodník začína. Na trase sme si prešli aj blatovú časť, čo bolo zaujímavým bodom pre nejedného kameramana či fotografa. Príjemnou časťou tohto chodníka je prechod lúkou, z ktorej je vidieť dominantu tunajšieho výhľadu Veľkú pec. Ešte viac zaujímavou trasou náučného chodníka je prechod časťou Rebro. Je to taký malý, ale zaujímavý „kaňónik“.

Posledná časť trasy už viedla iba po lúkach a cestách cyklistického chodníka. Po tom čo sme prešli okolo Kostola sv. Márie Magdalény a opustili obec Šterusy nasledovala obec Kočín. V pohodičke a po skupinkách sme úspešne dorazili do cieľa dnešnej akcie do Lančára k autá.

Záver

Ďakujem všetkým zúčastneným za účasť, za vytvorenie skvelej Silvestrovskej a súdržnej atmosféry. Som rád, že sme sa mohli zísť v hojnom počte. Vždy Vás rád vidím a pevne dúfam, že naše stretávania na spoločných turistických akciách sa stanú častejšie.

Prajem Vám všetkým všetko dobré do Nového roku. K tomu Vám Pán Boh pomáhaj. Majte sa krásne a Dovidenia pri budúcej turistickej akcii v roku 2024.

komentár: 1458 pridaný: 06.01.2024 - 15:13
Jozef

Jozef

1

Na štart prichádzame prví. Padol návrh, že počkáme na ostatných v aute, lebo vo vnútri je príjemné teplo. Tento návrh sa však dlho neohrial. Kým prídu ostatní, rozcvičíme sa, aby sme dokázali podať patričný výkon. Zrazu sú všetci vonku. Každému v očiach vidieť odhodlanie a na lícach zapálenie pre vec. Ako sa vraví „Šťastie praje pripraveným.“ Kým ostatní prišli, sme už mali slušný náskok a boli sme zohriati na dostatočne vysokú prevádzkovú teplotu. Boli sme popredu asi tak o jeden pohárik vareného vínka.

Medzi poslednými prichádza Vincent. Rýchlo parkuje, ako keby tušil, že už stihol niečo zmeškať. Lenže ako rýchlo zaparkoval, tak rýchlo znovu túruje motor. Evidentne nie je so svojim zaparkovaním spokojný. Znovu letí jeho auto okolo nás. Znovu parkuje a znovu nie je spokojný. Ale tentoraz mu to snáď do tretice vyjde. Tak nie. Znovu hučí motor a červená strela znovu agresívne rozráža vzduch. Koľký krát to ide už okolo nás? Na piaty pokus to už vyšlo. Snáď. Ale spokojnosť na jeho tvári nevidieť. A nik z nás sa tomu nečuduje. Radšej. Už zaparkoval, alebo to zapikoval?

Rozcvičovali sme sa, rozcvičovali a to poctivo, ale nepomohlo to. Aj tak nám tých prvých 50 výškových metrov z dediny na vrchol Chríbu, na ktorom leží opevnený kostolík sv. Michala archanjela, dal zabrať. Riadne zabrať. Že by bolo málo prípravy? Netrúfam si povedať. Zato si trúfam povedať, že Vincent na trase letel ako v aute pri parkovaní! Cez kostolík časť výpravy doslova len preletela. Stihol z vás niekto aspoň nejakú fotku urobiť? Postrehol vôbec niekto, že sme šli okolo opevneného kostolíka?

Časť výpravy možno nepostrehla, zato tá naša časť hej. A nielen to! My sme stihli aj kratučkú spoveď a ešte kratšiu omšu! Presnejšie veľmi kratučkú, ale zato veľmi podstatnú časť omše. Niekto totiž vytiahol z ruksaku omšové víno. Na prvý pohľad vôbec nevyzeral na takého zarytého katolíka, ale čo už je raz vonku z ruksaku, sa do neho na Silvestra tak ľahko naspäť neschová. Takí polepšení sme vchádzali do lesa! Zatiaľ si však nikto nedával Silvestrovské sľuby do nového roka. Zase až toľko toho omšového nebolo.

A sme v lese. Je to stále to isté, ako u PATa a MATa v lese. Ja som tu už bol. Tadiaľto. Tak nie, mali sme predtým odbočiť. Prinajhoršom sa vrátime. Vlastne sa nemusíme vrátiť, lebo sa dá aj tadiaľto. Odbočujeme! Dopra… doľava! Ešte že je Silvester a na Silvestra môže byť o trochu viac zábavy ako po iné dni.

Na Orlích skalách sa nám už darí aj trochu postáť a pokochať sa. Lenže trochu fúka. Preto sa sťahujeme do tepla závetria. Tradične sa o všetko ostatné stará Vincent, za čo mu ďakujeme. Tí dvaja nešťastníci, čo tam boli pred nami už asi menej, ale čo už. Ako sa neskôr ukázalo, tak za Orlími skalami nás čakala ďalšia etapa pretekov. Dodnes neviem, aký som mal medzičas, ledva som stihol čo to odfotiť. Tento Silvestrovský ročník bol celý voľajaký hŕr-bŕŕ. Začína mi chýbať náš Welness team a jeho tempo. Akcie nie, lebo toto mala byť akcia v duchu Welness teamu. Miestami som sa cítil ako na Rally Paríž – Dakar.

Na záver chcem poďakovať Danke a Petrovi za dar a liečivo v jednom pre môj žalúdok. Chcel som ho na konci pri autách porozlievať, ale celé to bolo nejaké uponáhľané a zrazu sme sa všetci rozpŕchli do áut. Možno niekedy nabudúce pri nejakej inej príležitosti…

komentár: 1457 pridaný: 01.01.2024 - 11:52
Turistická akcia: Rozhľadňa IBOvka a Vysocko z Hrabovky / Považské podolie / sobota - 09.12.2023
Vinco

Vinco

2

Úvod

  1. Musím spomenúť! Opäť trasu nakreslil Jozef a ja som ju na stránke zhmotnil do turistickej akcie. Ale opäť sa stalo, že Jozef sa tejto akcie nemohol zúčastniť a to dnes kvôli zdravotným dôvodom. Do poslednej chvíle som dúfal, že sa mu „polepší“, no nestalo sa tak. Škoda.
  2. Marika! Veľmi som sa potešil, keď som ju zbadal na súpiske prihlásených tejto akcie. Veď s Marikou som sa naposledy videl v novembri minulého roka a tak som sa tešil, že sa uvidíme a zažijeme parádne turistické zážitky. Aj tu zasiahla vyššia moc. Marika deň pred turistikou ochorela, dostala teplotu a tak musela zostať doma ležať v posteli.
  3. Rúškom tajomstva zostala zahalená ženská osoba pod prihlasovacím menom „Hostka 1“. Hostku prihlasovala Ľudka. A ja spoločne s Ivanom, ešte cestou autom na štart do Hrabovky, sme dumali, aká mladá neskúsená „osemnástka“ nás to na štarte bude čakať grin grin grin A čuduj sa svete na štarte nás čakala vyzretá, turistikou ošľahaná a ostrieľaná „26-tka“ Marta. A musel som zdôrazniť to číslo, ktoré som uviedlo, lebo Ivanove slová počas putovania na margo Marty sa mi na dlho vryjú do pamäte. To bolo tak. Pred nami bolo pozvoľné stúpanie a samozrejme Marta išla ako píla na čele výpravy. Ivan fučal ako býk a mrmlal si popod nos: „žena v takom veku a ešte s drevenou nohou ma tu odpáli, to je hanba“. No poviem vám, zahanbený som bol aj ja. Klobúk dole pred Martou palec hore palec hore. Toto musím spomenúť už tu na začiatku, lebo si to úplne zaslúži pre to, ako dala s ľavou zadnou túto zimnú túru. Ešte raz Marta, odo mňa máš úprimné a veľké uznanie.

Putovanie

Štart trasy

Auto sme zaparkovali na konci obce Hrabovka, kde bolo parádne miesto. Už od auta sme videli náš cieľ rozhľadňu IBOvka. O štartovnú procedúru sa postarala Ľudka. Štartovali sme opäť bylinným likérom, ktorý nám cez Ľudku poslala Marika. Marika a Ľudka ďakujeme, bol vynikajúci a hlavne mal liečebné výsledky wink

Prvá zastávka

Úvod trasy sme absolvovali po asfaltke do obce Horné Orechové. Bol to jediný úsek, kde nám pod nohami nevŕzgal sneh alebo ľad. Išlo sa príjemne po rovine, až sme po približne 1.5 km prekročili brod a pred nás sa prvý krát postavila naklonená rovina. Tu bolo to miesto, kde si Ivan hundral popod nos tie na začiatku spomínané slová. A ja som volal na vpredu valiacu sa Martu „Martááááááááááááá, veď spomaľ, nie sme na pretekoch, užívaj si to. Takto nás odpáliš.“ Moja výzva či prosba pomohla. Marta odvtedy zvoľnila a začala si turistiku užívať grin grin

A čo tá prvá zastávka? Skoro som na ňu zabudol. Absolvovali sme ju na vyhliadke nad diaľnicou. Ešte pred tým sme sa zastavili na pár sekúnd pri neďalekom turistickom prístrešku. Aj tu boli pekné výhľady. Ale hlavne Ivan na tomto mieste lovil kešku. No hlavná vyhliadka bola tá spomínaná nad diaľnicou. Z tohto miesta je vidieť Trenčín a ďaleké okolie. Napravo Považský Inovec a naľavo Strážovské vrchy.

Druhá zastávka

Príjemným putovaním po rovine sme asi po kilometri dorazili k nášmu hlavnému bodu programu k rozhľadni IBOvka. Prestávka sa na takomto mieste priam pýtala. Našim útočiskom na chvíle oddychu sa stal turistický prístrešok. Strávili sme tu asi pól hodinku. Čas sme využili oddychom a výstupom na rozhľadňu a kochaním sa jej výhľadmi. Rozhľadňa je naozaj vysoká. Má 35 metrov a výstup na jej vrchol je zážitkový. Na niektorých schodíkoch bol sneh a tak bolo treba dávať veľký pozor, aby nedošlo k úrazu. My sme to zvládli bez ujmy na zdraví. Príjemne sme si posedeli, popapali a popili teplý čajíček a bylinný likér. Proste idylka. Nachádza sa tu aj ohnisko, takže dá sa tu aj opekať.

Tretia zastávka

K tejto zastávke nás čakal 5.5 kilometrový úsek nádhernou zimnou divočinou. Najprv sme putovali po žltej turistickej značke a bolo to také pohodové kráčanie nádherne zasneženým lesom. Akonáhle sme opustili žltú „turistickú kamarátku“ vošli sme do zimnej divočiny. Neznačené chodníky nám prichystali prekvapenia v podobe popadaných stromov, ktoré bolo nutné obchádzať. No krása týchto divokých, nikým neprechodených miest bola úchvatná. Navôkol nás bola až „Mrazíkovská“ scenéria hodná fotografovania. Naše telefóny boli v permanencii. Vy ostatní uvidíte tieto miesta v mojom pripravovanom videu. Máte sa naozaj na čo tešiť. Pri tejto príležitosti som si okamžite spomenul na túto našu zimnú turistickú akciu.

Výstup na hrebienok Bielych Karpát, ktorý sme absolvovali nebol zadarmo. Záverečné stúpanie na hrebeň nás riadne zahrialo. O to príjemne sa potom po ňom išlo. Tretia zastávka vrch Vysocko nebol ďaleko. Už zďaleka sme videli, že na vrchole nebudeme sami. Bol tu s nami pár v zrelom veku. Príjemný muž a sympatická žena sa nás po príchode spýtali. To ste nečakali, že tu na vrchole niekoho stretnete, že? A my. To teda nie. Nevedeli sme, že sa ešte nájdu takí dobrodruhovia ako sme my.

Na Vysocku sme pobudli pár minút. Bolo treba sa zahriať teplým čajíkom. Čo to popapať. Ale hlavne podebatovať aj s inými nečakanými turistami. Pobyt na vrchole bol veľmi príjemný. Vietor sem svojim pôsobením nedosiahol a to bolo príjemné. A tak sme sa po príjemne strávených chvíľach pohli ďalej.

Koniec trasy

Cesta do Sedla nad Juríkovcami bola plná neprešliapaného snehu. Miestami dosahoval až po lýtka. V tejto časti som zastal funkciu prešliapávača a pozorného navigátora. Chvíľu trvalo, kým sme sa z neznačených a neviditeľných cestičiek dostali na bezpečnú modrú turistickú značku. A keď sme doputovali do spomínaného sedla s roztvorenou náručou nás privítala modrá turistická „Cyrilometodejská cesta“. Záverečná trasa bola úplne pohodová, zážitková s mnohými výhľadmi do okolia a navyše vedúca po príjemných zasneženým lúkach. Bola to úplná idylka, ktorú sme si naplno užívali. Spokojní a plní zážitkov sme doputovali do cieľa k autu.

Záver

Zažili sme prvú naozaj zimnú turistickú akciu, so všetkým čo k tomu patrí. Sprevádzalo nás parádne počasie a tunajšia okolitá príroda nám ukázala mnohé krásy, ktoré nám dokonale vyčistili hlavu.

Chcem sa poďakovať všetkým – Ľudke, Marte a Ivanovi, že som mohol byť súčasťou tohto nádherného zimného divadla a prežiť s Vami neopakovateľné turistické chvíle. Ešte raz ďakujem Vám.

Nabudúce dovidenia! Už teraz sa teším na ďalšie dobrodružstvo s Vami.

komentár: 1456 pridaný: 11.12.2023 - 11:47
Ľudka

Ľudka

1

Pridem 8.07 do Trenčina. Možno nas bude viac.. dam info tešiiim

komentár: 1454 pridaný: 06.12.2023 - 08:17
Turistická akcia: Predvianočné Vysoké Tatry / Vysoké Tatry / štvrtok - 07.12.2023
Danka

Danka

1
zobraziť foto

Zimnú sezónu sme začali zhurta, priamo vo Vysokých Tatrách. Pôvodný plán bol ísť zo Skalnatého plesa cez Zamkovského chatu do Tatranskej Lomnice, ale údržba lanoviek nám skrížila plán. Žiadne lanovky nefungovali, iba tie lyžiarske. Tak sme si vymysleli náhradný program. A oplatilo sa, bolo rozprávkovo pekne. Naše Tatry sú krásne počas celého roka.

komentár: 1455 pridaný: 10.12.2023 - 16:39
Turistická akcia: Na Krivín a jeho vyhliadky z Tlmáč / Štiavnické vrchy / nedeľa - 26.11.2023
Dúšo

Dúšo

4

Miriam nafotila veľmi pekné fotky, vystihla tie správne momenty! Sa mi zdá, že fotila len na mobil… Vidieť, že to umí!

komentár: 1451 pridaný: 02.12.2023 - 19:25

Reakcie na komentár: 1451

Vinco

Vinco

1

Je jedno, čo má človek s DNA fotografa v ruke, so všetkým dokáže fotiť parádne. A to teda Miriam to fotografické DNA určite má. Takže sa nečuduj, že aj s mobilom dokáže čary. A samozrejme rozhodujú aj pocity a cit pre dobrý moment.

Miriam, bravóóó.

komentár: 1452 pridaný: 02.12.2023 - 21:22
Miriam

Miriam

2

Dúšo a Vinco, ďakujem za pochvalu, človeku dobre padne keď ho pochvália grin Bolo to moje prvé fotenie s mobilom (na našej akcii) a keďže momentálne som bez fotoaparátu, ani som nemala inú možnosť ako skúsiť fotografovať s mobilom. Ale v budúcnosti predsa len dúfam, že si nejaký foťáčik zadovážim smile

komentár: 1453 pridaný: 05.12.2023 - 19:56
Jozef

Jozef

3

Krivín

Tak sa volá jeden z našich vrchov. Takmer nikomu ten názov nič nehovorí. Na prstoch jednej ruky by sme tých znalých mohli rátať. Kde ho hľadať? Skúste uhádnuť, v ktorom pohorí ho nájdete? Bežný človek nemá šancu. Ani teoretickú. Dobre, priznávam, máte šancu 1 ku 66. Presne 66 pohorí totiž môžete nájsť na Slovensku. Ostatné sú roviny, medzihoria, kotliny a iné nepohoria. Keďže ste zablúdili na našu stránku, nie ste úplne bežní ľudia. Ste pravdepodobne minimálne polodobrodruhovia. Turista je na tom o niečo lepšie, ako bežný smrteľník, ale úprimne, kto si spomenie na Štiavnické vrchy? Má síce niečo nachodené, ale pravdepodobne v onakvejších pohoriach. Skôr ho napadne, kde je Kriváň. A to existuje ešte Krasín. Ale aj nižšie a menej známe pohoria, či vrchy dokážu prekvapiť svojou krásou. A nielen ňou. Majú aj ďalšiu nespornú výhodu. A tou je, že tam chodí podstatne menej turistov. Vlastne, takmer nik. Dobre, Štiavnické vrchy asi nie sú úplne najlepší príklad menej navštevovaných pohorí. Máme aj lepšie príklady…

A teraz úprimne, v ktorej časti Štiavnických vrchov by ste hľadali Krivín? Keby sme sa pýtali na Sitno, bežný turista by nezaváhal, ale Krivín? Nebudem ďalej machrovať. Tiež by som to nevedel. Len v poslednej dobe mám rád miesta, kde je pokoj. Menej navštevované miesta mám teraz rád. Nezanevrel som na Tatry či Fatru, stále ich mám rád. Ak chcem zažiť tlačenicu, idem na koncert, alebo k pokladni nejakého obchodného reťazca. Lenže v horách hľadám úplne niečo iné, ako na koncerte, či pri pokladni, či na inom preplnenom mieste… Preto pri plánovaní turistických trás v poslednej dobe dosť vymýšľam a hľadám odľahlejšie miesta. A to sa mi stalo aj teraz.

Zďaleka to nie je iba o mojom plánovaní. Oproti ľuďom z predchádzajúcich dôb však mám obrovskú výhodu. Na internete sa dá nájsť veľa informácií a to v rôznej podobe. Niekedy slová nestačia. Ako sa hovorí „Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť“. Možno preto je na internete toľko fotografií a možno preto, že tuším význam tohto príslovia, občas na nejakú z nich kliknem. V tomto prípade ma zaujala história, čaro miesta, slovné informácie i obrázky, ktoré som našiel. A takto nejako vznikla naša dnešná trasa. Dobre, priznávam, trochu som sa aj nudil a uvedomil som si, že dávno som nikde nebol…

Spomínal som, že na takéto miesta chodí menej turistov a že dokážu prekvapiť? Naozaj to platí. Dokonca aj dnes. Turistov je tu ako maku. Možno ešte menej. Možno šafranu je ešte menej. Zato streľbu počuť i krkavce vidieť, ako krúžia. Nebude to hneď, ale vyhnúť sa tomu asi nedá. Zisťujeme, že turistov je tu naozaj málo, ale dnes majú na vrch poľovníci. Je ich viac, ako nás. Nie sú však príliš akční. Našťastie, lebo oni majú zbrane a my „holé ruce“. Nepočítam turistické paličky. Aj keby to boli oštepy, voči strelnej zbrani nič moc. Domorodci z Ameriky či Afriky by vedeli rozprávať. Teda, aspoň ich potomkovia, ale to nie je naša história. Poľovníci boli akční, už nie sú. Svoje už majú za sebou. Premnožené sú divé svine a šíri sa aj prasačí mor. Nejedna svinka už nestihne ochorieť, už to má za sebou. A možno nejedna z nich bola aj nakazená…

No, ale späť k dnešnej čerešničke, a tou je Krivín. Zďaleka nie je najvyšší. Skôr naopak. Patrí do desiatky najnižších v Štiavnických vrchoch. V čom je teda jeho čaro? Je z neho vidieť Slovenskú bránu. Niektorí ju volajú aj Uhorská brána. Brán je u nás viac. Napríklad aj Devínska, Lamačská, Beckovská… a ďalšie. Cez bránu sa vchádza, je úzka, a to znamená, aj možnosti dobrej obrany. Bolo tak aj v tomto prípade. Kedysi to bol dokonalý priesmyk. Les bol aj tam, kde ho dnes nevidíme. Hron sa kľukatil aj tam, kde dnes netečie. Močariny tu dnes ani nevidieť. Aj skál bolo viac. Jednu z nich odstrelili aj československí vojaci, lebo železnica potrebuje priestor. Kedysi tadiaľto viedla iba cesta. Cesta cez prírodné hrdlo. Preto sa ľahšie bránilo. Ľudia dávnoveku to vedeli. Zopár desiatok ozbrojených chlapov dokázalo v staroveku, či stredoveku urobiť celkom slušnú paseku. Zároveň však na takýchto miestach dokázalo zopár desiatok chlapov zastaviť celkom slušnú presilu. Preto v blízkosti nájdete hradisko. Jedno z hradísk bolo priamo na Krivíne. Nebolo však jediným. V okolí Slovenskej brány ich nájdete viacero. Zaujímavosti Slovenskej brány či hradiska Krivín si dokážete prečítať inde, preto to tu nebudem spomínať. Kto chce, nájde.

Spomínal som, že je odtiaľto vidieť aj Hron. Veru je. Čakám, kedy ma Roman zoberie na splav Hrona. On ma aj berie rovno na budúci rok. Lenže na úplne inú rieku. Keď som bol s ním naposledy na splave, stratil som slnečné okuliare. Rieka ich proste zobrala. Ale pri prevrátení člna som Vincentovu kameru zachránil! Nemal som čas, venovať sa jeho kamere. Proste tá mi zostala a slnečné okuliare nie. Dúfam, že Vincent tento komentár nebude čítať a svoju vodotesnú kameru dočasne zverí do mojich zodpovedných rúk aj nabudúce. A mne zostáva jediné, kúpiť si nové slnečné okuliare.

komentár: 1450 pridaný: 01.12.2023 - 18:43
Vinco

Vinco

2

Úvod

Ako sa rodila, dnes už môžem povedať, táto úspešná akcia? No ťažko. Prvý pokus o túto Jožovu trasu bol vo sviatok 17.11. na Deň boja za slobodu a demokraciu. Avšak akcia vtedy stroskotala na zlom počasí. Dnes to bolo iné. Aj počasie, ale hlavne hojná účasť. A poviem vám, že ma to potešilo. Viem, že aj mnohí iní by sa radi tejto akcie zúčastnili, ale uplatnilo sa to známe „Človek mieni, Pán Boh mení“. Aj som bol z neúčasti niektorých pred tým prihlásených smutný a nebudem sa tajiť tým, že očakával som účasť ešte väčšiu. No nevadí. Prídu ďalšie akcie a ďalšie možnosti pre ostatných.

Do miesta štartu do Tlmáč sme išli na dvoch autách ja a Jožo. Ohľadne dopravy a cesty spomeniem, že sme sa tradične zišli na benzínke v Tekovských Nemciach. Za zmienku stojí aj obchádzka cesty medzi obcou Psiare a Kozárovce doslova po tankodrome.

Putovanie

Štart trasy

som zvolil veľmi vhodne. Pochválili to všetci zúčastnení. Vstup do kameňolomu v Tlmačoch bol ideálny pre parkovanie a aj pre začiatok a koniec túry.

Prvú časť trasy

sme išli po príjemnom trávnatom povrchu miestnych lúk. Už po kilometri putovania sme sa rozhodli, že neplánovane navštívime miestny kameňolom, aby sme si pozreli výhľad z neho. Nebola to dlhá zachádzka a preto s ňou súhlasili všetci. Na približne dva a pól kilometri prvý krát zaúradoval keškár Jozef. Bezpečne kešku ulovil pri osamotenom strome. Tu niekde bolo miesto, kde som neustrážil trasu. Nikto iní nemal snahu trasu kontrolovať. Zbadal som to neskoro a tak nastala druhá úprava naplánovanej trasy. Nasledoval zostup až k rieke Hron.

Po tom čo sme zostúpili

k Hronu išli sme prevažne zamrznutým a od diviakov rozrytým terénom. Nebolo to jednoduché. Rozrytá zem nie je príjemná na chôdzu. Utrpenie skončilo v mieste, ktoré sa nazýva Amfiteáter pod Krivínom. Tu sme si mohli prečítať prvý rázcestník na modrej turistickej značke. Mimochodom, bývalý amfiteáter je v dezolátnom stave a svoje dobré časy má už dávno za sebou.

Z tohto miesta

je to asi 760 metrov na vrchol Krivína. Vystúpali sme 125 metrov výškových a komu bola zima ten sa hneď riadne zahrial. Odmenou tohto stúpania je šesť evidovaných vyhliadok. Ja som si užil asi štyri a určite stály za námahu. Nezdá sa, ale aj takýto nenápadný, nevysoký kopec ponúka naozaj nádherný výhľad a bonusom je Hron tečúci priamo pod vrcholom. Proste nádhera. Na vrchole je osadený železný kríž. My sme na poslednej jeho vyhliadke v závetrí, absolvovali prestávku na oddych a jedlo. Tradične bol vrcholový prípitok, o ktorý sa postaral Dušan a Jozef zase odmenil každého vrcholovou medailou. Priznám sa vám, že som tajne očakával od Romana, že vytiahne varené vínko, lebo v takomto počasí sa to priam pýtalo. Nestalo sa tak downer No určite si túto exkluzívnu tradíciu necháva na Silvestrovskú akciu grin

Ďalšia trasa

viedla utešeným a nenáročným hrebeňom, stále po modrej. Už skôr na vyhliadkach sme si všimli, že vo vzduchu krúži nejak veľa havranov. Vtedy sme si nevedeli vysvetliť dôvod ich aktivity. Všetko sme pochopili po tom, keď sme počas putovania nachádzali vedľa turistického chodníka strelené diviaky. Po odchode z Krivína bolo počuť nejaké výstrely, ale až teraz dávali zmysel. A keď sme doputovali na miesto, kde nás opustila modrá turistická značka, stretli sme poľovníkov na autách, ako zvážali ulovenú zver. Spoločne sme konštatovali fakt, že diviak je v tomto revíri riadne premnožený.

Čiapkovská dolina

sa stala našou spoločníčkou pri klesaní k Hronu. Jej prvá časť bola prudšia, no neskôr sa jej sklon vyrovnal. Než sme vstúpili do jej jemnejšej časti stretli sme ešte tak asi tridsať účastníkov poľovačky. Poľovné osadenstvo sme vyrušili práve pri obede. Celé okolie voňalo jedlom. Vtedy som prvý krát pocítil hlad. Hneď sa mi v hlave vynoril plán, že navrhnem pri ceste domov navštíviť neďalekú Tekovskú kúriu. Prezradím, že tento plán nakoniec skončil len v mojej hlave. Gastronomická návšteva sa nekonala.

Poslednú časť trasy

sme išli povedľa Hrona. Prvá tretina viedla po príjemnej tráve. Až keď sme vstúpili do časti, ktorá je priamo pod masívom Krivína okúsili sme mäkké bahno. To čo bolo ráno ešte zamrznuté, teraz „tieklo“ pod nohami. Tomuto stavu pomohlo hrejúce slniečko. Dnes sme proste vystihli počasie. Hoci ráno dosť fúkal vietor a mráz štípal na lícach, teraz už hrialo a zohrievalo slnko. Bola to príjemná časť putovania. Úplný záver trasy sme absolvovali priamo na dne kameňolomu. Šťastní a spokojní sme doputovali k autám.

Záver

Ďakujem vám všetkým, že som sa opäť s vami mohol stretnúť. Vždy sa teším na vašu účasť, možnosť vás opäť vidieť a prehodiť s vami pár viet. Kladne hodnotím trasu, ktorú vymyslel Jozef. On má ten dar vymýšľať takéto dobré akcie. A je pozoruhodné že vy ostatní, ktorí sa takýchto akcií zúčastňujete to vždy vycítite a prídete zažiť pekné chvíle v prírode, v kruhu nášho skvelého turistického spolku.

Ďakujem. A uvidíme sa pri ďalšej skvelej turistickej akcii nášho spolku. Dovtedy. Dovidenia!

komentár: 1449 pridaný: 27.11.2023 - 21:29
Ivan

Ivan

1

Po veľmi dlhom čase sa mi podarilo uvoľniť na akciu. Teším sa, lebo aj náročnosť trasy je primeraná mojej (ne)kondícii.

komentár: 1448 pridaný: 24.11.2023 - 09:29
Turistická akcia: Kjeragbolten a Hodinová veža, Vrátno a Klenová / Malé Karpaty / sobota - 04.11.2023
Vinco

Vinco

5

Úvod

Túto trasu vymyslel Jozef. Ja som ju nakreslil. A Chvála Bohu sme nešli na túto akciu iba dvaja grin Popravde. Ja som na cielených skalách už raz bol. A to s Radom v zime, ale vtedy sme nenavštívili Malý Kjeragbolten. Prišli sme iba pod Hodinovú vežu.

A teda, ako sa to vyvíjalo s účasťou? Ľudka išla po tejto akcii ako pes po udenom grin Ona vždy vytuší, ktorá akcia je bombová, zážitková. Ale. Marcelku som tak trochu „lámal na kolene“. Večer pred akciou som jej volal a lanáril na akciu. Aj trochu odolávala, ale nakoniec som jej povedal. Keď budeš zajtra ráno o 7.30 hodín stáť pri mojom aute tak ideš. Keď nebudeš stáť, tak nejdeš.

A ešte musím zareagovať na ďalších potencionálnych účastníkov. Asi dva krát som sa pokúšal volať Marike, ale tá bola nedostupná. Z Ľudkinho rozprávania som sa dozvedel, že Marike vadilo počasie, ktoré akože malo v sobotu byť. Dnes, keď si pozrela fotografie z akcie Jozefove i moje uzná, že jej obavy z počasia boli neopodstatnené.

Putovanie

Začali sme

po zaparkovaní vozidiel na Výtoku pri chate Dolina. Ja som tu bol autom prvý krát a nevedel som, že sa dá trasa takto skrátiť. Milo ma to prekvapilo.

Už na začiatku,

keď sme sa pohli po zelenom Chodníku Jána Hollého ku „Skalám“ sme zažili nádherné jesenné scenérie v Malých Karpatoch. Nemôžem sa ubrániť pocitu ako upokojujúco na mňa táto scenéria pôsobila. Je to niečo neskutočné. Ja viem, že svojím spôsobom sú pekné všetky ročné obdobia, ale jeseň to je proste farebný zázrak prírody a nič sa mu nevyrovná.

Keď sme prichádzali

k občasnej vyvieračke pod Bacharkou tajne som dúfal, že bude „fungovať“. Z predchádzajúceho putovania s Radom som vedel, že mám hľadať strom, z pod ktorého vyvieračka vyviera. Pohodlne som ju našiel, ale zostal som smutný. Vyvieračka umrela downer A tak som zúčastneným aspoň vyrozprával, aká bola vtedy, keď ešte fungovala. Vtedy žiarila živou krásou umocnená zimnou kvapľovou výzdobou. Bol som z toho smutný a dúfam, že vyvieračke pod Bacharkou svitne v budúcnosti na lepšie časy.

Naše sily

preverilo následné stúpanie k Hodinovej veži a potom výstup po rebríkoch popod Kjeragbolten na jej vrchol. Stúpal som vo výprave ako posledný, ale začul som akési hlasy menšej vzbury. Nebudem tu menovať turistku, ktorá sa odvážila povedať slová, že keby vedela čo ju čaká, tak by zostala doma grin Ale ja viem, že to vôbec nemyslela vážne a neskôr, keď zistila aká krása nás čakala na vrchole, tak by si radšej zahryzla do jazyka tongue wink

Kjeragboltenu

sme sa dlho nevenovali. Len sme popod neho prešli a pokračovali na vrchol Hodinovej veže. Náznaky vzbury opadli a pozitívna nálada stúpla hneď po tom, čo sme sa po výstupe rozhodli, že cestu naspäť smerom dole nepodstúpime. Aj ja ortodoxný nemenič trasy som s návrhom súhlasil. Hlavná bola bezpečnosť výpravy. A nebanujem. Jozef, ako rozumnejší člen výpravy rozhodol správne.

Nasledujúcu asi pól hodinu

sme strávili oddychom, občerstveným a kochaním sa na vrchole lezeckých skál. Z tohto miesta sú nádherné výhľady. Padlo aj niekoľko vrcholových kalíškov. Zdroj „vitamínov“ sme našli v Marcelkinom ruksaku grin Ľudka zas hodila do pľacu výborné mini jabĺčka. No proste dosýta sme si užili chvíle na tomto nádhernom mieste.

Po odchode

už o chvíľu naši keškári niekde zmizli v lese. Ževraj hľadali akýsi závrt. A aj našli. A skoro sa doň aj zavŕtali. My s Marcelkou sme zatiaľ čakali na „keškárov“. No asi po pól hodine to Marcelka už nevydržala a išla stratených hľadať. Ja som sa zatiaľ sám pohol smerom k vrchu Vrátno.

Vrátno

ma teda privítalo samého. Asi po desiatich minútach doputovala ostatná časť výpravy. Pozreli sme si parádny Radov výtvor – drevenú vrcholovú tabuľku. Ľudka na tomto kopci udelila každému vrcholovú medailu. Pod Vrátnom sa nachádza aj malá jaskyňka a tak naše oči nazreli aj do nej. Skúste hádať, kto do nej vošiel prvý? Okrem iného sa tu nachádza aj keška, ktorú bezpečne ulovila Marcelka – nádejná keškárka. A potom už horsa ďalej.

Pri ceste na Klenovú

sme trochu improvizovali, upravovali trasu. No nakoniec, keď sme už boli blízko vrcholu vybrali sme si najrovnejšiu trasu. Nie ako ja pred časom v pohorí Burda, keď sme stúpali na vrchol Burdov grin grin Hovorí niekomu výraz „ruská sýkorka“? Keď nie. Tak nevadí tongue wink

Aj tu na vrchu Klenová sme poobdivovali parádnu Radovu vrcholovú tabuľku. Klenová nás zdržala tak pätnásť minút, možno viac. Nie sú tu parádne výhľady, ale kto chce nejaké si nájde. K rozhliadnutiu sa nám dopomohol aj Jozefov ďalekohľad a presvedčil nás, že tu na Klenovej je sa na čo pozerať.

Našou predposlednou zastávkou

bola vyhliadka pod Klenovou. Aj tu sme strávili pár minút. Proste dnes sme sa nikde neponáhľali a naplno si užívali jesennú krásu okolitej prírody. Pred odchodom sme hlasovali o našom ďalšom postupe, o skrátení pôvodnej trasy. Dočasne vyhrala jaskyňa pod Klenovou a tak sme vyrazili k nej. Netrvalo dlho a už sme nazerali do vnútra jaskyne, kde toho času už spokojne zimujú miestne netopiere. Trvalo to iba chvíľu, nechceli sme spiace osadenstvo pridlho vyrušovať. A keď bol v pláne odchod od jaskyne zrazu niekto utrúsil „a čo je to tam dole tá strieška“. S Jožom hovoríme, veď to je tá rozhľadňa, ku ktorej sme mali ísť. A bolo rozhodnuté. Pôvodne skrátená trasa sa práve stala minulosťou.

Na protipožiarnej monitorovacej veži Klenová

sme sa zdržali iba chvíľu. Tí čo chceli vidieť jej výhľad vyliezli hore a kochali sa. Ja som zostal dole. A to preto, že pri mojom cyklistickom výjazde v stredu 1.11. som na veži už bol. Veža ponúka iba obmedzený výhľad smerom na Vrbové a Piešťany.

Posledná trasa

do cieľa už bola pohodová, klesavá a nenáročná. Trochu sme aj kopli do koní, aby Ľudka v Piešťanoch stihla vlak domov. A tak sme spokojní, plní silných zážitkov doputovali na Výtok. Neotáľali sme s rozlúčkou a s vedomím, že sa stretneme nabudúce sme sa rozišli do domovov.

Záver

Ďakujem jesennej prírode, že som mohol zažiť silný jesenný zážitok. Ďakujem mojim zúčastneným spoločníkom za účasť a skvelú náladu a spoločné prežité chvíle. Chcem pochváliť kvetinky, že sa nezľakli výstupu na Hodinovú vežu a že dokázali, aké sú silné ženy.

Ja pevne dúfam, že sa čoskoro stretneme na ďalšej oslave turistiky. Dovtedy Dovidenia!

komentár: 1446 pridaný: 06.11.2023 - 18:26
Jozef

Jozef

4

Nechcelo sa mi aj v sobotu stávať tak, ako do roboty, preto som chcel na Vincenta zapôsobiť, aby čas zrazu posunul o hodinu. Našťastie sa to nepodarilo. Zraz bol nechtiac zladený s príchodom vlaku, ktorým cestovala Ľudka, ktorá sa prihlásila až po Vincentovom určení času. Prichádzame na miesto zrazu. Všade vládne ranná hmla. Kto ho vie? Keď budeme mať šťastie, vystúpime hore na Hodinovú vežu a zažijeme inverziu, alebo aj tam bude stále hmla, takže žiadne výhľady nebudú. Necháme sa prekvapiť.

Na začiatku túry Vincent sľubuje toho veľa. Vraj vyvieračka, vraj ak budeme mať šťastie, tak bude tiecť. Docielil tým jediné. Postupujeme v tichosti, aby sme už z diaľky počuli, či tečie. A práve niečo počujeme! Vyzerá to nádejne, vlastne nevyzerá, lebo cez hmlu nie je ďaleko vidieť. Presnejšie, znie to nádejne. Sme tam a už je po nádeji. Zázrak sa nekoná, aspoň dnes nie. Jarok je suchý. Vodu nevidel poriadne dlho. Čo sme to vlastne počuli? Vlastne to je jedno. A teraz hore, aby sme stihli inverziu. A je po rýchlosti. Je mokro, kamene sa občas šmýkajú. Je to to miestami o držku. Výprava síce opatrne postupuje ďalej, ale vo vzduchu cítiť zárodky vzbury.

Hore za roklinou vypukla otvorená vzbura. Roklina to síce je krátka, malá, ale zato vyžaduje veľa odvahy. Najmä ak je mokro. Hore to ešte ako tak šlo. Ale máme tadiaľto ísť aj dole. Vincent je donútený zmeniť trasu, žiaden autobus dnes nebude. A podľa toho, že Vincent bez slova zmenil trasu, je jasné, že to bola plnohodnotná vzbura. Na strane vzbúrencov som bol aj ja. Kým sa jednotlivé pozície vyjasnili, bolo jasno. Z inverzie sme stihli len jej chvost. Aj ten mizol rýchlo.

Kráčali sme jesennými Malými Karpatami. Nikam sme sa neponáhľali. Kde sme chceli, pobudli sme. Koho čo zaujalo, tam odbočil. Stihli sme sa prizrieť aj na hríby. Neboli sme sami. Stretli sme viac hubárov ako turistov. Vlastne aj naše tempo bolo skôr hubárske. Preto sme po vyhliadke na Klenovej chceli navštíviť už iba jaskyňu a skrátiť trasu, aby sme stihli prísť za svetla k autu. Lenže ako na potvoru sa niekto pri jaskyni opýtal, čo je to tam? Spomedzi stromy vytŕčal kúsok protipožiarnej veže. A už bolo po skrátení. To nejako zvládneme.

Aj sme zvládli, lebo k „rozhľadni“ je to dolu kopcom. Vybehli sme na rozhľadňu, porovnali výhľady s výhľadmi z vyhliadky na Klenovej a šli ďalej. Lenže už sa nezdržujeme nikde. Ku kamenným hríbom i blízkemu prameňu už neodbočujeme. Možno niekedy nabudúce. Tentoraz má prednosť to, aby sme prišli za svetla k autám a Ľudka stihla vlak. Ešte, že sme zraz akcie neposunuli na neskôr…

komentár: 1445 pridaný: 05.11.2023 - 17:12
Vinco

Vinco

3

Jozef,
vybral si a vložil krásne fotografie a vytvoril si pekný časový príbeh. Pre mňa si pán majster fotograf a doplnil si to veľmi dobrým až vtipným komentárom. Ja som si Tvoje fotografie užil dá sa povedať v 3-déčku. Ďakujem.

komentár: 1443 pridaný: 05.11.2023 - 11:30

Reakcie na komentár: 1443

Jozef

Jozef

1

Nemáš za čo. Ale hlavnú zásluhu má príroda. Ja som sa len pokúsil zachytiť jej krásu a popri tom aj trochu využiť silu okamihu.

komentár: 1444 pridaný: 05.11.2023 - 16:38
Ľudka

Ľudka

2

predbežne prídem vlakom do PN 7,02… ale možno pôjdu aj ďalšie dievčatá, dam tel. info večer vyzerá to na krááásnu túričku palec hore moooc tešíím

komentár: 1442 pridaný: 03.11.2023 - 13:23
Vinco

Vinco

1
zobraziť foto

Do pozornosti a k nahliadnutiu dávam trasu aj v obrazovej forme.

komentár: 1441 pridaný: 03.11.2023 - 13:20

Reakcie na komentár: 1441

Ivan

Ivan

1

Tak vidím, že ste boli na domácej pôde. Hoci som bol na všetkých týchto miestach už niekoľkokrát, na tých fotkách to vyzerá krásne. Škoda, že som nemohol ísť.

komentár: 1447 pridaný: 09.11.2023 - 10:17
Turistická akcia: Jesenný Pochod HP - 45. ročník / Považský Inovec / sobota - 21.10.2023
Vinco

Vinco

1

Úvod

Je päť hodín ráno. Budí ma „ukikiríkaný“ mobil. Aj by som po ňom niečo hodil ale viem, že musím vstávať. Presne 6.10 hod. mi ide z autobusovej stanice v Piešťanoch spoj do Hlohovca. Tak sa musím ponáhľať, aby som ho nezmeškal. Ráno po zobudení, veď viete ako to chodí, ranná hygiena, ranná stol… grin posledné prípravy a vyrážam autom do Piešťan. Autobus ma príchod do Hlohovca za desať minút sedem a to je práve čas, keď sa začína registrácia na Jesenný Pochod HP. Po príchode na štart ešte volám Romanovi, lebo som ho nenašiel na štarte. Viete aká bola jeho odpoveď po mojej otázke „Kde si?“ Som ešte v posteli cool grin Tak ja vstávam ráno o piatej, aby som stihol štart a on sa ešte vyvaľuje na lôžku. No nič. Vyrážam sám a niekde ho počkám. Nohy len tak ledabolo šúľam pred sebou a idem…

Putovanie

Dnes má byť

pekné počasie a tak sa na tento prvý môj Pochod HP veľmi teším. Vychutnávam si každý krok, každý pohľad doprava či doľava na prírodu. Jeseň v Považskom Inovci je naozaj kúzelná a zafarbené listy stromov to iba umocňujú.

Počas môjho pochodu

stretávam veľmi milých ľudí s rovnakou diagnózou, ako mám ja. Tí, čo ma poznajú vedia, že som papuľa a s každým sa dám do reči. Ani dnes tomu nebolo inak. Mne sa tak príjemnejšie išlo a samozrejme počas pochodu som si neodpustil propagovať náš skvelý turistický spolok PAT a MAT.

Kým som prišiel

k prvému kontrolnému bodu, som „pootravoval“ pár turistov. Súdiac z toho, že ma neukameňovali za moju dotieravosť, verím, že aj im konverzácia prospela. Opakovane som sa tešil chvále na našich predsedov, ktorí sa nosia ako grófi na mojom ruksaku. Cítil som sa ako atrakcia a mňa to pravdaže potešilo.

Ovčia skala

je prvým kontrolným bodom na tomto tradičnom pochode. Je to veľmi živé miesto. V čase môjho príchodu a pobytu tu boli desiatky turistov. Po tom čo som absolvoval zápis do Preukazu účastníka som si našiel miestečko pri stole, vhodné na občerstvenie a oddych.

Toto miesto žilo históriou Pochodu HP. Naokolo medzi stromami boli rozvešané fotografie, diplomy a informačné letáky z minulých pochodov. Naozaj magické miesto, ktoré ožíva svojou mýtickosťou iba počas konania tohto pochodu. Po tom čo som sa najedol, som si pozrel pozorne všetky fotografie. Mimoriadnu pozornosť som venoval fotografiám z prvých ročníkov. Neubránil som sa nostalgii pri spomienkach, aké to bolo pekné v sedemdesiatych rokov minulého storočia. Akí boli ľudia spokojní, slobodní a zanietení pre dobrú vec. Ako si užívali nádherný život, trávenie v prírode ďaleko od civilizácie. Až mi bolo ľúto, že som sa objavil na tomto veľmi navštevovanom pochode až teraz, hoci som mohol sem zavítať už skôr. Nevadí. Stalo sa tak dnes. Asi to tak malo byť.

Počas toho čo som konzumoval poživeň, som sedel v blízkosti jednej početnej partie. No a moja „papuľa“ sa opäť zaplietla do rozhovoru. Ako inak. Bol som prekvapený, že títo skvelí ľudia opätovali záujem o konverzáciu. Našli sme si spoločné slová a koniec koncov mi k tomu pomohli aj naši predsedovia. Tí sa opäť stali bodom záujmu. Po tejto skúsenosti teda môžem konštatovať, že vlastne PAT a MAT spájajú ľudí. Sú to možno silné slová ale presvedčil som sa, že je to tak.

No a keď táto prvá partia odišla, prišla ďalšia. Dva sympatické mladé páry si ku mne sadli. Mne nebolo treba viac hovoriť. Keď vytiahli poháriky a začali nalievať nejaké „vitamíny“ moja papuľa opäť prehovorila grin Povedal som iba tri nevinné slová „mám vytiahnuť pohárik“? A bolo dokonané. Už sa nalieval môj pohárik a ďalšia konverzácia začala. Paráda.

Než som odišiel z tohto parádneho miesta spomeniem, lebo musím. Tesne pred mojim príchodom na Ovčiu skalu mi volá Roman. Iba pripomeniem, že ja som na pochode už hodinu a pól. Pýtam sa ho kde je. A on, že práve vyrážame z Hlohovca. No zbohom, tak ja tu mám čakať ešte hodinu a pól? Vtedy som si povedal, že nie. Nemôžem stratiť tento čas, lebo do Piešťan prídem za tmy. A tak som sa rozhodol, že tento pochod doputujem sám.

Vyrazil som sám.

Počas putovania do sedla Havran som stretal ďalších a ďalších ľudí a aj tie dve spomínané partie, s ktorými som sa priebežne striedal vo vedení v čele. Konverzácia s nimi bola veľmi príjemná, išli slušným tempom, tak nebol dôvod sa im vzďaľovať. Bolo to príjemné vzájomné putovanie. Aspoň takto som to cítil ja.

Prvú skvelú partiu som „otravoval“ pri oddychu na lúke nad Svrbicami. Idem si tak a natáčam, keď tu zrazu počujem „nalejeme aj do tretej nohy“? Do dvoch nôh bolo na Ovčej skale. Neuspokojená zostala tretia noha grin Čo už. Dlho ma nemuseli prehovárať. Sadol som si k nim a debatoval o ďalších turistických „veciach“. Naživo som im predstavil našu webovú stránku a Youtube kanál. Potešilo ma, že mali záujem o tieto informácie. Výsledkom je, že dnes už mám ďalších nových Youtube odberateľov a návštevníkov našej stránky.

Druhú skvelú partiu som „otravoval“ pri klesaní zaujímavou roklinou pred Humništiami. Chcel som, ako minule pri mojich účastiach na predchádzajúcich diaľkových pochodoch, natočiť čo najviac ľudí. A ony boli nanajvýš zaujímavým zoskupením hodným zvečnenia na video. Vôbec sa natáčaniu nebránili a ja som tak prišiel k ďalšiemu peknému príbehu skvelých ľudí do môjho pripravovaného vi­dea.

Už pred príchodom

do sedla Havran bolo zďaleka počuť, že to v sedle „žije“. Na mieste vyhrávala muzika, počul som spev na nôtu ľudovej pesničky. Na mieste boli osadené stoly a stoličky, na ktorých už sedeli turisti, ktorý predo mnou dorazili do cieľa. Bavili sa, hostili sa. Cieľ pre najviac preferovanú trasu bol dôstojný. Parádne organizovaný. Na kontrolnom bode skvelí ľudia. Obdržal som diplom a pozvánku, že ak sa pripraveným autobusom vrátim do Hlohovca, môžem využiť občerstvenie v podobe gulášu a pivečka. Musel som však ponuku odmietnuť. Mladej milej dievčine som oznámil, že ja idem ďalej. Nebola nadšená, ale musela to prijať.

V sedle bol aj stánok s občerstvením. V ponuke bolo pivko, kofola a pod zub živánska a Hot dog. Zaspávajúci turisti sa mohli zobudiť kávičkou. Ja som si zvolil pivko a Hot dog.

Pred odchodom zo sedla som sa ešte rozlúčil so skvelou partiou. Parádny spoločný zážitok sme spečatili spoločnou fotografiou.

Poslednú časť trasy

som započal sám. Asi v polovici trasy na Čertovu pec som sa pri telefonovaní s manželkou zarozprával až tak, že som minul odbočku na modrej turistickej značke. Bol to osud, aby som sa pri návrate stretol s ďalším milým mladým párikom. Tiež si nevšimli odbočku a tak som sa stal nechtiac ich „vodcom“ cool smile Nasledujúce putovanie bolo spoločné, plné zaujímavých rozhovorov. Spoločne sme doputovali na Čertovu pec. Pozreli sme si mini ZOO s pobehujúcimi malými prasiatkami a obzreli si jaskyňu Čertova pec.

Naše kroky sa rozišli pri rázcestníku Plešiny a odtiaľ už moje nohy kráčali sami. Dobre ma niesli, stále poslúchali, nereptali. Proste paráda. Až som sa sám čudoval. Keď som dorazil na Banku už som vedel, že to do Piešťan nemám ďaleko. Prešiel som cez dva mosty, preplazil sa Piešťanskými uličkami a doputoval spokojne na železničnú stanicu k autu. Dorazil som úspešne do cieľa.

Záver

Nevedel som, že Pochod HP je tak skvelá turistická akcia a teraz banujem, že som sa pochodu zúčastnil až teraz. Stretol som veľa skvelých turistov, ľudí s ktorými som spoločne vytvoril nádherný príbeh. Ten príbeh sa mi usadil v pamäti tak pevne, že mi zostane od teraz už na celý život.

Ďakujem všetkým, ktorých som mohol stretnúť a s ktorými som mohol zažiť parádny turistický deň.

Dovidenia nabudúce!

komentár: 1439 pridaný: 23.10.2023 - 20:23
Turistická akcia: Jesenný pochod HP / Považský Inovec / sobota - 21.10.2023
Roman

Roman

2

Jesenný Pochod HP je pre mňa a Amálku po troch rokoch návratom na obľúbenú akciu. Kráľ dažďa si to na poslednú chvíľu rozmyslel a doprial nám skvelé počasie. Základný plán bol vyraziť v trojici. Po niekoľkých personálnych obmenách sa nás nazberalo šesť odhodlaných turistov. Po vizuálnom zhodnotení účastníkov som sa rozhodol pre plný variant nádielky kilometrov bez úľav. Zaradil som aj dve skratky a tie teda boli!!! Prvé stúpanie sme si „ skrátili“ cez Hlohovecký kras po Enduro trial. Pre veľký úspech /nenadávali/, sme sklesali do Studenej doliny po cyklotrase. Ďalej sme už putovali iba po turistickom chodníku. Na Ovčiu skalu sme prišli pripravený s paličkami na opekanie párkov. Prezreli sme si výstavku fotografií z histórie pochodov a ako sme zistili, boli sme prichytení kameramanom. Pozdravili sme sa so známymi a valili ďalej. Po chvíli sme opekali opäť. Prestávka na Svrbickej plešine bola vo veľkom štýle – strelili sme dve fľaše šampusu. Počasie parádne, hodinu sme sa vyvaľovali v tráve. Po dvoch hodinách chôdze sme boli pripravení opekať v cieli v sedle Havran. Ďakujem mojim parťákom a už sa teším na jarný Pochod HP.

komentár: 1440 pridaný: 24.10.2023 - 23:02
Vinco

Vinco

1

Ahoj Roman.
Nakoľko som ešte ani raz nešiel Pochod HP downer red face prihlasujem sa do vašej partie. No pôjdem s Vami iba po Havran, lebo chcem pokračovať do Piešťan a prejsť si tú 37 kilometrovú tra­su.

Zajtra o 7.00 hod na štarte sa uvidíme.

komentár: 1438 pridaný: 20.10.2023 - 11:39
Turistická akcia: Cez Úplazy na Salatín a roklinou Hučiaky / Nízke Tatry / sobota - 07.10.2023
Vinco

Vinco

2

Úvod

Hneď v úvode vám spomeniem, že táto nádherná trasa nie je čisto mnou vymyslená. Nechal som sa inšpirovať jedným turistickým Youtube kanálom, ktorý som tu už niekde spomínal a často pozerám ich videa z turistík. Asi pred dvoma týždňami som si pozrel toto inšpiratívne video a okamžite ma oslovilo svojou zaujímavou a krásnou trasou. Avšak ja som smer zmenil a rozhodol som sa, že ju naplánujem opačným smerom. Prečo? No lebo predchádzajúca akcia v Nízkych Tatrách mala približne rovnaký charakter a zdalo sa mi lepšie si stúpanie odbiť v prvej polovici trasy a druhú časť si užívať zostupom príjemnou dlhou dolinou. Tak ako to bolo vtedy pred mesiacom, keď sme boli na Krakovej holi.

Popravde som očakával väčšiu účasť aj vďaka naplánovaniu akcie na sobotu. Asi týždeň som sa rozhodoval, či dňom akcie bude sobota alebo nedeľa. Nakoniec to dopadlo z pohľadu počasie lepšie pre sobotu. V nedeľu malo v okolí Ružomberka už pršať. Inak bol som odhodlaný ísť na túru aj sám. Nezastavil by ma ani tank či buldozér. Ale. Dúšo ma príjemne potešil, že sa rozhodol takto plodne využiť svoj voľný čas v prekrásnej prírode.

Posledné čo v úvode spomeniem je, že dnes sa tradičná ranná káva nekonala v „Zadarmovciach“, ale na Slovnaftke vo Sverepci. Bola to príjemná zmena, po toľkých návštevách „kávy zadarmo“ grin

Ak by chcel v budúcnosti niekto zo spolku túto trasu absolvovať tak spomeniem, že parkovanie na konci dediny Ludrová pri miestnom salaši je najlepšia voľba.

Putovanie

Orientácia na začiatku

je veľmi jednoduchá. Hneď na mieste parkovania je turistický rázcestník s informáciami o trase. Mali sme na výber. No naša voľba bola: po zelenej hore na Salatín a po červenej dolu z neho. Začali sme šliapať po obidvoch, lebo značky kúsok putujú spolu. Avšak ako to býva, keď sa človek zarozpráva, išli sme ešte za ďalšími dvoma turistami ďalej po červenej. Chvalabohu som si to asi po 500 metroch všimol a tak nasledoval návrat na zelenú cool grin Odteraz to bolo už bez straty bodu.

Začiatok trasy

bol taký jemný. Nič nenaznačovalo tomu, že budeme doslova potiť krv. Áno priatelia. Táto časť trasy nie je pre žiadne padavky. Asi po kilometri povie trasa „a dosť bolo flákaniu“ poďme sa zabaviť. Od tejto chvíle až po Salatín sa riadne zapotíte. Vydýchnuť nám dali iba rázcestníky, lebo pri každom sme sa povinne zastavili. A nielen preto, že sme si ich čítali. Bolo treba polapať dych.

Asi na 4.5 kilometri

stojí na trase drevený Salaš na Behúňove. Samozrejme, že sme doň nazreli a zvonku obhliadli. V čase núdze, hlavne keď príde búrka, to je ideálne miesto na ukrytie. Prespať na salaši by som však nechcel. Myši v ňom by ma do rána asi „zožrali“ grin

Cesta k časti

s názvom Úplazy je hotová džungľa. Vyložene terén a porasty pre medveďa. Aj preto sme každú chvíľku preventívne pískali na píšťalku. Ale napriek týmto obavám sme si prírodu Behúňova naplno užívali. Hneď som si spomenul na moje samostatné putovanie Veľko-Fatranskou magistrálou v máji 2021, kde bol charakter presne rovnaký. Zážitky z džungle sa zmenili, keď sme dorazili na klenot tejto trasy a to na Úplazy. Je to proste bomba.

Tými výhľadmi na široké okolie sa nedá nabažiť. Práve na tomto mieste sme prvý krát zbadali našu výzvu, majestátny Salatín. Ale ten bol od nás ešte riadne ďaleko a hlavne vysoko wink

Presne podľa Romanovho vzoru sme Úplazmi aj putovali. Pomaly a rozvážne s maximálnym „nasávaním“ energie zo širokého okolia, kochaním sa ďalekými a prekrásnymi výhľadmi. Niet sa kam ponáhľať, prízvukoval vtedy Roman. Takto presne sme to aplikovali aj pred mesiacom, keď sme putovali popod Pusté na Krakovu hoľu. A Roman vie čo hovorí.

Za Úplazmi

sme dorazili do Sedla pod Malým Salatínom. Rázcestník písal na Malý Salatín iba 10 minút. Avšak my sme jeho návštevu odmietli. A bola to škoda, lebo pri stúpaní na jeho väčšieho brata sme videli zboku aký atraktívny je. Je to krásny, priam fotogenický skalnatý kopec. Škoda. Ale aspoň je dôvod na návrat.

Od spomínaného sedla

prišiel zlatý klinec programu. Moje pľúca kvičali „od radosti“, moje lýtka horeli „od radosti“ taký pekný stúpak to je na SALATÍN. Je to proste boj. Treba to vydržať, lebo príde sladká odmena. A ona naozaj prišla. Aká úľava je vystúpiť na vrchol. Čo viac si priať, ako zaslúženú odmenu v podobe neopísateľných výhľadov, čerstvého vzduchu a potravy pre turistickú dušu. To musíte zažiť. To sa nedá písmenkami opísať. Takýto bol pobyt na tomto krásnom kopci. Trvalo to asi tridsať minúť, ale mne sa to zdalo ako večnosť.

Zostup dole

zo Salatína je prudký, až by som povedal „zážitkový“. Tie prudké nekončiace svahy nás riadne preverili. Niekoľko krát počas zostupu som si opakoval slová: „aké je dobré, že sme nešli tadiaľto hore“. A neviem si ani predstaviť, ako by to vyzeralo za dažďa. Jemný štrk až piesok a k tomu hlina. Proste paráda za dažďa. No my sme to prešli bez ujmy na zdraví. A možno aj tým, že sme sa neponáhľali a občas sme sa zastavili. Tie výhľady na hlavný hrebeň Nízkych Tatier s týchto miest, zastávky priam prikazovali. A my sme ich ochotne dodržiavali.

Klesavé dobrodružstvo

ukončil až rázcestník Žliebky. Od tejto chvíle nás sprevádzal pozvoľný zostup lúčnou a lesnou scenériou. Mohli sme sa posledný krát pokochať výhľadmi na Salatín, avšak z iného uhlu pohľadu. Bola to príjemná nenamáhavá príprava na posledné dobrodružstvo, ktoré nás čakalo.

Putovanie

roklinou Hučiaky je extrémne zážitková trasa. Na škodu bolo len, že bola takmer bez vody. Svoju „hučavú“ povesť teda roklina nemohla naplniť. Kde tu sa objavil veľmi jemný potôčik a opäť zmizol v útrobách zeme. Viem si predstaviť prechod roklinou na jar, keď sa topí sneh a ľady. Dovolím si poznamenať, vzhľadom na charakter „koryta“, že keď sa valí voda je roklina skoro nepriechodná. Iné by to bolo v zime za snehu. Každopádne bolo by to treba vyskúšať.

Pekné je dno rokliny. Tu sa však oko turistu kochá aj skalnými stenami, ktoré z dna vystupujú až k oblakom. Skalné previsy siahajú až do stredu koryta. Až si človek myslí, že mu nejaký kameň z nich padne „za golier“. Počas celej cesty až do ústia sme hľadeli na nádherné skalné útvary. Dovolím si poznamenať že to bolo krajšie, ako v Doline Vyvierania z minulého mesiaca.

No a po tejto nádhernej kráse

prišlo Ústie Hučiakov. Balvany, kamene a popadané stromy vystriedala príjemné a pozvoľne klesajúca lesná cesta. Išlo sa po nej príjemne, upokojujúco. Svaly na nohách dostali odmenu. Mohli regenerovať pomalou chôdzou a pritom my sme sa kochali okolitou krajinou Ludrovskej doliny.

Ako posledné sme sa zastavili ešte pri miestnom Pamätníku SNP a vzdali hold našim osloboditeľom. A potom sme už v kľude doputovali k spomínanému salašu, kde bolo zaparkované naše auto.

Občerstvenie,

ktoré tentoraz bolo, sme zažili v Motoreste Rieka. Dali sme si kotlíkový guláš, ktorý bol mimochodom výborný, a k tomu tradičnú kofolu. Bola to dôstojná bodka za touto veľmi vydarenou turistickou akciou.

Záver

Opäť som zažil turistický orgazmus. Načerpal som množstvo energie a získal nádherné zážitky, ktoré táto prekrásna časť Nízkych Tatier ponúka. A ja len môžem na záver Dúšovi veľmi pekne poďakovať, že sa pridal ku mne a zažil túto krásu so mnou.

A ešte vyslovujem Bohu vďaka, že mi bolo umožnené tieto nádherné miesta navštíviť a vidieť.

Priatelia turistiky, členovia nášho turistického spolku dúfam, že sa uvidíme čoskoro. Dovtedy dovidenia!

komentár: 1436 pridaný: 08.10.2023 - 22:36
Dúšo

Dúšo

1

prevetráme trubice?

komentár: 1434 pridaný: 05.10.2023 - 18:17

Reakcie na komentár: 1434

Vinco

Vinco

1

Jasnačka Dúšo. To si píš, že príde k prevetraniu. Hneď od začiatku sa do nás oprie kopček grin, ale za tie krásy to stojí.
Už sa teším. Dúfam, že počasie bude prijateľné a že nebude blázniť. Inak. Ja nemám rád čistú gýčovú oblohu. Mám rád obláčiky, barančeky na nebi.

komentár: 1435 pridaný: 05.10.2023 - 19:27
Turistická akcia: Kúskom Barborskej cesty pri Kremnici / Kremnické vrchy / pondelok - 25.09.2023
Vinco

Vinco

1

Úvod

Do štartu akcie, do obce Krahule sme sa schádzali z dvoch smerov. Nežná časť výpravy prišla zo severu. Veď z akého smeru by mali prísť severanky keď nie zo severu? A my chlapi dolniaci samozrejme z juhu. Síce ja a Kowo sme z juhu, ale nie až tak z juhu, pretože sme príliš málo opálený na južanov.

Tradične, keď ideme na tento smer po R1, sa vždy zastavíme na rannej káve v Tekovských Nemciach. Bolo tomu tak aj teraz a Kowo vôbec neprotestoval, keď som mu túto zastávku avizoval. Určite si spomenul rád na obdobnú prestávku, keď sme tadeto cestovali vo februári 2022 do Strážovských vrchov aj s jeho manželkou Renátkou. Ja si na túto akciu vždy rád spomeniem.

Po príchode na parkovacie miesto v Krahuliach nás severanky už čakali. My sme prišli s pätnásť minútovým meškaním. No hubovú polienku sme nedostali grin Po zaplatení parkovania v neďalekom automate sme vyrazili naproti dobrodružstvu. Ešte spomeniem, že nás čakalo ideálne slnečné počasie s teplotami tak okolo 24 °C.

Putovanie

Prvé zastavenie

Po príjemnej rovinatej trase, po lúkach nad obcou Krahule sa nám išlo parádne. Už v začiatkoch trasy sme sa kochali pri výhľadoch nádhernou okolitou prírodou Kremnických vrchov. Mäkká tráva hladila naše nohy. Pripomínalo mi to jemnú masáž chodidiel. Proste hotové labužo. Jemné stúpanie, vôbec nenáročné, nám vstúpilo pod nohy až v záverečnej časti na Krahulský vrch, či štít, ako to písali na drevených tabuľkách počas putovania k turistickej rozhľadni na ňom postavenej.

Čas oddychu pri rozhľadni sme naplno využili. Na rad prišlo občerstvenie, doplnenie tekutín, ale hlavne kochanie sa peknými výhľadmi na Kremnicu, ktorá je rovno pod „štítom“. Z rozhľadne je vidieť široké okolie. No asi najbližšie je Kremnica a Skalka. Jej televízny vysielací stožiar je neprehliadnuteľný. Ja tu teraz nevymenujem všetko, čo je z rozhľadne vidieť, ale je toho dosť. No minimálne k rozhľadni sa oplatí vydať, či z Krahúľ, alebo zdola z Kremnice, len tak kvôli výhľadom. Pod rozhľadňou je drevená vyhliadka a je tu aj piknikové miesto na sedenie. Ideálne miesto na oddych a kochanie sa.

Druhé zastavenie

Kým sme prišli k nášmu druhému zastaveniu, museli sme si riadne máknuť. Zostup dole do Kremnice je v niektorých častiach dosť prudký a k bezpečnosti nepridá ani miestami vlhký a šmykľavý povrch. Proste treba si dávať v týchto miestach pozor.

Druhá polovica zostupu je už príjemná. Vedie lúčnymi chodníkmi s výhľadom na Kremnicu a tie sa zmenia iba tesne pred vstupom na okraji mestečka. Počas putovania dole týmito lúkami sa môžete donekonečna otáčať za nádherným výhľadom na Krahulský vrch s rozhľadňou. Nedá sa toho nabažiť. A tak ako je napísané v poznámkach k tejto akcii, že je to čisto zážitková akcia, tak je aj do bodky splnené.

O následnom putovaní baníckym mestečkom Kremnica snáď ani netreba hovoriť. Možno ste už v Kremnici niektorí boli, ja áno a tak viete, že je to nádherné miesto s peknými historickými pamiatkami. Najkrajšie je námestie, kde je situovaný aj morový stĺp a mnoho historických domov. My sme si toto putovanie veľmi užili a mohli sme si oči vyočiť toľkou krásou. Na škodu však bolo, že na námestí sme nenašli otvorenú reštauráciu, kde by sme sa mohli občerstviť. Kvetinky túžili po kávičke a ja som sníval o pivečku. Nič z toho nám nebolo dopriate downer

Tretie zastavenie

Kremnicu sme opúšťali po schodoch. Po schodoch, ktoré lemovali smerové tabuľky s nápisom Kalvária a smerovou šípkou. Nebolo ako zablúdiť. Stúpanie na vrchol ku Kalvárii je príjemné, ale ustavične stúpavé po serpentínach. Príjemné je, že sa serpentína otáča práve v mieste očíslovanej kaplnky – „zastavenia“ a turista si tu môže zároveň aj oddýchnuť a tí nábožnejší aj krátko pomodliť smile Cesta ku Kalvárii vedie o to príjemnejšie, že celá trasa „putuje“ pod stromami. Až na vrchole sa priestor otvára.

Aj tu sa dá príjemne oddychovať. Nad Kalváriou je malý kopček, na vrchole ktorého je kamenný kruh s lavičkami. Je to ideálne miesto na oddych a občerstvenie. A to nehovorím o výhľadoch. Tie sú tiež parádne. Z tohto miesta bolo okrem iného vidieť aj miesto nášho posledného zastavenia. Kostol svätého Jána Krstiteľa s výraznou bielou fasádou je na ďaleko viditeľný a nedá sa prehliadnuť. V jeho susedstve sa nachádza Geograficky stred Európy a to bol náš posledný bod zastavenia.

Štvrté zastavenie

Po čase strávenom oddychom naše kroky viedli naďalej Barborskou cestou. Neopomenuli sme ani návštevu blízkeho jazierka, na ktorom rástli biele lekná. Priznám sa, už dávno som ich nevidel. Cesta do Kremnických Baní je mega príjemná, bez brutálnych stúpaní. Na každom kroku je nejaká zaujímavosť banského charakteru. Navštívili sme dva banské historické kríže, jeden chránený strom a jednu zavalenú štôlňu. Je tu toho oveľa viac a preto sa sem oplatí ísť znova a riadne to tu pochodiť. Je možná aj iná trasa. Drevených informačných a smerových tabuliek tu bolo neúrekom a navštívenie každého „prezentovaného“ miesta stojí za samostatnú návštevu týchto miest. Pouvažujte o tom.

A čo to štvrté zastavenie? No predsa tým je Geografický stred Európy, ktorý sa tyčí nad Kremnickými Baňami v susedstve spomínaného kostola a Kláštora kapucínov. Tu sme absolvovali posledný oddych. Miesto je zvláštne a stojí za návštevu. Dokonca je tu prístup od štátnej cesty. Takže ak pôjdete tadiaľto niekedy v budúcnosti na aute, určite sa tu zastavte. My sme si tu tak dvadsať minút posedeli, niečo pojedli a popili a vydali sa na poslednú stúpavú časť trasy po asfalte do Krahúľ.

Záver

Po tom, čo sme dorazili do cieľa boli sme odmenení. Tesne pri parkovisku, v strede obce, bol otvorený Šenk pod Svahom, ktorý nám vlial novú energiu do žíl. Kvetinky si dali vysnívanú kávičku. Ja šofér som musel oželieť pivko a tak musel stačiť radler pomelo-grep. Ale aj ten ma dostatočne postavil na nohy. Kowo zostal pri svojej dobrej vode.

Na záver konštatujem a vyslovuje Bohu vďaka, že som sa mohol tejto parádnej zážitkovej akcie zúčastniť.

Alenke, Ľudke a Kowovi ďakujem za účasť a za skvelú a tradične dobrú náladu a zážitky, ktoré sme spoločne zažili. Kremnické vrchy sú nádherné pohorie a touto akciou som sa len utvrdil v tom, že sa sem kedykoľvek oplatí zavítať.

Priatelia, dúfam že sa čoskoro uvidíme pri ďalšej skvelej turistickej akcii nášho spolku.

Dovidenia!

komentár: 1433 pridaný: 27.09.2023 - 18:37
Turistická akcia: Malá Úpa / CZ - Krkonoše / pondelok - 18.09.2023
Vinco

Vinco

1

Áááááááále čo to. Spiaci turisti sa zobudili grin grin grin
To som rád Lenka, Dodo a Agátka, že ste si konečne vyšliapli do hôr. Dúfam, že to bude už pravidelnosťou.

Majte sa krásne a držte sa.

komentár: 1429 pridaný: 18.09.2023 - 19:23
12345