
Rado
Dnes mi skrslo v makovici: Prečo nie sme občianske združenie? Mohli by sme si dať 2% a bol by to celkom pekný balík na „kofolu“
Dnes mi skrslo v makovici: Prečo nie sme občianske združenie? Mohli by sme si dať 2% a bol by to celkom pekný balík na „kofolu“
Dobrú makovicu máš, bude z teba dačo. Minimálne aspoň na hosting stránky by bolo.
Ďalší návrh, tentoraz nie z mojej hlavy, ale od jedného nečlena. V Topoľčanoch je požičovňa elektrických bicyklov. Za prenájom zaplatíme 20 € na deň. Máme na výber, či sa vyberieme na nich do Tribeča, alebo do Považského Inovca. Predpokladaná dĺžka trasy by bola 20 – 30 km. Hlavnou myšlienkou je to, že elektrický bicykel nám pri šliapaní do pedálov do kopca dosť ušetrí sily. Očakávania sú také, že motorček elektro-bicykla by mal byť taký silný, že nám to do budúcnosti neznechutí cyklistiku po horských chodníčkoch.
Keďže osobne opovrhujem elektrocyklistami, a považujem ich za nejaký
podivný poddruh Homo Sapiens, za slepú vývojovú vetvu tohto druhu odsúdenú
k zániku
Napriek tomu som ochotný sa pridať k tejto
iniciatíve, ale prikladám dôkaz z dnešného dňa o tom, že na 30km túru
v kopcoch nieje potreba žiadny elektrobike… https://www.strava.com/…s/2310303727
Súhlasím s Mišom https://www.endomondo.com/…s/1305057921
Historické okienko: o pôvode slova „vitaj“
Dodnes nemajú Česi lepšieho privítania, ako je to v mene Víta. Hosťom a priateľom hovoria „vítej, vítej“, čím chcú povedať, že sa tešia, že sa k nim dostali celí a zdraví, akoby sa o to postaral Svätovít. Tieto slová napísal Mauro Orbini vo svojom diele „Il Regno De Gli Slavi Hoggi Corrottamente Detti Schiavoni. Historia Di Don Mavro Orbini Ravseo Abbate Melitense“, ktoré vyšlo v roku 1601 v starotaliančine.
My len doplníme, že podobné privítanie používame i my Slováci a Rusíni. Ďaleko k tomuto privítaniu nemajú ani Poliaci, ktorí poznajú „powitanie“. Ostatní Slovania používajú nám dobre známe chorvátske „dobrodošli“ alebo slová podobného znenia.
Kto bol však tým Vítom, alebo skôr Svätovítom? Podľa Orbiniho Rujania, najväčší a najautoritatívnejší národ spomedzi Slovanov postavili v svojom hlavnom meste Arkone (na ostrove Rujana v dnešnom severnom Nemecku) chrám s modlou Svätovíta. Modla bola z dreva a mala štyri hlavy, aby veriaci mohli vidieť jeho tvár bez ohľadu na to, z ktorej strany vošli do chrámu. V pravej ruke držal železný roh, ktorý žreci plnili vínom počas mnohých obradov v priebehu dňa. Ľavá ruka sa oprierala o bedro, pri ktorom bola uzda, sedlo koňa a obrovský, bohato zdobený meč.
Modla bola umiestnená uprostred chrámu v kaplnke so štyrmi oblúkmi. Do kaplnky smel vojsť iba na to určený žrec, aj to iba počas sviatku. Žrec nesmel v kaplnke dýchať a keď sa chcel nadýchnuť, musel utekať k dverám a vystrčiť hlavu von, aby sa jeho dýchanie nedostlko božstva. Tejto modle sa odovzdávala tretina koristi. Patrilo jej aj tristo koní a vojakov. Túto modlu neuctievali iba Slovania, ale dary prichádzali i spoza zahraničia od dánskeho kráľa Svena.
Mám návrh do budúcnosti na neturistickú a zároveň turistickú akciu – podľa toho, kto si čo vyberie. Vhodná bude najmä pre tých, ktorí majú bližšie k Lazarovi ako ku Herkulovi.
Spoločne by sme si vybrali kúpeľné mestečko ležiace v nejakom zaujímavom zákutí nášho Slovenska. Absolvovali by sme nejaké kúpeľné procedúry a tí, ktorí by sa na to cítili, by mohli v blízkom okolí trošku pochodiť. Taká víkendovka.
Zároveň by mohli ísť aj neturisti i nečlenovia nášho spolku. Aspoň by naše manželky, frajerky… videli s akými zodpovednými ľudmi chodia ich najbližší na turistiku a možno by skôr dostali priepustku. Na akciu možno nalákame aj Mira!
Vincent, pouvažujme nad novým chlievikom na našej stránke. Volal by sa „zaujímavé linky“. Boli by v ňom rôzne zaujímavé stránky, ktoré sa venujú zaujímavostiam Slovenska, za ktorými musíme ísť peši… napr.:
Rado
k meninám Ti prajem – šicko najľepše.
Pripájam sa k Vincovi, veľa zdravíčka, šťastíčka, dobrej nálady, dobrého počasia na akcii…
V jedno pekné ráno som sa rozhodol otvoriť okno a vyvetrať. Kúsok od chaty som uvidel laň. O chvíľku sa k nej pridala druhá. Neskôr som si všimol tretiu. Rýchlo som túto informáciu poskytol ostatným. Neterky sa nenechali dlho núkať.
Niekto začal pokojným vyrovnaným hlasom volať z okna na najbližšie stojacu laň „Miško, neboj sa, no poď, ham…“. Zabralo to, najodvážnejšia laň sa začala blížiť k našej chatke. O chvíľku jedna z neteriek stála vonku spolu so zodpovednou osobou staršou ako 18 rokov, ktorá natiahla k lani ruku s jabĺčkom. Laň chvíľku váhala, ale nakoniec sa priblížila a jedlo si z ruky zobrala.
Za chvíľku boli vonku aj naši susedia z chaty. Spolu sme obdivovali lane, fotili si ich i kŕmili ich. Veľmi rýchlo som si spomenul na slová, ktoré som počul od jednej z chatárok na jednej z akcií vo Vysokých Tatrách „Hore je veľa snehu a preto kamzíky schádzajú do nižších polôh za potravou a môžete ich teraz vidieť častejšie.“ Zastupovala svojho otca na Rainerovej chate. O Sýkorkách sa tiež hovorí, že v zime sú také hladné, že dokážu pre slnečnicové zrniečka prísť až k človeku a zobať mu ich z ruky.
O dva dni si laň vonku všimla staršia neterka. Celý cirkus s laňou sa opakoval. Všetci von, najmä deti, ktoré sa nevedeli vynadívať. Jabĺčka a zemiaky lietali vzduchom. Znovu bola laň na chvíľku ochotná si zobrať jedlo z ruky. Nesmeli sme však robiť prudké pohyby, tie sa jej nepáčili. V susednej chatke majú aj psa, ktorý však ani nehlesol. Asi je už na laň zvyknutý.
Naozaj zaujímavé Jozef.
Ja som raz zažil na Štrbskom Plese plachého jeleňa pohybujúceho sa v blízkosti ľudí. Bol odo mňa asi 20 metrov. No ja som si netrúfal mu dávať niečo jesť. Tuším doma v počítači mám aj fotografiu. Keď ju nájdem tak ju pripnem k tomuto odkazu.
Inak toto je neuveriteľné. Ale rozumiem tomu, keď sú zvery hladné spravia skoro čokoľvek. V tomto prípade si to treba vychutnať a byť pokorný. Hocikomu sa to nestane.
Jarná uzávera turistických chodníkov v Národnom parku Malá Fatra
Dovoľujeme si upozorniť návštevníkov územia na blížiacu sa každoročnú sezónnu uzáveru troch turistických chodníkov a to v období od 1.marca do 15. júna.
V zmysle návštevného poriadku sa z dôvodu ochrany prírody uzatvárajú nasledovné chodníky:
Dôvodom jarnej uzávery je v prvom rade ochrana živočíchov, ktoré majú v Malej Fatre svoj domov. Jar je najcitlivejšie obdobie v roku pre výchovu a vyvádzanie mláďat rôznych druhov vtákov i cicavcov. Pre tieto druhy je dôležité, aby aspoň pár mesiacov v roku mali zabezpečený pokoj od ľudskej prítomnosti. Uzavreté úseky chodníkov na Veľký Rozsutec a do Obšívanky sú súčasťou Národných prírodných rezervácií Rozsutec a Tiesňavy, kde sa nerealizuje hospodárska činnosť. Rezervácie predstavujú v atakovanom území národného parku ostrovy divočiny a nedotknutej prírody. Dôvodom uzávery úseku modrého chodníka v časti Vendovka – Malý Kriváň, ktorý prechádza územím nad hornou hranicou lesa, je ochrana kurovitých vtákov.
Uzávery slúžia v neposlednom rade aj na ochranu a regeneráciu pôdneho krytu, ktorý je bezprostredne po zimnom období náchylnejší na eróziu.
Turisti majú celoročne k dispozícii v národnom parku vyše 150 km značených turistických chodníkov rôznej obtiažnosti, takže veríme, že toto obmedzenie prínosné pre prírodu Malej Fatry budú akceptovať a rešpektovať.
Pri návšteve územia sledujte aj stránky Horskej záchrannej služby, ktorá zverejňuje výstrahy pre Malú Fatru z pohľadu bezpečnosti.
Ivanka ďakujem za hodnotnú informáciu. Keby som ju mal minulý rok tu na našej stránke v dostatočnom predstihu, tak by som si nenaplánoval Veľký Rozsutec, ako sa vtedy stalo. Vtedy ma na to upozornil Maroš.
Takže ďakujeme.
P.S.: ja som si to všimol aj v televíznych správach.
Dnes som sa konečne dostal k odovzdávaniu ďalšieho certifikátu.
Obeťou sa stala naša Ivanka. Bol som u nej a tak som
návštevu využil na slávnostné odovzdanie Certifikátu za celkovo
odchodených 1812 km. Neuveriteľné.
Ivanka sa nám dostala pešo už do MOSKVY.
Ivanke chcem týmto pogratulovať za úžasný výkon.
Prajem Ti do ďalších kilometrov veľa síl, pevné zdravie, ľahký ruksak,
baterky s dlhou výdržou, ale hlavne veľa, veľa chuti do ďalších aj
spoločných akcií.
A aby sa nepovedalo, dali sme si pár metrovú turistiku
pred jej domom, kde som si dovolil vyhotoviť slávnostnú fotografiu, aby
každí uveril a naše turistické anály nezabudli
Ďakujem veĺmi pekne. V moskve sa ešte chvíľu zdržím, počkám
ostatných čo sa flákajú
Dúfam, že ja tohto roku nebudem patriť medzi tých flákačov, na ktorých
čakáš a do Moskvy dorazím už v lete.
Bolo by dobré, keby sme sa stretli na Červenom námestí. Pri príležitosti
pobytu by sme mohli navštíviť mauzóleum Vladimíra Iljiča Lenina, čo
povieš Ivka? Alebo máš iné typy na návštevu pamiatok?
Nášmu hlavnému vinšovníkovi želám:
Vážim si to a ďakujem Ti Jozef.
Marianna, želám Ti k 24 narodeninám všetko najlepšie.
Prajem pevné zdravie, veľa šťastia a mnoho úspechov.
Dnes, deň po silvestrovskej turistike som Lenke odovzdal
Certifikát.
Otázka? prečo až dnes?…
…lebo pán Vincent má deravú hlavu a včera zabudol so sebou na turistiku
zobrať Certifikát pre Lenku.
Lenke týmto gratulujem k prvému
Certifikátu, ktorý obdržala za celkovo odchodených 272 km.
Prešla naprieč celým Slovenskom od juhu na sever, alebo zo severu na juh?
Neviem, musíme sa jej spýtať
Do ďalších kilometrov Ti Lenka prajem veľa šťastia, síl a trpezlivosti.
Prajem Ti, aby sme sa tohto roku častejšie stretali na spoločných
akciách.
Škoda, že sa akcie nezúčastnili Ivka a Maroš, lebo aj
pre nich som zabudol Certifikát doma Odovzdám ich Jozefovi a on sa
postará o dôstojné odovzdanie.
Na obrázku je dôkaz, akú radosť mala z Certifikátu
Lenka
Ďakujem za odovzdanie certifikátu. Aby som to uprasnila bolo to z juhu na
sever. Keby idem naopak, tak nechávam všetku tu krásu kopcov za sebou. Takto
som sa ňou mohla kochať oveľa dlhšie. Už teraz sa teším na
ďalšie spoločné akcie
Tak, a ja som to v normálnom čase nestihol, ale aj tak prajem všetko dobré!
Malé nezbedníčky popri inom fičia aj na tomto – https://www.youtube.com/watch?…
Veru, keď ideme do Tatier, ani netušíme, akému nebezpečenstvu sa
vystavujeme
PS: Občas som nútený robiť obra Tatroša.
Dávam na známosť členom nášho turistického spolku, že sme na včerajšej akcii spoločne s Marošom a Jožom slávnostne odovzdali ROMANOVI „Certifikát“ za celkové odchodené kilometre v dĺžke 845 km.
Roman dorazil do hlavného mesta Švajčiarka BERN.
Týmto mu chceme pogratulovať a zaželať mnoho ďalších šťastných a bezproblémových kilometrov.
Zároveň sa chcem ospravedlniť Marošovi, že som na neho
zabudol a tiež mu neodovzdal „Certifikát“ za odchodených
1458 km, ktorý má už od 1.9.2018 splnený.
Nevadí, všetko napravím…
…na Silvestrovskej akcii, ktorá sa uskutoční 31.12.2018 doobeda a je
naplánovaná, mám prichystané „Certifikáty“ pre dvoch členov. Pre
Ivanku a mnou zabudnutého Maroša.
P.S.: Roman spomínal, že na Silvestra pôjde aj Ivanka a tak to využijem na spomínané odovzdávanie.
Už teraz sa teším, že sa konečne uvidíme, pretože tých spoločných akcií nebolo tento rok priveľa.
Pevne dúfam, že avizovaná účasť sa podarí.
Ako vidím, odovzdávanie prebiehalo v dôstojnej atmosfére. Roman si uvedomoval dôležitosť tejto chvíle a pri tejto neopakovateľnej príležitosti si nasadil aj čiapku neandrtálca.
Obidvom našim turistickým Marošom prajem k dnešným meninám všetko najlepšie.
Pripájam sa k Vincovi, mnoho šťastných kilometrov, dôvodov na úsmev a dostatok síl nielen na turistike…
Kolega z práce mi poslal výborný typ na „túžbu“.
Čo poviete, dáme sa na to?