Historické okienko: o pôvode slova „vitaj“
Dodnes nemajú Česi lepšieho privítania, ako je to v mene Víta. Hosťom
a priateľom hovoria „vítej, vítej“, čím chcú povedať, že sa tešia,
že sa k nim dostali celí a zdraví, akoby sa o to postaral Svätovít. Tieto
slová napísal Mauro Orbini vo svojom diele „Il Regno De Gli Slavi Hoggi
Corrottamente Detti Schiavoni. Historia Di Don Mavro Orbini Ravseo Abbate
Melitense“, ktoré vyšlo v roku 1601 v starotaliančine.
My len doplníme, že podobné privítanie používame i my Slováci a
Rusíni. Ďaleko k tomuto privítaniu nemajú ani Poliaci, ktorí poznajú
„powitanie“. Ostatní Slovania používajú nám dobre známe chorvátske
„dobrodošli“ alebo slová podobného znenia.
Kto bol však tým Vítom, alebo skôr Svätovítom? Podľa Orbiniho Rujania,
najväčší a najautoritatívnejší národ spomedzi Slovanov postavili
v svojom hlavnom meste Arkone (na ostrove Rujana v dnešnom severnom Nemecku)
chrám s modlou Svätovíta. Modla bola z dreva a mala štyri hlavy, aby
veriaci mohli vidieť jeho tvár bez ohľadu na to, z ktorej strany vošli do
chrámu. V pravej ruke držal železný roh, ktorý žreci plnili vínom počas
mnohých obradov v priebehu dňa. Ľavá ruka sa oprierala o bedro, pri ktorom
bola uzda, sedlo koňa a obrovský, bohato zdobený meč.
Modla bola umiestnená uprostred chrámu v kaplnke so štyrmi oblúkmi. Do
kaplnky smel vojsť iba na to určený žrec, aj to iba počas sviatku. Žrec
nesmel v kaplnke dýchať a keď sa chcel nadýchnuť, musel utekať k dverám
a vystrčiť hlavu von, aby sa jeho dýchanie nedostlko božstva. Tejto modle sa
odovzdávala tretina koristi. Patrilo jej aj tristo koní a vojakov. Túto modlu
neuctievali iba Slovania, ale dary prichádzali i spoza zahraničia od
dánskeho kráľa Svena.