Komentáre k turistickým akciám

Takto dopadla Jožova turistická obuv po prekonaní Ostrého roháča.
Naozaj, nie je to med lízať. Ale naša krehká žena Ivana to zvládla na výbornú. Širák dole. Od nás chlapov sa to očakávalo. Musím ale povedať, že je to veľký zážitok liezť Ostrý roháč. Človek si to pamätá a spomína na to dlhú dobu. My: Marián, Jožo a Vinco sme tu boli druhý krát, ale vždy je to niečim výnimočné

Maroš A. keď ich budeš baliť, nabaľ prosím jeden pár tých nôh aj pre mňa 

Márnosť šedivá na tuto akciu si tuším budem muset zebrat nahranne nohy . 

Maroš,
ja si myslím, že to nebola zbabelosť ale opatrnosť. Ja osobne som vtedy išiel hore len preto, že som chcel vyšliapať aspoň Volovec. Vtedy to mala byť moja prvá dvojtisícovka ak by bolo počasie a silný vietor pokračoval, ani ja by som neriskoval Ostrý Roháč v takých podmienkach. Bola len náhoda, že sa behom pár minút zmenilo počasie a dalo sa ísť ďalej. Len toľko som chcel k tej Tvojej údajnej zbabelosti 

Je úplne jenno do ju vymyslev, hlavne nech sa podarí kedže minule sme sa zbabelo obratili kvoli vetru. 

Tak to ma mrzí, že som uviedol nesprávnu informáciu a preto sa Marošovi hlboko ospravedlňujem. Tento nápad je hodný pochvaly, pretože to je zároveň aj výzva hodená do radov nášho spolku. Absolvovať túry v Roháčoch to je proste niečo nezabudnuteľné Viem o čom hovorím 

Ďakujeme Vincent. Aby som to ale uviedla na pravú mieru, skôr to bol nápad Maroša Audyho ako môj A ešte jeden dotaz, piatok je sviatok, neviem kedy sa bude vyrážať, ale nejaká malá prechádzka by sa mohla zaradiť aj v piatok. Nič náročné samozrejme. (dohodneme sa neskôr) Pre tých, ktorí ešte neboli pozrieť Brestovskú jaskyňu- odporúčam. Je to kúsok od Zuberca. 

Pre veľký záujem bola akcia posunutá na iný termín. Nebojte sa priatelia. Prázdne miesto určite zaplní iná akcia. Dáme hlavy dokopy a bude.

Tak na Jozov pokyn sa hlasim na akciu Tri dni pred akciou si idem dat strelit do nohy, takze ak zhyniem na Drienku mate povinnost ma dostojne pochovat/prevesit cez razcestnik na Drienku/ 

Zase az tak davno to nie je, co sme sa videli. A nestarnem az tak rychlo Vincent, aby si ma nespoznal. Realne vidim , ze sa vidime najblizsie v Sobotisti. Spoznas ma podla velkej spekacky co budem urcite drzat a hltat bud na stanovisti c. 1 alebo stanovisti c.2 . V tom lepsom pripade na oboch 

Konecne poriadne „chlapske“ slovo Ivanka. Pevne verim, ze pocasie vide. Lebo, keby neboli na stranke fotky turistov, tak by som aj zabudol, ako vyzeras  

Ale minule bola prijatelna tura a Teba (vas) nikde
Ty sa mi zda sa vyhybas Co na to povies?

Toto je pekna tura. Absolvovala som trasu Raksa-Drienok-Raksa. Takze ak bude priaznive pocasie, rada sa pridam. 

Jasne, klasika, ako prvy sa chytil Vinco. Este nam zostava dufat, ze sa chyti Roman, klucova postava tejto akcie, a mame vymalovane. Inak budeme musiet zvolit inu alternativu.

Bola to dobrá akcia, ale istý čas som mal zmiešané pocity. Túru sme zahájili jedným štartovným oroseným vŕškom na konci Štefanovej. Naozaj mal ten sládok z dokumentu o pive pravdu, že to je výživa. Mali sme dobré tempo a pod Tanečnicou sme boli asi za hodinu a pol. Kolená mi jemne naznačovali „neblázni, opatrnejšie“.

V Dierach plno ľudí. Darmo, ešte sú prázdniny. Nevadí, aspoň som sa mohol nafotografovať do sýtosti. A keby ste videli, aké zábery sa mi podarili! Žiaľ neuvidíte. Pod Tanečnicou som si na displeji všimol „No card“. Už som tušil, že je zle. Rýchlo som zisťoval, či to až teraz si foťák postavil hlavu, alebo to ráčil spraviť už od rána. Od rána. Namiesto krásnych záberov mám nič, nula záberov. Skoro ma natiahlo. Ostatným ľuďom pod Tanečnicou hrozilo, že niečo zažijú. Našťastie som sa ovládol. Fotoaparát mal veľké šťastie. Ešte som ho potreboval. Karta v ňom síce je, ale občas sa zatne.

Nabudúce ma pre istotu niekto upozornite keď budem fotiť, že nech si to skontrolujem, či naozaj fotím, alebo sa len pozerám cez fotoaparát. Našťastie bolo okolo dostatok krás a spomenul som si na pokutu za šťavnaté výrazy, tak som to rozchodil.

Naozaj sa nám šľapalo veľmi dobre. Ani sme sa nenazdali a už sme boli na vrchole Malého Rozsutca. Trošku nám skočil do úsmevu pohľad na Veľký Rozsutec. Proste naozaj je Veľký. Reku nebudeme sa zdržovať a ideme ďalej.

Výstup na Veľký Rozsutec už taký pohodičkový nebol. Do kopca stúpalo veľa ľudí. Nejeden z nich mal dokonca rovnaký nápad, ako my. Išli na Malý aj Veľký Rozsutec. Ak sme aj potrebovali občas pauzičku, tak sme ju spájali s kochaním sa. Už cestou hore sme videli, že Malý Rozsutec je naozaj malý. Pomaly, ale isto sa zmenšoval. Dosiahli sme vrchol Veľkého Rozsutca. Ľudí tam bolo naozaj dosť. Viac, ako treba. Odmenili sme sa kozlom, dali obed a šup dole, lebo okolo 15tej hodiny malo trošku pršať.

Zostup dole je fakt nášup. Vôbec som nezávidel tým ľuďom, čo s tejto strany stúpali hore na Veľký Rozsutec. Nejako podozrivo rýchlo sme boli dole v sedle Medziholie. Mali sme dosť času a cítili sme sa stále prekvapivo dobre, tak sme rozmýšľali, čo s načatým večerom. Padla voľba na Osnicu. Tam sme ešte neboli a nie je to taký nárez, ako Stoh. Tak sme šli.

Už nám to síce do kopca tak rýchlo nešlo, ale ten stupáčik na hrebeň Osnice sme prekvapivo zvládli celkom dobre. Na Osnici bol trochu problém pózovať aj fotofrafovať, pretože tam mali mravci svoje územie. A dávali to aj najavo. Vo vzduchu nad nimi poletovalo neviem čo. Bolo to krpaté a dosť drzé. Preto sme sa tam dlho nezdržovali a išli sme kúsok naspäť, aby sme si dali zaslúženú pauzičku a pokochali sa Veľkým Rozsutcom.

Cestou dole do Štefanovej mi trochu odišlo pravé koleno a tesne pred Štefanovou sa začalo ozývať aj ľavé. Tradične sme sa zastavili v reštaurácii na polievku – fazuľovicu. Tam nás už čakal Roman so sestrou a s Amálkou. Trochu sme pokecali, občerstvili sa a šup do Terchovej na nákup piva do terchovského pivovaru.

Pekná túrka. Tak trochu vám závidím.
Ale povinnosti ma nepustili. A tiež dcéru s nastávajúcim zaťom nevidím každý mesiac. Takže tak 

Ale s Jožom máme v pláne toto a ešte viac Nechajte sa prekvapiť

Trasa je to zaujímavá. Podľa vzdialenosti a prevýšenia by človek veru nepovedal, že bude taká náročná. Možno za to môže teplo. Podľa teplomera nebolo až tak brutálne veľa, ale aj tých 29 °C bohato stačilo na to, že aj v lese bolo dusno.

Trochu lepšie bolo až na hrebeni, kde najmä v tzv. skalných bránach pofukoval trochu vetrík. Takéto miesta dostali od nás prezývku „chladnička“.

Pod Roháčom išla oproti nám skupinka dôchodcov. Niektorí fučali, nejeden z nich neskrýval radosť, že už končia hrebeňom a už pôjdu iba dole. Hovorím si, čo zbytočne šíria paniku? O čo im ide?

V Roháčskom sedle sme začali tušiť. Do sedla Pacúch to je odtiaľ 2 hodiny a 45 minút a stále hore a dole a hore a dole. Proste ak nepôjdeme dole, nebudeme môcť ísť hore… Nakoniec sme to zvládli, ale cítil som sa viac rozbitý ako z Jakubinej.

Nechce sa mi kresliť celú trasu kvôli kúsku, ktorý vedie k budzogáňu. Ten kúsok je nakreslený tu:

https://mapy.hiking.sk/?…

Dovolím si poopraviť podľa toho aj celkové parametre trasy náročným sčítaním.

PS: Trasa k budzogáňu sa dá zokruhovať cez Žibrid (druhý najvyšší vrchol Súľovských skál), ale už som bol vďaka teplu v takom stave, že by som sa pri tomto návrhu asi vzbúril, aspoň vnútorne, lebo na aktívnu vzburu som už nemal síl.

A čo sa týka Mišovho príspevku, tak teda širák dolu.

Myslím si, že pred tridsiatimi rokmi, keď som bol v najlepšej kondícii , by som to aj ja dal behom. Ale teraz to prosím vás odomňa nežiadajte  

Ivana,
dúfam, že ten budzogáň nie je kreslený  

Ak tam bude naozaj stáť, tak to chcem určite vidieť. Dnes na obede sme sa bavili o ňom aj s Mariánom a tiež ho chce vidieť. Mať taký budzogáň doma…
…to by bolo
všetci lúpežníci by sa ma báli.

Pekná trasa, skoro totožne len popod Bradu som to minulý rok bežal https://www.strava.com/…es/580961470 na to zelenom hrebeni neustále hore dole som mal toho už plné brejle Dúfam, že sa nenecháte zahanbiť a skúsite prekonať môj čas  

Odchod bol povodne samozrejme skorší práve kvoli teplu ale bohužial sú nejaké povinnosti ktoré je potrebné vykonať a preto je odchod taký troška variabilný. 

Teplo je. Nie, nepomýlil som sa, nepíšem výhovorku prečo nejdem. Idem. Zlomil ma ten Budzogáň a to, že som dlho nikde nebol, ale najmä ten Budzogáň.

Len drobné odporúčanie, ktoré môžete ignorovať. Najväčšie teploty bývajú medzi 14:00 – 17:00 hod.. Nie že by predtým a potom bola pohodička, či hotový raj na Zemi, ale vtedy býva najviac teplo. Neskúsime sa tomu vyhnúť, aby sme vtedy čo najmenej šľapali? To znamená, o niečo skorší odchod z Hlohovca.

Ešte sme sa bavili o tom, že by sme trasu obohatili o malú zachádzku. Išli by sme pozrieť „súľovský budzogáň“. Je to krátka zachádzka za s. Patúch. Vidno to aj na mape. Údajne pekné miesto, niekoľko krát mi bolo doporučené, ale žiaľ, nikdy som sa tam nedostala.

Pekná modrá obloha. Výhľady slušné. Konečne na jeden víkend vyšlo počasie ako sa na akciu patrí. Dúfam, že ste tam mali chladnejšie, ako je dnes a tu. To sú teplotné facky.

Pekná, pekná túrka. Takto som na Chleb ešte nešiel. Je zaujímavé, aké rozmanité trasy sa dajú v tejto časti pohoria spraviť. Jedlo ste zvolili ideálne na chate. Byť s vami, tak by som studené, vychladené pivo zobral útokom 

Palec hore kolegovci

Tak to teda takto pardón tí čo neboli aj by rady išli, ale nemohli. Po nočnej ísť na akciu to je také brutálne

Veď ja tento rok ešte do Malej Fatry zavítam. Len treba vyčkať času ako hus klasu 

OPRAVA: po terchovej sa k autu presúvali IBA dvaja členovia, zvyšní dvaja to zapichli v terchovskom pivovare Asi ani nie je potrebné menovať Inak bolo super. Tí čo neboli môžu ľutovať.

Jozef spomenul dôvody, prečo sme neabsolvovali pôvodný plán. A preto napíšem iba o tom čo bolo 

Predovšetkým chcem poďakovať môjmu krstnému otcovi a bratrancovi Petrovi za to, že nám poskytli nocľah a pohostenie na úrovni hotela Ďakujem.

O tom, že pôjdeme do Slovenského Raja sa rozhodlo až ráno po raňajkách. Telefonát kolegom na Hrebienok bol jasný – odpoveď bola „tu prší“. Zbalili sme sa a vozidlom sme sa presunuli na Čingov. Rozhodnutiu, že absolvujeme ferratu Kyseľa sa nik nebránil.

Po zaplatení nutných poplatkov (10€ – ferratový set, 5€ – vstupenka do ferraty Kyseľ aj s poistením, súčasťou je aj obrazový sprievodca v podobe brožúrky) sme sa najprv vydali na Tomašovský výhľad. Aj na tomto mieste bola predpoveď, že bude pršať a tak sme chceli výhľad absolvovať v úvode putovania. Z Tomášovského sme už šli smerom k ústiu Kyseľa. Na jeho začiatku sme si nasadili set (bola to úsmevná činnosť ) a začali si užívať trocha adrenalínu. Na začiatku to nie je až také náročné. V prípade nízkej vody sa dá ísť aj bez istenia. No neskôr bolo istenie už nutné. Prešli sme pekné úseky roklinou a aj vo výške nad tečúcou vodou. Povedali sme si svorne, že v prípade veľkej vody to musí byť ešte väčší zážitok. A tak si túto farratu v tú dobu ešte zopakujeme. Dôstojnou bodkou putovania ferratou je Obrovský vodopád. Po tejto časti našej trasy sme zamierili na Kláštorisko. Pôvodne sme si tu chceli dať polievku, ale od tohto zámeru sme upustili s tým, že polievku si dáme až na Čingove. Ale aj to sme po príchode do cieľa nášho putovania zmenili. Jednohlasne sme sa dohodli, že pohostenie vykonáme v Krajinke.

Moje hodnotenie?

Jednoznačne vynikajúca voľba ísť do Slovenského Raja. Ešte lepšia absolvovať ferratu Kyseľa. Odporúčam každému členovi nášho spolku Ja som maximálne spokojný a dovolím si citovať jedného nášho nemenovaného člena „predčilo to moje očakávania“ 

Ďakujem za spoločnosť Jožovi a Mišovi.

Na priloženej fotečke môj krstný otec a môj bratranec

Zo začiatku sme boli trochu sklamaní, ale zároveň plní očakávaní. Cestou do Slovenského raja počas presunu bolo počasie podstatne krajšie, ako nám sľubovali profesionálni tipéri počasia. Na ich obhajobu však musím spomenúť, že im niektoré ich tipy vyšli, a to nielen vo Vysokých Tatrách.

Požičali sme si výstroj a smelo sme vykročili. Pre istotu sme ako prvý navštívili Tomášovský výhľad. Ak by sa náhodou zhoršilo počasie, nemalo by to príliš veľký význam tam ísť.

O Ferate v rokline Kyseľ vám ale veľa neprezradím, aby ste aj vy zažívali prekvapenie, radosť a zúčastnili sa celkom podarenej spoločenskej hry „kto si ako prvý správne nasadí výstroj“. V našom prípade nik v tejto hre nezískal extra body za pád na zem. Ak by to bolo do potoka body sa zdvojnásobujú.

Poviem snáď len toľko, že na základe našich skúseností odporúčame rukavice a umiestnenie fotoaparátu niekde inde, ako vo vrecku nohavíc. Pri vyťahovaní z vrecka to kvôli postroju nie je ono.

Keď sme dorazili na Kláštorisko, absolvovali sme krátke občerstvenie a pokračovali sme radšej ďalej, pretože niektoré mraky trošku stmavli. Na záver snáď len toľko, že nik z nás neľutoval, že sme absolvovali náhradný program.

Pôvodným plánom bol Slavkovský štít. Už niekoľko dní pred akciou to s ním nevyzeralo dobre. Počasie si chcelo vybrať svoju daň. V piatok večer, po ubytovaní sa v duchu „All inclusive“ u Vincovho krstného, nasledovala kontrola počasia. Nič sa nezlepšilo. Nádej však zomiera posledná. Krstnému a jeho rodine touto cestou ešte raz ďakujeme za prijatie a pohostenie.

Ráno sme sa zobudili, pozreli von oknom a razom sme ožili. Občas oblak, ale to slnku nezabránilo, aby nám ukázalo svoju tvár. Nádej vstávala z popola, ale žiaľ nevstala a ľahla si naspäť. Asi sa potrebovala trochu dospať. Okná, cez ktoré sme pozerali s nádejou von, boli totiž orientované na opačnú stranu, ako náš pôvodný cieľ. Telefonát skupine č. 1, ktorá bola ubytovaná priamo na Hrebienku, našu situáciu jednoznačne vyjasnil v neprospech nášho pôvodného plánu. Počasie nebolo priaznivé, mrholilo a malo sa to zhoršovať, dokonca sa vyhrážali sem tam aj bleskom.

Povedali sme si „Nebudeme to siliť“, a jednohlasná voľba padla na miesto, kde sľubovali „najlepšie“ počasie. Vďaka tomu sa nám podarilo absolvovať Feratu v rokline Kyseľ.

Túto akciu sme neabsolvovali kvôli nepriaznivému počasiu v celých Vysokých Tatrách 

Určili sme náhradný „Plán B“. Išli sme do Slovenského Raja absolvovať Feratu na Kyseli.

Skupina, ktorá ide autom so mnou má odchod dnes o 16.00 hod. z Piešťan. Ubytovaní budeme v Poprade u môjho krstného otca. Ak by v Tatrách fest pršalo zvolíme náhradný program.

Prihlásil som Miša G. Bol s nami na Jakubinej. Dostal znova chuť potrápiť svoje nohy.

Rýchla jednodňová akcia úplne super, ale kolená dostali riadne zabrat, asi moj rekord co som kedy naklesal za jeden den. Počasie vyšlo parádne .

Podvod číslo dva. Bicyklista stratil retiazku. Kto vie, či si to všimol. Snáď áno. Mal to už relatívne iba dole kopcom, tak snáď ho až tak nemrzelo, že si musí kúpiť novú retiazku.

Dnes fakt asi výhľady nebudú. Nevadí, aspoň nevidíme, do čoho ideme.

V nedeľu sme už nezaváhali. Prišli sme sem kvôli Jakubinej. Žiadny úhybný manéver naľavo alebo napravo, proste neprípustné. Plní odhodlania a viery popasovať sa so známym aj neznámym sme zahájili turistickú akciu. Vedomí si náročnosti sme akciu zahájili už o 08:00 hod.

Boli sme dobre pripravení. Vďaka patrí aj skupine, ktorá to nevzdala, a v sobotu si trúfla absolvovať Jakubinú. Vďaka ich popisu trasy sme sa dobre psychicky pripravili. V ten deň už asi bolo zbytočné sa kondične pripravovať. Kto si zabudol kondičku doma, proste smola.

Dva dni po sebe. Rovnaká trasa. Napriek tomu také priepastné rozdiely! Naozaj platí „Dva krát do tej istej rieky nevstúpiš“. Tento víkend to Jakubiná viac ako iba názorne ukázala. V bežnom živote to však vnímame pomenej.

Bol som aj na Bystrej, aj na Baranci a 02.07. som absolvoval aj Jakubinú. Nezdala sa mi až tak extrémne náročnejšia, ako Bystrá či Baranec. Jediné vysvetlenie prečo Vinco hodnotil akciu úplne inak ako ja, je počasie – okolnosti, ktoré panovali v sobotu. V nedeľu boli okolnosti proste priaznivejšie. Cena za to bola tá, že sme nemali výhľady. Nevadí, neboli sme sami, videli sme kamzíky. Na Jakubinú sa kvôli výhľadom ešte minimálne raz vrátim. Dúfam, že kolená sa budú tiež tešiť na „novú“ Jakubinú minimálne rovnako, ako ja.

Nevychádza mi to. Mám problém so škrtaním fotiek do fotogalérie. Preto urobím takýto podvod a šup sem s jednou fotkou navyše.