Jozef
Tento víkend proste niekde idem. Je to po dlhej dobe a basta, koniec diskusie. Mal som tri poistky, a asi mi nikto neuverí, ale ani jedna z nich nezabrala. Urobil som malú sondáž. Je to jasné, tých čo môžu tento víkend niekam ísť, je ako šafranu. Nevadí, pretože sú to osvedčené želiezka v ohni.
V sobotu večer volám prvému z nich – maľujeme. Nevadí, aj my sme maľovali, občas treba. Veď je to iba prvá poistka. Voľám druhému z nich – necítim sa zdravotne. Nevadí, aj mne sa občas stane, už nie som násťročný, kedy sa jednoducho stačí zo všetkého vyspať, a to doslova, a na druhý deň ako rybyčka. No nič, už len spomíname ako bolo. Pohodička, je tu ešte tretia poistka. Stačil iba jeden telefonát, aby som zistil, že nie je.
Čo teraz? No nič, zostal mi iba bicykel. Preto túto malú nesmelú akciu nenájdete medzi turistickými akciami. Aj na bicykel je to málo, nejakých opatrných 20 km po okolí. Kedže v poslednej dobe pomaly, ale isto spracúvame nami navštívené hrady (mnohí asi netušíte), dovolím si sem dať tento odkaz o Hrade/kaštieli v Hlovovci, pretože dnes som zablúdil aj sem.
Hrad si tu dovolili postaviť nejakí Bavori. Knieža Svätopluk ho však dobil a Bavorov z neho vyhnal. O 40 rokov, po jeho smrti hrad dobíjajú starí Maďari. Čo sa s hradom dialo ďalej, je záhadou. Or roku 1113 existuje záznam, že patril kráľovi a hrad stráži brod cez rieku Váh. Kráľovským hradom zostal až do 13. storočia, kedy ho ako prví získali Abovci. Neskôr ho získal Kont, potom rod Uljakovcov, po nich Turzovci a nakoniec Forgáčovci.
Áno, aj tu šarapatili Turci. Čítal som jednu historickú knihu, kde autor tvrdil, že cisárske vojská to pred Hlohovcom schytali. Istý čas to nebolo nič prekvapivé. Veliteľ Hlohovského hradu sa obzrel cez plece za seba a zistil, že mu v hrade ostalo 5 vojakov. Neubránili to, jeden zdroj tvrdí, že veliteľ padol, iný, že odovzdal hrad Turkom.
Počas dnešnej návštevy hlohoveckého kaštieľa (bývalého hradu) som sa dozvedel, že v roku 1663 po páde Nových Zámkov sa Hlohovecký hrad vzdal Turkom. Preto z druhej strany Váhu pri brode nechal cisár Leopold I. postaviť pevnosť Leopoldov. V Hlohovci mali Turci najsevernejšiu opevnenú posádku – hrad. Vydržali tu celých 20 rokov až do porážky pri druhom obliehaní Viedne v roku 1683.
Od roku 1720 disponovali hlohovským panstvom Erdödyovci. Patrili k najbohatším rodom v Rakúsko – Uhorsku. Traduje sa, že keď za cisárom prišiel obchodník zo šperkami, ten si nemohol tieto vzácne umelecké kúsky kúpiť. Preto obchodníka poslal do Hlohovca za Erdödym, nech tam skúsi šťastie. Hlohovský zemepán vyhlásil, že pre jeho Alžbetku nie je nič drahé. Za Erdödyovcov boli na kaštieli hosťami cisárovná Mária Terézia i František Jozef I.
Posledný majiteľ Viliam Erdödy bol v diplomatických službách. Na jar 1945 požiadal štát o povolenie opustiť Slovensko. Ešte predtým naložil do vagónov všetko najcennejšie z hlohovského kaštieľa. Vraj na to potreboval 42 vagónov. Vlak smeroval do Švajčiarska. Pri Viedni ho však zbomardovalo americké letectvo a cenný náklad vo vagónoch zhorel.
Keď cez Hlohovec prechádzal front, slúžil hlohovecký kaštieľ Červenej armáde ako poľná nemocnica. Po obnovení Československa sa z kaštieľa stali kasárne a neskôr výchovný ústav pre mládež – polepšovňa, ktorý tu pôsobil do roku 2000. Dnes je kaštieľ majetkom mesta Hlohovec. Od roku 2015 tu prebieha rekonštrukcia a kaštieľ je od roku 2018 sprístupnený verejnosti.
