Dnes je: piatok - 29.3.2024, Meniny má: Miroslav
Aktualizované: 29.03.2024

Fotografie z roku 2013



On-line: 6

Akcie: 809

Foto galérie: 646

Videá: 280

Odkazy: 576

Komentáre: 1449

Login:

Heslo:

Komentáre k turistickým akciám

Turistická akcia: Opäť skratkou domov tentoraz z Dobrej Vody / Malé Karpaty / utorok - 02.02.2021
Vinco

Vinco

2

Úvod

Najprv začnem postrehom
Pamätáte si ako mi 6.12.2020, keď sme boli na Šášovskom hrade, pri zostupe z vrchu Suť ruplo v pravom kolene? Od tejto chvíle sa mi ešte nedalo úplne do poriadku. Ale zistil som jednu zvláštnosť. Od určitého času, presnejšie od nového roku, ako som začal sám chodiť do Malých Karpát na relatívne dlhé túry ma koleno na akciách poslúcha, ako keby sa nič nestalo. Ani raz ma nezabolí, ani raz ma nepichne, proste všetko je OK. Akonáhle prídem domov už na druhý deň, keď nie je namáhané začne sa ozývať. Nerozumiem tomu. Ako je to vôbec možné. Turistika mu nevadí, ale nenáročný pohyb po dome ten mu zrazu vadí…

Teraz o akcii
Na túto akciu som mal/chcel ísť v sobotu. Avšak už pred sobotou začalo snežiť, pršať a snehopršať. Povedal som si, že čľapkanice stačilo minule a akciu presuniem na utorok. A tak sa stalo. V utorok som vyrazil.

Doprava

Presun na Dobrú Vodu bol v prvej fáze rovnaký, ako na dve predchádzajúce akcie. Áno. V ten istý čas, tým istým autobusom a s tým istým autobusárom grin Uznávam je to pre niekoho podozrivé, ale proste takto to vyšlo. Rozdiel bol v tom, že v Dechticiach som prestúpil na spoj, ktorý smeroval na Dobrú Vodu, odkiaľ som štartoval.

Počasie

To bolo počas celej akcie skoro ideálne. Prečo skoro? Lebo v niektorých úsekoch akože malo podľa predpovede jemne pršať, ale v týchto nadmorských výškach a za takej chladnej teploty, ktorá tu panovala, sa dážď premenil na jemné malilinké krúpky. A tie vôbec neboli nepríjemné, práve naopak boli osviežujúce. Jedinú chybičku to malo na miestach, kde fúkal silnejší vietor. To už som jemné malilinké krúpky narážajúce na tvár cítil ako jemnú akupunktúru.
Horšie to bolo s terénom. Keď som išiel po snehu tak sa dalo. Bol zmrznutý, vôbec sa neprepadával, ideálny na chodenie. No miestami sa dosť vyskytoval ľad a bol nepríjemne šmykľavý. Bol nepríjemný hlavne v stúpaniach. Od určitého času so sebou nenosím turistické paličky, no teraz by sa zišli. Každý vie, že ľad sa šmýka. No ja som zažil na mojej trase a to dosť často, že šmýka sa aj zem, šmýka sa aj zamrznuté lístie. Proste všetko čo je pod nohami sa šmýka. A o to bola táto túra namáhavejšia. No našťastie všetky nástrahy prírody som zvládol bez ujmy na zdraví. Bohu vďaka!

Putovanie

Prvé zastavenie
To som absolvoval pri jaskyni Slopy. Do jaskyne je zákaz vstupu, ale poklop, ktorým je zakrytá nie je uzamknutý. Ja som nešťastie nepokúšal. Radšej som sa riadne pokochal výhľadmi, ktoré toto vyvýšené miesto ponúka. Vraj je z tohto miesta vidieť aj Dobrovodský hrad, no ja som si ho nevšimol. A vôbec som po ňom ani nebažil. Išiel som ďalej.

Druhé zastavenie
Kým som sa druhý krát zastavil preletel som okolo Skália. Na tomto mieste som si spomenul na Petra a Danku, ktorí tadiaľ prechádzali 16.1. a smerovali na Hradište pod Vrátnom. Márne som pri rázcestníku hľadal ich stopy. Boli dokonale zamaskované nádielkou ďalšieho snehu, ktorý odvtedy napadal.

Nastal čas obeda, čas pre druhú zastávku. Udiala sa na známom mieste a to pri turistickej chatke na Ostrej úboči. Už pri približovaní k nej sa mi vynorili spomienky na 19. septembra minulého roku, keď sme sa tu zastavili počas absolvovania „Nočnej Trnavskej 35-ky“ ale aj plnohodnotnej „Trnavskej 100-ky“. Hlavou mi preblysli tváre aktérov Jozefa, Mareka, Marekovho syna Ondreja a synovca Mateja, ale hlavne plnokrvného stovkára Romana. Vtedy sme tu boli ešte za tmy, no dnes bolo vrcholiace poludnie.
Píšem, že to bol obed. Áno bol to obed, lebo raňajky som netradične absolvoval už doma ráno pred akciou, ale obsah obeda bol rovnaký, ako raňajok minule – šunka, rožky a syr bambíno a k tomu teplý čaj.

Tretie zastavenie
Pred pamätníkom SNP na Dvoloch som stretol jediného človeka. Bola to žena, ktorá po tom, čo doma navarila obed išla na svoju každodennú prechádzku, so štartom i cieľom na Košariskách. Prehodil som s ňou pár viet a príliš ju nezdržiaval, lebo sa evidentne ponáhľala. Ja som bol rád, že som vôbec niekoho stretol a mal možnosť sa porozprávať. Ale nebola to jediná bytosť, s ktorou som hodil reč.

Štvrté zastavenie
Sa uskutočnilo v časti Kopánky pod vrchom Hrádok. Nachádza sa tu malá hospodárska usadlosť. Bol to ohradený priestor, v ktorom žili dve čierne (podotýkam nie biele ale čierne) ovečky. A práve s nimi som hodil reč grin Vytiahol som aj kameru a všetko riadne zdokumentoval. Dôkaz bude v pripravovanom videu. A o čo tu v rozhovore išlo? Položil som im otázku „Čo je správne, či za Ááááá, alebo za Bééééé“. A viete akú som dostal odpoveď? Podľa nich je správne za Bééééé grin Po tom, čo som dokončil s ovečkami interview som sa pohol ďalej, netušiac čo ma čaká. Po približne odchodeným 20 km sa mi do cesty postavil výživný stúpačik. Po vylezení na jeho vrchol ešte asi desať minút som ho rozdýchaval. Od tejto chvíle to bola už len pohodička.

Piate zastavenie
Nebolo. Hornú Pustú Ves som len preletel. Za zmienku stojí iba klesanie s názvom Pod Hrádkom, kde bol extrémne šmykľavý terén a kde bolo dodržať opatrnosť na mieste. Už pri približovaní sa k Hornej Pustej Vsi mi hlavou lietali myšlienky o zmene trasy. A tak sa aj stalo. Keďže moja trasa minule obsahovala Pustú Ves a aj vodnú nádrž na Pustej Vsi zvolil som zmenu. Smer hrob baróna Wattenwyla, odbočku na Veľkú Pec, odbočku na Malú Pec a odbočku na Tlstú horu som absolvoval miernym, ale dlhším stúpaním cez Dolnú Pustú Ves. Poslednou zvolenou trasou bola cesta okolo chatovej oblasti a okolo Rochovej kaplnky, ktorá bola tentoraz oveľa prechodnejšia a príjemnejšia ako minule, lebo bola zamrznutá. Nie tak ako vtedy extrémne blatová.

Záver

Vďaka týmto mojím tohtoročným „výjazdom“ som konečne spoznal najbližšie okolie Malých Karpát. Na Malej Peci som bol naposledy ešte za slobodna s mojou manželkou Renátkou a to bolo všetko, čo som v tejto časti pochodil. Ak nepočítam výjazd z januára 2019 s Jozefom, kedy sme navštívili Kamenicu a Orlie skaly, tak by som o tejto najbližšej časti nádhernej prírody nevedel nič.
Preto ďakujem bohu, že som tieto akcie mohol v zdraví absolvovať a naplno si ich užiť. A to nie je ešte všetko…

komentár: 918 pridaný: 04.02.2021 - 19:01
Jozef

Jozef

1

Je toto možné? Ten istý smer z Vrbového, ten istý autobus, ten istý autobusár! To nemôže byť náhoda! Vie o tom manželka?

komentár: 913 pridaný: 01.02.2021 - 08:43

Reakcie na komentár: 913

Vinco

Vinco

1

Nuž bratranec môj. Keď nechceš chodiť so mnou Ty, musím si niekoho nájsť grin grin

komentár: 914 pridaný: 01.02.2021 - 09:16
Rado

Rado

2
zobraziť foto

grin

komentár: 915 pridaný: 01.02.2021 - 22:10
Turistická akcia: Z Lančára skratkou cez Klenovú domov / Malé Karpaty / sobota - 23.01.2021
Vinco

Vinco

1

Úvod

Akcia sa narodila 13.1. Pôrod bol bezproblémový a cielený. Už týždeň po mojej predchádzajúcej akcii som vedel, že ma onedlho budú svrbieť nohy. V týždni akcie sa mi ozval Ivan, že by aj mohol so mnou ísť. Popravde, vôbec som nesledoval, aké bude v deň akcie počasie a úprimne je mi to šumafuk. Mohli by padať aj traktory. Prečo?

Asi pred rokom som na Hikingu čítal článok jedného turistu z jeho akcie. Jeho hlavná myšlienka, prečo chodí na túry bez rozdielu, aké bude počasie je, že chce využiť každý voľný čas, ktorý sa mu naskytne. V podstate má pravdu. A ja som sa s touto myšlienkou plne stotožnil. Preto absolvovanie tejto akcie napriek dažďu.

Môj potencionálny spoluturista Ivan, sa dva dni pred akciou ospravedlnil z dôvodu dažďa. Už som tušil, že asi pôjdem opäť sám.

Doprava

Na miesto štartu do obce Lančár som išiel tým istým autobusom spred dvoch týždňov. A keďže je to obec, ktorá je bližšie k môjmu bydlisku, tak som si trasu patrične predĺžil. Predĺžil som si ju o Klenovú aj preto, že som na týchto miestach ešte nebol. Vlastne bol, ale na bicykli a to sa u nás turistoch neráta.

Prvý cieľ

Do Lančára som prišiel ešte za tmy. Bez otáľania som vykročil do kopcov. Cestička vedie hneď do kopca, ideálne na rozcvičku a zahriatie. Naklonená rovina vrcholí pri kostole svätého Michala Archanjela. Zoznámil som sa tu s červenou značkou náučného chodníka, ktorú som začal sledovať. Neskôr som sa s červenou kamarátkou rozlúčil a nechal sa zlákať zelenou značkou. Zelená je krajšia ako červená, aspoň pre mňa. A urobil som dobre, pretože ma doviedla na mne známe miesto Malú Klenovú. Ešte pred ňou som absolvoval raňajky v blízkom prístrešku, ktorý mi prišiel vhod aj ohľadom na hustnúci dážď. Kým som doraňajkoval dážď sa zabil.
Pamätáte sa? Pred dvoma týždňami som sa na Malej Klenovej pomýlil a pokračoval po červenej turistickej značke. No dnes som sa ochotne „pomýlil“. Nechal som sa viesť až k odbočke na vyhliadku pod Klenovou. A to bol môj prvý cieľ. Musím sa priznať, že vyhliadku som našiel až na druhý pokus. Nepozrel som sa do čarovnej skrinky a tak som obišiel celý vrchol kopca, kým som ju našiel. Nevadí. Na vyhliadke som sa dlho nezdržal, pretože stále pršalo a ja som sa chcel čím skôr pohnúť k druhému cieľu.

Druhý cieľ

Cesta k aj od vyhliadky nebola vôbec jednoduchá. Mokrý sneh, ľad a miestami tečúca voda po chodníku si vybrala svoju daň. Pred akciou som si pragmaticky prvý krát za dlhý čas obul svoje vysoké turistické topánky. Večer pred akciou som si ich riadne naimpregnoval a to som spravil veľmi dobre. Suché ponožky mi vydržali až po Šteruskú dolinu pred Hornou Pustou Vsou.
Ale aby som neodbáčal od témy.
Tesne po vyhliadke pod Klenovou som rovno pri jaskyni stretol dvoch ochranárov. Tí práve končili so sčítaním zimujúcich netopierov v tejto jaskyni. Robia to tak, že sa jeden člen zlaní do jaskyne, pričom druhý ho istí. „Kŕdeľ“ netopierov odfotí fotoaparátom, a potom doma v teplúčku na počítači ich z fotografie pohodlne zrátajú. Pochválil som ich záslužnú prácu a poprosil o spoločnú fotografiu, s ktorou súhlasili. Potom som išiel ďalej.
Mojím druhým cieľom bola Pustá Ves. Kým som do obce prišiel minul som Protipožiarnu monitorovaciu vežu Klenová. Už pri plánovaní akcie som sa rozhodol, že na vežu liezť nebudem. Jednak som tu už raz bol a tiež výhľady z nech nie sú „oslňujúce“. Z tohto miesta je pri priaznivom počasí vidieť aj Klenová, no dnes bolo vidieť na vrchole Klenovej iba „šľahačku“. Po sklesaní do Pustej Vsi a prejdení okolo pamätníka SNP nasmeroval som si to na hrádzu miestnej priehrady.

Tretí cieľ

Ako sa dostať k tretiemu cieľu? Predsa rovno a kolmo hore je to najrýchlejšie. To hovorí Roman. A v tomto prípade má absolútnu pravdu. Stačí zdolať 100 metrov výškových a si bližšie k cieľu. Mne sa to podarilo a vystúpil som znova na miesto, ktorým som pred dvoma týždňami prechádzal. A ak by som sa chcel brutálne trýzniť, tak by som si to šibol na Orlie skaly a aj na Veľkú Pec. Avšak dnes som si trýznenie vynahradil nie výškovými metrami, ale dĺžkou trasy. Takže obišiel som obidva kopce, vlastne obitri, zabudol som na Tlstú horu, lebo aj tú som len lízol.
Tesne pred miestom, kde som minule opustil les a brodil sa blatom, som odbočil na Prašník. Stále som sledoval náučný chodník, no teraz prvý krát v opačnom smere. V tejto časti až po Prašník bola cesta najhoršia. Plno mokrého snehu, tečúcej vody a miestami šmykľavého ľadu ma udržiavalo v obozretnosti. Táto časť sa najviac podpísala na tom, že moje ponožky nezostali suché. Musel som to ale vydržať, lebo nasledujúci úsek až domov bol bez snehu a nepríjemnej vody.

Záver

Po priehrade Čerenec ma čakal iba príjemný pochod po Vrbovom.
Zvládol som to.
Síce mokrý po kolená s mokrými ponožkami, ale so skvelými zážitkami a neopakovateľným pocitom, ktorý som zažil počas tejto vynikajúcej akcie. Znova som o niečo silnejší a odhodlanejší pokračovať v záľube s názvom turistika.

komentár: 909 pridaný: 24.01.2021 - 15:47
Turistická akcia: Kresaná skala / Malé Karpaty / nedeľa - 17.01.2021
Vinco

Vinco

1

Myslím, že z vášho pohľadu je Kresaná skala dobrá istota palec hore Teraz ste nám ju ukázali aj v zime a musím povedať, že je to naozaj pekné. Tá zima v našich končinách robí zázraky.

Inak Majke želám k včerajším narodeninám všetko najlepšie. Veľa zdravíčka a šťastíčka jej prajem.

P.S.: Rado, včera som Ti naozaj chcel zavolať a zaželať Majke všetko najlepšie. Len doteraz si neviem spomenúť, kde vlastne sa to vlastne zaseklo grin

komentár: 906 pridaný: 19.01.2021 - 19:51
Turistická akcia: Zimný Marhát z Výtokov / Považský Inovec / nedeľa - 17.01.2021
Jozef

Jozef

2

Pripomenul si mi zimný Marhát. Takto si ho pamätám. Raz darmo, cez 700 metrov výškových je cez 700 metrov výškových. Také my v našom okrese nemáme. Nepomohlo by mi ani keby som vyliezol na komín najbližšej fabriky.

komentár: 903 pridaný: 19.01.2021 - 19:10

Reakcie na komentár: 903

Roman

Roman

1

najvyšší komín má basa v Leopoldove!!! LOL

komentár: 907 pridaný: 20.01.2021 - 17:05
Jozef

Jozef

2

Komín v Leopoldove má podľa wikipédie iba 100 metrov. Letecká informačná príručka v časti „Letecké prekážky“ uvádza číslo 242/100 ELEV/HGT v metroch. Ak zoberiem aj to vyššie číslo 242 a pripočítam ho k nadmorskej výške, v ktorej sa basa nachádza, stále je to málo. Aj Holý vrch je vyšší. Zabásnuť sa však kvôli tomu, aby som to preveril, nenechám…

komentár: 910 pridaný: 25.01.2021 - 16:49
Mišo

Mišo

3

No Jozef ale to si nezvolil správny postup, to je Elevation/Hight, čiže celková výška v m.n.m / výška samotného objektu, takže nemôžeš tam znovu pripočítať nadmorskú výšku.

komentár: 911 pridaný: 28.01.2021 - 08:45
Jozef

Jozef

4

Výborne Mišo. Nebolo mi jasné, čo to znamená. Takto som múdrejší. Záver to však nemení. Komín nie je najvyšší v okrese…

komentár: 912 pridaný: 29.01.2021 - 13:29
Ivan

Ivan

1

Po usedenom týždni v homeoffice sa blížil víkend, kedy by som si mohol trošku pretiahnuť kosti.
A v nedeľu má byť krásne slnečno, ale ešte stále so snehom. Človek v týchto končinách nikdy nevie, ako dlho sa tu ten sneh zdrží, nie sme predsa Kysuce.
Tak by sa mohol nazvať aj tento výlet: „Za slnkom a snehom v rámci okresu.“
V rámci okresu, pretože je Lockdown. To píšem len pre vysvetlenie, keby toto čítali niekedy v budúcnosti napríklad moje pravnúčatá… Nech si význam toho slova pozrú v dejepise.
Naskytla sa otázka – s kým, aby som sám neblúdil zasneženou krajinou. Hneď som si predstavil prudkú zmenu počasia, zotmenie, silnú fujavicu a ja nevidím ani na krok, ako Amundsen. Nájdu ma až na jar, ako v rukavici zvieram mobil.
Lenže jeden z oporných pilierov tohto spolku, Vinco, tento týždeň nemôže.
Počas dumania mi žena vraví: „Vezmi synovcov, veď sa už minule pýtali, či ich nevezmeš.“
„Malé deti budem brať.“ Tak som pre istotu skrátil plán trasy z 23 na 15 km, aby som ich neznechutil.
Lenže malými deťmi zostali len v mojej hlave (tak isto ako moje). Obaja sú už možno vyšší než ja a obaja sú športovci, hokejisti. Ten starší hrá dokonca prvú ligu za mužov. A obom nie je cudzích 15 hodín týždenne tvrdého dvojfázového tréningu plus dva zápasy cez víkend.
To som však pred túrou ešte nevedel.
Nedeľa ráno:
Idem pre chlapcov. Asi budú po prebdenej noci pri počítači spať a nikam nepôjdu. No oni už dávno čakali, tak vyrážame. V aute som im spomenul, že som mal pôvodne na pláne dlhšiu trasu a oni hneď, že poďme tú.
Fí, jak si trúfajú. Budú radi, keď prejdeme toto. Som si myslel.
S autom sme prišli na Výtoky rázcestie, ale už tam na štvormiestnom parkovisku stáli štyri autá. Nechal som auto na kraji cesty jednej vetvy, hádam nebudem nikomu zavadzať. Potešilo ma, že ešte niekomu napadlo ísť do prírody. To som ešte netušil, že keď sa poobede vrátim k autu, tak ho ledva nájdem, lebo v oboch vetvách po oboch stranách ciest boli zástupy zaparkovaných áut.
Asi bolo chlapcom chladno, lebo od auta sme začali kráčať celkom svižne. Je to asi jeden kilometer rovinky, tak to sa dá. Veď o chvíľu príde riadny stupák, tam spomalíme. Ako kto. Ešte som sa stihol chlapcom na ich povzbudenie pochváliť, že ja som túto päťhodinovú trasu nedávno prebehol za hodinu a pól.
Hmmm, nedávno! Keď sa tak teraz zamyslím, tak som bol vtedy asi o desať rokov mladší a o tridsať kíl ľahší. Ale ten čas letí…
Prišli sme na úpätie toho prudkého kopca a ja, asi ešte zotrvačnosťou, som začal šliapať rýchlo hore.
Aby som ich neuštval, pustil som ich pred seba, nech oni udávajú tempo.
Prefrnkli okolo mňa v tichosti ako tiene a vtedy som si uvedomil, že jediný, kto tu fučí, som ja. Aj som sa snažil zatajiť na chvíľu dych, aby to nepočuli, ale o to to bolo potom horšie. Našťastie sme museli spomaliť, lebo terén bol šmykľavý a členitý a museli sme si dávať pozor.
Ako sa tak pozerám pod nohy, aby som nespadol, tešil som sa z toho, že sa mi znovu vracia do tela kyslík.
Keď som sa však pozrel pred seba, ich nikde. Pozriem vyššie a chalani mali už asi päťdesiatmetrový náskok, ktorý sa zväčšoval. Zrovna, keď som mal pocit, že by to chcelo ešte trošku spomaliť. Hovorím si, toto nemôžu dlho vydržať, také tempo. A zastavili. Tak som naradovaný pridal zo všetkých síl, aby som ich dobehol. Strašne mi bolo horko. Kto to tvrdil, že bude mínus päť? Veď je asi plus tridsať. Keď som sa k nim priblížil na dvadsať metrov, začali sa pohýňať ďalej.
„Trošku ma počkajte, urobím vám dobrú fotku, tu je to pekné!“ volal som.
Keď som ich dobehol, hľadal som na ich tvárach aspoň náznak nejakej námahy. Ale výrazy ich tvárí boli také neutrálne, ako keď dievčatko venčí okolo baráku psíka a len tak znudene pozerá. Vtedy som pochopil, že nezastavili pre únavu, ale prestali počuť môj hlasný fukot. A keďže vedeli, že ja som fučať neprestal, tak asi usúdili, že sa dosť vzdialili.
Ale inak boli zlatí. Zabíjali čakací čas tým, že si vytiahli termosku s čajom a dózičku s toustami a urobili si piknik. Ja som zatiaľ piknikoval kyslík. Keď už som začal trochu ostrejšie vidieť, vydali sme sa znovu na cestu. Lenže scenár sa zopakoval ešte dvakrát. Našťastie ten tretí piknik už bol na mieste hodného zastavenia, vyhliadke na Krahulčích vrchoch.
Neviem, čím to bolo, možno menším prevýšením, alebo sme išli pomalšie, ale ďalej sa mi už išlo veľmi dobre.
Kombinácia slniečka a peknej prírody ma prinútili začať fotiť. Tak som povedal chlapcom, že nech ma nečakajú nech idú popredu, veď už sme tu, na Marháte. A keďže začal fúkať studený vietor, povedal som im, nech sa tam schovajú pod jeden z prístreškov, ktoré sú pod rozhladňou.
Po chvíli kochania som ich uvidel, ako ma opäť čakajú na horizonte. Tentokrát mali v tvári trochu prekvapený výraz.
Keď som sa vydriapal k nim uvidel som za posledným kopčekom, že tu nebudeme sami. Odhadom tam už bolo asi päťdesiat ľudí a z viacerých strán tam prichádzali skupinky ďalších, dokonca dvaja na bicykli. Hudba z repráku, dve ohniská s klobáskami, špekačkami a slaninkami…
Í bisťu, to je Lockdown! Marhát je zrovna na hranici okresov, tak tu si môžu ľudia povymieňať do zbierky rôzne mutácie covidu.
Tento náš piknik mal byť najdlhší, ale bol asi najkratší. Rýchlo na rozhľadňu a pre studený vietor rýchlo aj dole.
Mali sme za sebou sedem kilometrov a k autu nás čakalo ešte osem. Ale to už bola len príjemná nedeľná prechádzka plynule dole kopcom, v závetrí na slniečku. Skrátka pohoda.

komentár: 902 pridaný: 19.01.2021 - 15:00

Reakcie na komentár: 902

Vinco

Vinco

1

Výborné Ivan palec hore Tuším sa nám rodí ďalší spisovateľ.
Pozdravujem synovcov a ďakujem im, že boli voči Tebe ohľaduplní. Nebolo by dobré, keby náš spolok prišiel a turistu grin grin

komentár: 905 pridaný: 19.01.2021 - 19:37
Turistická akcia: Výborné nad Váhom / Podunajská pahorkatina / nedeľa - 17.01.2021
Jozef

Jozef

1

Spoľahol som sa na Romana. Mal ťažkú úlohu. Minulou akciou som mu spod nosa vyfúkol najvyšší vrch okresu. Tentoraz bolo na ňom, čo vymyslí v rámci okresu on. A popravde som mu vôbec nezavaril. Áno, Roman občas zvykne chodiť aj ďalej ako po najbližšie potraviny v dedine. A vymyslel vec nevídanú. Návštevu Dunajského vrchu v Podunajskej pahorkatine a to všetko v rámci iba okresu Hlohovec. Ktorým z vás to nič nehovorí, pozrite sa prosím, do mapy, aby ste videli kadiaľ tečie Dunaj. Na mne zostalo už iba trafiť sa autom pri parkovaní Romanovi do dvora. O ostatné sa totiž ako pravý Dvorníčan postaral.

Od prvej sekundy som sa cítil ako kráľ. Možno za to môže dvojité štartovné. A zo skla vážení! Nie z plastu ako bedári! Nie Vincent, nebolo do druhej nohy. Hrozilo by totiž, že sa zo základného tábora ani nedostaneme ďalej! Zapadli by sme, a tentoraz by to kvôli snehu nebolo. Druhé štartovné zabezpečila Amálka. Dostali sme na cestu cukrík. Amálka však nešla, lebo nemá zimné topánočky. Ježiško nepriniesol… Zato určite priniesol iné veci. Podľa jej širokého úsmevu súdim, že bola viac, ako iba spokojná.

Vychádzame z dediny. V iných pohoriach by sme vchádzali do lesa, alebo pokračovali po lúke. Tu nie, tu je pole, našťastie neorané. A už ho vidíme. Náš dnešný cieľ. Dunajský vrch. Roman mi ukazuje, kde má vrchol. Musel som si zobrať aj ďalekohľad, aby som aspoň tušil, kde má vrchol. Nevadí, mám v mobile mapu a na nej je bodka vrcholu. Takto vrchol nájdem a na zopár sekúnd sa naň postavím, aby bolo tradíciám nášho spolku učinené zadosť. Á tak nie, neskôr. Lebo sme odbočili. Cez Dunajský vrch sa totiž budeme vracať späť.

Ideme totiž na najvyšší bod v katastri Dvorníky. Vrchol nemá meno. V katastri sa toto územie volá „Horné Brody“. Dosahuje výšku 243 m. Napriek tomu nemá meno, zato susedný Dunajský vrch s výškou 220 m ho má, aj keď je nižší. Prečo sem ideme? Veď tam nič nie je. Naozaj? Je tu vysielač a… výhľady a keška! Tú sme síce objavili hneď, ale zem bola stuhnutá. Ja som to už chcel vzdať, ale Roman ju doslova vysekal zo zeme. Dnes sme nútení trochu zmeniť tradície. Žiadne vrcholové. Bolo by to priskoro po štartovnom.

Nasledujúca zastávka … „Vyhliadka bez mena“. A meno by si veru zaslúžila. Kým však k nej prídeme, minieme dva ohorené vraky áut. Svedčia o aktivite miestnych autíčkárov. Radšej o príjemnejších veciach, takže späť k vyhliadke. Jednoznačne najkrajšie výhľady na Vážske ostrovy z celej dnešnej trasy. Na počesť vyhliadky sme sa rozhodli pre „vyhliadkové“. Len dnes, výnimočne. Na počesť… atď. Znovu vďaka Romanovi. Zachováva stáročné zvyky. Tentoraz to bol „Varený červený čaj.“

Kto by si myslel, že to dnes bude iba o rovinke, by sa trochu prepočítal. Váh v tejto časti pri ostrovoch tečie v nadmorskej výške 129 m. Takže nejakých 114 metrov sme od vysielača sklesali. Ale potom to už bolo popri Váhu, takže po rovinke. Cestu nám spríjemňovali šipky. Ako to, že spríjemňovali? Veď je to pichľavý ker! To je, ale my sme si do úst dávali z neho iba to drobné červené. Vraj obsahuje viac vitamínu C ako citrón. Niekoľkonásobne!

Nasledovala zastávka pri pramienku, ktorý vyteká z úbočia Dunajského vrchu. Voda bola chutná. Iná nemohla byť, veď je prefiltrovaná cez pieskovec. Následne udalosti nabrali rýchly spád. Mohol za to chlapík z Beregu. Založil tu botanickú záhradu, kútik poézie a ďalšie čudá. Dokonca čistí aj okolie, kde kedysi stál hrad Szolgygor. Občas sa toto slovo prekladá aj ako hrad sluhov. Kríky odstrániť môže, stromy však nie, lebo ochrana životného prostredia. Aj archeológovia môžu prísť, ale kopať nemôžu, lebo národná kultúrna pamiatka. Môžu pobehať iba s georadarom. Na iné potrebujú povolenia. A tie nevybavia len tak… vraj to trvá vyše jeden a pol roka. Našli by sa aj dobrovoľníci, aj nejaké peniaze, ktoré by možno nestačili na všetko, ale tá byrokracia…

A tu sa od chlapíka dozvedáme zaujímavú vec. A to, že názov Dunajský vrch je omyl. Na mapách sa tak síce volá, ale je to omyl. Vraj sa kedysi volal Dunový vrch. To dáva logiku. Týči sa nad riekou Váh. Vlastne celý vrch je riečna terasa. A nielen tento Dunajský – Dunový vrch je na terase. Cestou na Dunajský vrch sme s Romanom hútali a možno sme našli vysvetlenie, ako k omylu prišlo. Počas silnej maďarizácie sa násilne menili názvy miestnych pomenovaní z vjacjazyčného do maďarčiny. Pre miesta, ktoré neboli v minulosti známe pod maďarskými názvami boli tieto maďarské mená jednoducho vymyslené. Za prvej ČSR v dvadsiatich rokoch to bolo zase naopak. A takto nejako sa mohol z Dunového vrchu stať Dunajský…

Stalo sa to na Dunajskom vrchu. Na chvíľu spustím oči z Romana a už mi za zadkom horí oheň, párky a chlebík nakrájané… Áno, fotografoval som. A ako dezert tvarohový koláč… Roman je pravý Dvorníčan, alebo skôr Dvorník? Totižto hrad Szolgygor nebol len taký obyčajný. Keď kráľ putoval po krajine, zastavil sa tu. Medzitým dvorníci po celý rok makali. Keď prišiel kráľ s družinou, mal od nich full servis. To bola ich úloha. Kráľ často putoval po kráľovstve a vykonával svoj úrad, napríklad čakali na neho aj súdne spory. Keď už sme pri súde, ten pravdepodobne môže za to, prečo z hradu zostalo máličko. Z Hlohovca sa totiž stalo okresné mesto a čo by to bolo okresné mesto bez okresného súdu? Grófska tehelňa nemala problém vyrobiť tehly na novú stavbu, len tá cena. Aj jaj. Radšej rozobrali zvyšky hradu a materiál z neho použili na stavbu nového okresného súdu.

Hrad v 13. storočí a z tehly? Nie príliš bežné. Archeologický výskum tu však ešte neprebehol. A poznáme príklad aj z blízkeho okolia. Je ním mesto Trnava a jeho mestské opevnenie, ktoré je na Slovensku jedinečné tým, že je z tehly. To preto, že kameňolomy boli relatívne ďaleko a tehla bola stavebný materiál regiónu. Takže logiku to má. No nič, ešte sa niekedy na hrade zastavím, aby som vyspovedal chlapíka. Tentoraz to nešlo, lebo behom zopár minút nám bolo zima… Na záver ešte poďakujem dvorníkovi Romanovi za Full servis…

komentár: 901 pridaný: 19.01.2021 - 13:10

Reakcie na komentár: 901

Vinco

Vinco

1

Neskutočne zaujímavý výber trasy. Roman je proste liga. A musím ešte povedať, po vzhliadnutí fotiek, že vám celkom závidím a ľutujem, že som tam nemohol s vami byť. Je zaujímavé, že aj na takýchto turistami málo nenavštevovaných miestach sa dajú absolvovať veľmi zaujímavé akcie palec hore

komentár: 904 pridaný: 19.01.2021 - 19:19
Turistická akcia: Dobrovodsko-Mariášsky okruh / Malé Karpaty / sobota - 16.01.2021
Vinco

Vinco

1

Pekná zimná túrka Danka a Peter.
Je zaujímavé, že keď niekto vidí, že iní zo spolku chodia na akcie, tak ich to vytiahne tiež. A to je na tom to dobré. Je lepšie sa ísť poprechádzať do nádhernej prírody, načerpať sily, vyčistiť hlavu, ako sedieť doma pri peci.
Takže za mňa. Výborná práca palec hore a zároveň aj osvetová, pretože aj ja som si už naplánoval ďalšiu akciu.

Len tak ďalej.

komentár: 900 pridaný: 18.01.2021 - 12:25
Turistická akcia: Výstup na najvyšší vrchol okresu (HC) / Považský Inovec / sobota - 09.01.2021
Jozef

Jozef

1

Čo teraz? Kam? Slovensko je síce našťastie hornaté, ale nie každý okres má to šťastie, že jeho súčasťou je známy vrchol. Stačil by aj vrchol s peknými výhľadmi. Čo ale v prípade, že bývate v Hlohoveckom okrese? Čo sa týka vrchov, zo susedných okresov je na tom horšie už iba okres ležiaci na juhu – Galanta.

Nech je to s vrcholmi v okolitých okresoch ako chce, my môžeme chodiť len po tom našom. Takže kam? Nebudeme trocháriť a navštívime hneď ten najvyšší! Letmý pohľad do mapy a máme ho. Je ním „Holý vrch (432 m)“ ležiaci v južnej časti pohoria Považský Inovec. Máme šťastie, kúsok od neho vedie aj turistická značka. Aj počasie je jasné. Jasno má byť, ale inde. Nevadí. Čo som počul, tak či tak, má byť Holý vrch zarastený. Ale vraj vyrúbali z neho kúsok. Ak sa zle zorientujeme, možno naň aj natrafíme!

Žiadne jemne primrznuté. Blato. Zatiaľ je to však znesiteľné. Cesta nám ubieha. Poznáme ju z HP pochodov. Nejedného sme sa aj zúčastnili, pretože ich cieľom je zdravý pohyb v prírode. Zhodou okolností náš tiež. Išiel som tadiaľto viac krát a aj tak ma občas niečo prekvapí. Roman mi ukázal chajdičku kúsok od červenej turistickej značky. Lístia niet na stromoch a preto ju tentoraz pozorný okoloidúci turista dokáže zbadať. Musí sa však pozerať na správnom úseku turistickej značky v daný moment na správnu stranu…

Čím viac kilometrov máme za sebou, tým viac blata sa nám stavia do cesty. Našťastie už odbočujeme z turistickej značky. Na úpätí Holého vrchu sú občas húštiny. Nie je nutné ísť zrovna cez ne. Zase až toľko zážitkov nepotrebujeme. Kedysi vraj bol Holý vrch naozaj holý. Mohla za to ľudská činnosť. Asi sa tu pásli ovečky. Veď kúsok vedľa je zasa „Ovčia skala“.

Dosiahli sme vrchol najvyššieho vrchu okresu! Podľa očakávaní je zarastený. Nezostupujeme tou istou trasou. A to je naše šťastie, lebo sme natrafili na výsek, čo mi prednedávnom spomínal bývalý kolega. Nekecal. Výsek je úzky a z dediny ho nevidieť. Šikovné. Vďaka nemu sú však odtiaľto aspoň obmedzené výhľady.

Pravý Holý vrch máme za sebou a teraz je načase navštíviť aj naozaj holý vrch, aby sme mali aj nejaké výhľady. Stalo sa. Trochu proti bolo blato, ale nakoniec sme to zvládli. Počasie však dnes neumožňuje ani bežné výhľady. Nevadí. Veď hlavnými cieľmi dnes boli zdravý pohyb v prírode a popri tom dosiahnuť najvyšší vrch okresu. A to sa podarilo.

DODATOK – NAJVYŠŠIE VRCHY V OKOLITÝCH OKRESOCH:

GALANTA – Je na tom horšie ako Hlohovec. Niet sa čo čudovať, väčšina okresu leží na Podunajskej rovine. Len dva malé kúsky na severe nie. Tam totiž zasahuje Podunajská pahorkatina. Práve v jednom z týchto kúskov sa nachádza najvyšší vrchol okresu Galanta. A poskytuje kruhový výhľad! Kopček v poli je proste taký. Síce naň nevedie turistická značka, ale máte na výber z viacerých poľných ciest. Ak ste ortodoxní a odmietate tento „vrchol“ uznávať lebo… nie je v zozname vrchov Geodetického a kartografického ústavu… máte šťastie. Nie je to jediný vrchol. Leží tu aj jeden zo štyroch vrchov Podunajskej roviny. Je ním „Spodný diel (122 m)“. No a ten je zapísaný aj v spomínanom zozname.

NITRA – rovnako ako v prípade Hlohovca najvyšší vrch nie je výhľadový. Je ním"Žibrica (617 m)" . Výhľady sú iba z nižšie položenej lúky vo výške 440 – 460 m. V okrese sú však aj iné vrchy, ktoré poskytujú čiastočný výhľad. Medzi najznámejšie vrchy určite patrí Zobor.

PIEŠŤANY – Najvyšší vrchol „donedávna“ tiež neposkytoval výhľady. Vďaka rozhľadni to už nie je pravda. Je ním "Marhát (748 m).

TOPOĽČANY – Najvyšším vrchom v okrese je „Panská Javorina (943 m)“, ktorá je tretím najvyšším vrchom Považského Inovca. Aj tu postavili rozhľadňu. Do okresu zasahuje aj časť pohoria Tribeč a leží tu aj jeho najvyšší vrch „Veľký Tribeč (829 m)“.

TRNAVA – Najvyšším vrcholom okresu sú „Záruby (768 m)“. Leží tu však viacero zaujímavých vrcholov Malých Karpát.

komentár: 898 pridaný: 10.01.2021 - 12:54
Turistická akcia: Skratkou cez Orlie skaly domov / Malé Karpaty / sobota - 09.01.2021
Vinco

Vinco

1

Úvod

Trasa tejto akcie nie je úplne môj nápad. Je to vlastne nápad Ivana, len štartovací bod určil z obce Šterusy. Mne sa to zdalo krátke, a tak som štartovací bod posunul o jednu obec ďalej od Vrbového.
Pôvodne mal ísť aj Ivan. Ale to len v prípade, že by nešiel aj s pani manželkou pôvodnú trasu. Naposledy som s Ivanom volal vo štvrtok o 20.00 hod. Odvtedy sa mi neozval, či ide alebo nejde. Nechal som to na náhodu a rozhodol som sa, že účasť nechám na neho. A keďže sa mi do soboty neozval išiel som sám.

Doprava

Na začiatok trasy som sa dostal ráno autobusom. Ešte za tmy som vyrážal na samostatnú púť do miesta bydliska hrebeňom Malých Karpát. Už teraz po absolvovaní tohto putovania musím povedať, že aj sólo akcia má svoje čaro. Nie že by som nemal rád spoločnosť, práve naopak, ale raz za čas je dobré byť sám so sebou grin Samota má niekedy neskutočnú silu. Ale opakujem iba niekedy a toto bol ten prípad.

Putovanie

Vôbec to nie je náročná túra, je to taká pohodovka. Pár krátkych zahrievacích stúpaní na celej trase. Je to neobyčajne pekná trasa s prekrásnou prírodou, striedajúcimi sa typmi drevín.

Počas trasy som si dal záväzok, že budem maximálne ticho a skúsim pozorovať nejakú lesnú zver. Hocijakú aj tú, ktorá by sa mi chcela zahryznúť do lýtka. Dnes som bol v takom rozpoložení, že by som dovolil každému všetko a zniesol by som všetko. Samozrejme okrem narážok od kolegov turistov, ktorí si niekedy zo mňa dosť uťahujú. Na to odpoviem iba „Karma je zdarma“.

Takže plody mojej tichej práce a putovania som zožal v podobe mnohých pozorovaní / spozorovaní zvery, hlavne laní. Nevadilo ani vtákmi ustavičné ohlasovanie mojej prítomnosti. Aj ten štebot i rôzne ďalšie vtáčie zvuky boli veľmi príjemné. Čo ma najviac mrzí je to, že sa mi zvieratká ani raz nepodarilo natočiť. Nuž malo to tak byť. Všetky zábery i obrázky mali zostať v mojej mysli.

Načnem tému blato a sneh.
Keď som bol pred Silvestrom aj s Ivanom na Čachtickom hrade užili sme si blata až až. No na tejto trase to bolo o dosť lepšie. Okrem asfaltky na začiatku, keď som opúšťal Lopašov som blato dá sa povedať neokúsil, ak nepočítam záver trasy. Najhoršie to bolo, keď som po Tlstej hore vyliezol z lesa a po poľných cestám prichádzal k Vrbovému. Tento posledný kus cesty mi dal jasne najavo, kto je pánom poľných ciest. Áno pánom tu bolo kvalitné blato. A tak, ako som bol počas dlhej cesty skoro čistý, nakoniec som domov prišiel po kolená od blata.
A čo sneh? Ten bol skoro všade, kde nadmorská výška vystúpila nad hranicu aspoň 400 m n.m. Sneh, zamrznuté blato a primrznuté lístie príjemne vŕzgali. Kde tu sa objavila aj zamrznutá mláčka či mláka. Proste idylka.

Zaujímavé body trasy

Prvým bodom boli Orlie skaly. Dnes som už druhý krát vystúpil na tieto skaly v zimnom období. Je čas navštíviť ich ešte raz, ale v lete. Tajne som čakal, že zažijem výhľady. No už počas putovania k nim a pribúdajúcej hmly som tušil, že z toho nič nebude. Na ich vrchole som nebol sám. Ešte pred vystúpením na vrchol som obiehal malú asi šesť člennú rodinku, ktorá sa počas môjho pobytu na vrchole na ňom zjavila. Aj som s nimi prehodil pár hrejivých slov, počas môjho neskorého raňajkovania.

Druhým bodom bol hrob baróna Wattenwyla, ktorý je súčasťou náučného chodníka začínajúceho na Prašníku. Pri hrobe som sa dlho nezdržal. Totiž neodpustil som si jednu svojku a potom som už išiel ďalej.

Tretí bod bola Veľká pec. Išiel som trasou, kde pred vylezením na jej vrchol sa vám postaví do cesty jaskyňa (skalný previs). Špekáčiky som pri sebe nemal, a tak som nevyužil opekanie na ohnisku v jej útrobách. Pobral som sa na vrchol. Pri zostupe z Veľkej pece som stretol ďalších dvoch starších turistov. Bol to starší párik, ktorým spoločnosť robil psík. Tých som stihol iba slušne pozdraviť a prehodiť pár slov.

Pri rázcestníku na Malú a Veľkú pec som stretol tlupu šiestich chlapcov, ktorí si to šibovali na Malú pec. O pár stovák metrov ďalej zas dve dámy. Mladú a starú. S tými som sa dal do dlhšieho rozhovoru. Z rozprávaní som sa dozvedel, že mladá často chodí na túry a aj to, že pred nedávnom bola na Veľkom Choči a zažila tiež krajinu Mrázika, tak ako my na Mojtíne.

Predposledným bodom na trase bola Tlstá hora. Z odbočky a tabule náučného chodníka je to iba akoby si kameňom dohodil. Na Tlstej som sa dlho neohrial. Pôvodne som chcel vyliezť aj na stožiar kvôli výhľadom, ale radšej som si to rozmyslel. Bol som sám a nechcel som riskovať niečo zlé, nebodaj úraz. Pád zo stožiara by som asi nerozchodil. Ja chcem po slovenských horách chodiť ešte dlho a toto mi za to nestálo. Nemal by mi kto pomôcť. Zvíťazil zdravý rozum. A tak som sa vydal na poslednú časť putovania.

Posledný bod? To je predsa môj milovaný domov. Tu sa rád vraciam po turistických akciách, kde ma doma čaká moja milujúca manželka. Ale zároveň je to miesto, kde ma po určitej dobe znova svrbia nohy a opäť musím niekam vyraziť, aby som nabral ďalšiu energiu. Tak ako to bolo aj v tomto prípade.

komentár: 899 pridaný: 11.01.2021 - 17:51
Turistická akcia: Sněžka / CZ - Krkonoše / sobota - 02.01.2021
Vinco

Vinco

1

Ďakujem za fotky Lenka. Konečne som si spomenul ako vlastne vyzeráš grin grin
Inak pekná snežná túrka palec hore V dnešných časoch je to tak, že ak chceme zažiť sneh, musíme ísť do vyšších polôh. A Sněžka je ohľadne snehu dobré miesto. Veď asi preto sa vrch volá Sněžka grin
V novom roku vám držím palce a prajem veľa zdravia a šťastia. A samozrejme veľa pekných chvíľ a zážitkov na turistických akciách.
Pevne dúfam, že keď to bude možné, tak sa tento rok aspoň raz stretneme.

komentár: 890 pridaný: 02.01.2021 - 20:00

Reakcie na komentár: 890

Lenka

Lenka

1

Nemáš za čo smile Fotky som naučila pridávať Dominika. cool smile Môj telefón nezvláda zimu a tak sa vybije väčšinou skôr ako niečo odfotím downer Tiež prajem všetko dobré v novom roku, veľa zdravia, šťastia a krásnej turistiky. Verím, že to bude možné 14.8. máme v pláne vo Vrbovom jednu menšiu akciu, tak dúfam, že sa na nej uvidíme cool grin

komentár: 891 pridaný: 03.01.2021 - 12:52
Turistická akcia: 3. ročník Silvestrovskej akcie spolku PAT a MAT / Považský Inovec / štvrtok - 31.12.2020
Vinco

Vinco

2

Dnes žiadna omáčka iba samé fakty grin

Po prvé
Trasu akcie som vymyslel výborne. S Tematínom súhlasil každý. Nik nemal výhrady. Ale treba povedať celú pravdu. Nie je to úplne celé môj výmysel. Návratovú cestu z Tematína cez Ihelník navrhol Mišo, s čím som ja a Jozef okamžite súhlasil. Chválim Miša bol to výborný nápad, len som dúfal, že sa Silvestrovskej akcie zúčastní aj polo-organizátor. No nestalo sa tak.

Po druhé
Hurááááááá. Znova som videl a zažil Mira na akcii. Od poslednej jeho účasti uplynulo 7 mesiacov. Miro sa začína lepšiť. Asi konečne dospel a prestal po Slovensku „lietať“ kade-tade. Možno má na neho vplyv jeho pôvabná a veľmi príjemná priateľka Marietka. Som rád Marietka, že som Ťa spoznal. Výborne vám to spolu „ladí“. Držím vám palce.

Po tretie
Počas celej akcie sme mali pekné počasie, ktoré vygradovalo na hrade Tematín. Od hradu bolo neuveriteľné a myslím, že znásobilo naše pozitívne pocity a zážitky zo silvestrovského doobedia.
Na hrade i potom neskôr na Ihelníku sme si vychutnali doslova HDR výhľady. Hlboké stopy vo mne zachovala trasa vedúca borovicovým lesom. Táto časť ma neskutočne nabila energiou.

Po štvrté
Neslobodno zabudnúť na pitný režim. Ten neškodný i ten slávnostný.
Na začiatku akcie sa postaral o tradičné štartovné Jozef. Vytiahol z klobúka znova tú vynikajúcu zázvorovicu. Väčšinou ma ostrejšie štartovné tekutiny posadia na zadok a trvá mi hodnú chvíľu kým sa dostanem do tempa. Ale Jožova zázvorovica je unikát palec hore Je to lahodný nápoj, ktorý mi ešte nikdy neublížil.
Na hrade Tematín opäť nezlyhal Roman. Udivuje ma, kde Roman nachádza tú inšpiráciu, lebo ešte ani raz sa nestalo, že by doniesol nekvalitný nápoj. Aj tentokrát to bolo vynikajúce varené vínko s láskou a úctou vyberané ohľadom na dôstojnosť a vážnosť akcie. Roman ďakujeme palec hore
A ešte jeden nápoj musím spomenúť. Bylinný extrakt Jagermajster, ktorý doniesol Dušan. Nijak neublížil našim žalúdkom ba naopak, pôsobil liečivo. Ďakujeme palec hore

Po piate
Veľmi pozitívne hodnotím zastavenie v jaskyni pod Tematínom. Túto odbočku navrhol Ivan. Je vidno, že je to znalec miestnych pomerov. Nepochybne jemu i Jožovi k tomuto počinu pomohlo aj to, že v jaskyni sa nachádza keška. Ktorú sme však nedokázali nájsť, aj keď sme sa do hľadania zapojili skoro všetci. Bola to príjemná zachádzka, ktorú som ja rád absolvoval.

Po posledné
Veľmi upokojujúco a relaxačne na mňa pôsobila aj spiatočná cesta na Lúku. Viedla doslova po lúkach, z ktorých boli nádherné výhľady na hrad Tematín, Považské podolie, Biele Karpaty s Veľkou Javorinou a Malé Karpaty s vyčnievajúcimi Zárubami. Diaľnica D1 pod nami pôsobila ako tečúca rieka, v ktorej sa leskne nízko položené slniečko.
Proste bol to pre mňa nádherne strávený Silvester v spoločnosti výnimočných priateľov. Ďakujem, že som sa mohol tejto akcie zúčastniť. Dáva mi to nesmiernu energiu. Sú to chvíle, na ktoré budem veľmi dlho spomínať.

Prajem všetkým všetko dobré, hlavne pevné zdravie a dovidenia v novej turistickej sezóne 2021.

komentár: 893 pridaný: 05.01.2021 - 17:54

Reakcie na komentár: 893

Mišo

Mišo

1

Poloprodukt bol túto trasu behať začiatkom decembra a v deň akcie spal po nočnej. Ale tak hlavne, že sa Vám páčilo cool smile

komentár: 894 pridaný: 05.01.2021 - 19:50
Vinco

Vinco

2

Výraz polo-organizátor znamená, že si sa podieľal na zostavovaní akcie a chcel som Ťa pochváliť. Nevedel som, že si bol po nočnej, lebo už nemám prehľad o rozpise zmien – nesledujem to. Takže sorry. Ale ešte raz ďakujem za vynikajúci typ palec hore A naozaj je mi ľúto, že si nemohol ísť, ak si chcel ísť.

komentár: 895 pridaný: 05.01.2021 - 20:06
Mišo

Mišo

3

Veď si robím srandu wink Ale sledovať by si to mal, v dnešnej dobe nikdy nevieš, kedy pôjdeš naspäť dole grin

komentár: 896 pridaný: 05.01.2021 - 20:56
Rado

Rado

4

cheese palec hore

komentár: 897 pridaný: 06.01.2021 - 11:44
Jozef

Jozef

1

Čo sa týka Silvestrovského výstupu, tak to už je v našom spolku tradícia. Tradíciou je tiež, že zo začiatku netušíme, kam pôjdeme. Veď to sa do Silvestra vykryštalizuje. Snažíme sa vyberať miesta, kde nepredpokladáme nejaký Silvestrovský výstup. Zároveň to musí byť relatívne blízko a krátka trasa, aby sme sa príliš nezničili. Aby to bola taká pohodovka. To znamená, že každý rok navštívime iné miesto. Tentoraz padla voľba na Tematín.

Konečne to vyšlo. Po mnohých odmietnutiach a dvoch – troch nesmelých prísľuboch, ktoré sa neskôr ukázali ako plané, prišiel aj Miro. Nič sa nezmenilo, stále je vysmiaty, kondičku má dobrú a jesť mu chutí ako jeho otcovi. Vlastne trochu sa zmenilo. Pôsobil na mňa o kúštik pokojnejším dojmom. Jeho účasť bola prekvapením pre ostatných, najmä Vinca. Ten už chcel vyraziť, ale stopol som ho. Čakáme ešte ďalšie auto. Nechápal, neveril… ale uveril, hneď po Mirovom príchode.

Zo začiatku bolo stúpanie také nenápadné. Postupne metrík k metríku hore dolinkou. Pri konci to už bol stupáčik ako má byť keď sa človek potrebuje zohriať. My sme to ale nepotrebovali, pretože niekto sa neovládol už v dolinke a nasadil tempo. My ostatní sme si to všimli, až keď z nás lial pot. Aj to nie hneď. Ideálny to dôvod v stupáčiku poľaviť tempo a tak byť schopní komunikovať naďalej. Občas to vyzeralo tak, že si človek nebol istý… to tak hlasno hovoriaci dýcha, alebo práve dokončil vetu? Možno za tento stav môžu vianočné koláčiky…

Predpoklad nám vyšiel. Síce okolo hradu je nejaký pohyb, ale nie je to ako na tradičných silvestrovských výstupoch na Marhát či Záruby. Podstatne menej ľudí, navzájom si nezavadziame, nemusí sa čakať na výstup na rozhľadňu… Aj tu horí ohník. Okolo neho je najviac ľudí. Raz darmo, zima je. Síce žiaden sneh, ale zato fúka.

Po Tematíne navštevujeme Tematínsku jaskyňu. Je síce maličká, ale poteší. Trénujú tu horolezci. Až doma som zistil vďaka internetu, že sme zlyhali. Občas sa to stáva. Kúsok od jaskyne je skalná veža, na ktorú sa dá vyjsť a je z nej pekná vyhliadka na Malé Karpaty a Považie. Tak to chcel osud. Budem sem musieť ísť ešte raz a pri tej príležitosti už nájdem aj kešku v Tematínskej jaskyni. Možno.

Ihelník je mimo turistického chodníka. Nezaslúžene. Aspoň že cyklisti čiastočne napravili túto neprávosť a potiahli tadiaľto cyklochodník. Utešený hrebienok, pekné borovice a občas nádherné výhľady. No a teraz tam nechoď. Nedá sa. Časti výpravy sa jedna lúčka páčila až tak, že nebyť decembra a zimy, snáď tam aj zostanú a založia základný tábor.

A to je z mojej strany všetko, aby mohol Vincent polepiť čriepky svojej pamäte a tiež sa mohol od srdca vyjadriť. Aspoň budeme mať iný uhoľ pohľadu. Veď každý z nás vníma inak a všíma si iné veci… A nebude to len tým, že on má GoPro kameru a ja foťák!

komentár: 892 pridaný: 03.01.2021 - 13:03