Dnes je: štvrtok - 20.6.2024, Meniny má: Valéria
Aktualizované: 19.06.2024

Fotografie z roku 2015



On-line: 14

Akcie: 832

Foto galérie: 663

Videá: 290

Odkazy: 581

Komentáre: 1478

Login:

Heslo:

Hrady a zámky Sivý Kameň

Sivý Kameň (Hrad)

Leží v pohorí: Vtáčnik
Kraj: Trenčiansky
Okres: Prievidza
Obec: Podhradie
Nadmorská výška: 620 m n.m.
Rozloha: ----
Iné názvy: Keseleukeu, Keslymkw, Keselökö
Súčasný stav: ruina
zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto

Hrad dal postaviť kráľ, ktorý v tomto regióne vlastnil iba Bojnice. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho potreboval kráľ na upevnenie svojej moci nové administratívne centrum v južnejšej časti tohto regiónu. Sivý kameň spravoval územie na ľavom brehu rieky Nitra. Hrad dostal názov podľa sivej farby kameňa, z ktorého bol postavený. V niektorých listinách sa nazýva aj Orlí kameň. Tento názov vznikol nesprávnym prekladom z maďarčiny. Maďarské slovo „keselo“ znamená odtieň sivej farby a „keselyu“ orlí vták.

Na hrade zo začiatku pôsobili kráľovskí kasteláni z Bojníc. Neskôr kráľ zveril hrad uhorskému palatínovi Ladislavovi Opolskému. V roku 1388 sa vlastníkmi hradu z rozhodnutia kráľa Žigmunda stávajú Ladislav Kakaš a Ján Domonkoš. Kráľ v roku 1395 mení svoje rozhodnutie a hrad daruje palatínovi Leustachovi z Jelšavy. Týmto darom ocenil jeho podporu a pomoc pri získaní uvoľnenej uhorskej koruny.

Leustach patril medzi najmocnejších a najbohatších mužov svojej doby v Uhorsku. Jeho pád prišiel v roku 1396. Počas križiackej výpravy proti neveriacim utrpela uhorská armáda spolu s francúzskymi a burgundskými rytiermi porážku pri meste Nikopol na rieke Dunaj. Nedisciplinovaní západní rytieri nepremyslene zaútočili na vojsko sultána Bajazida. Turecká početná prevaha, vynikajúca taktika, dobré vedenie a prísna disciplína zvíťazili nad európskym rytierskym spôsobom boja. Takmer všetci padli alebo sa dostali do zajatia. Kráľ a zopár šľachticov sa zachránili útekom z bojiska na benátske lode na Dunaji.

Medzi najvýznamnejších zajatcov patril burgundský následník trónu Ján z Nevers. Sultán za neho požadoval výkupné vo výške 200 000 zlatých. Sám uhorský kráľ prispel na jeho výkupné sumou 100 000 zlatých. Druhým najvýznamnejším zajatcom bol uhorský palatín Leustach. Sultán za jeho prepustenie žiadal 50 000 zlatých. Palatínova rodina sa zúfalo snažila získať požadované peniaze. Dokonca dali hrad Hrušov do zálohy Jánovi z Kaniže za 6 000 zlatých. Do požadovaného termínu sa im však nepodarilo požadovanú sumu zohnať. Bývalý palatín preto zo zajatia napísal testament, v ktorom rozdelil svoj majetok medzi synov. Onedlho v zajatí zomrel. Pre Osmanov už nemal cenu. Kráľ mu nijako nepomohol, ako keby mu vyhovovalo odstránenie mocného palatína. Keď sa o 20 rokov dostali do tureckého zajatia niektorí uhorskí baróni, bola v Uhorsku vypísaná mimoriadna daň na získanie výkupného. Leustachov rod postupne strácal na význame a po smrti jeho synov pripadol ich majetok kráľovi.

V roku 1431 daroval kráľ Sivý kameň Gregorovi Majténimu do dedičného vlastníctva za jeho zásluhy v bojoch s Turkami a pri obrane Uhorska proti husitom. Hrad v roku 1524 vyhorel. O dva roky neskôr padol Gregorov vnuk Bartolomej počas počas bitky pri Moháči do tureckého zajatia. Oprava vyhoreného hradu i výkupné za Bartolomeja rod veľmi zaťažilo. V 40-tich rokoch 16. storočia Sivý kameň prepadli lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanický. Hrad sa im však dobyť nepodarilo. Preto aspoň vydrancovali a vypálili poddanské dediny v okolí.

Počas stavovských povstaní Majténiovci verne stáli na cisárovej strane. Preto v roku 1626 povstalci Gabriela Bethlena napadli hrad i majetky Majténiovcov a dôkladne ich vyplienili. Štyroch Majténiovcov odviedli do zajatia. Po odchode povstalcov sa na hrad vrhli Prievidzania a na vozoch odviezli zo Sivého kameňa všetko, čo mohli. Vraj spôsobili väčšie škody ako povstalci.

Lepšie to nebolo ani počas Rákocziho povstania. Hrad bol znovu dôkladne vyplienený. Zostala z neho ruina, ktorá slúžila už iba ako väzenie pre previnilcov a ako sklad materiálov. Hrad sa pre rod Majtéhnyiovcov stal príťažou a postupne pustol. V 19. a 20. storočí rozobrali ruiny hradu ľudia žijúci pod ním. Kameň využívali na stavbu svojich domovov. Jeden z týchto domovov bol zbúraná a kameň priviezli naspäť na hrad na opätovné použitie.

Povesť o tajnej chodbe: Hrad Sivý kameň vraj spájala tajná chodba s Bojnickým hradom. Mala viesť zo studne Bojnického zámku cez kláštor piaristov v Prievidzi až na Sivý kameň, na Temešskú skalu či na Vyšehrad. Je málo pravdepodobné, že by takáto tajná chodba existovala. Musela by viesť popod koryto rieky Nitra, ktoré je tvorené nestabilnými naplaveninami a pieskami.

Povesť o Jančekovej skale: Janček bol veliteľom vyslúžilcov a dezertérov, ktorí rabovali kraj. Trúfol si aj na Sivý kameň. Obrancovia však hrad ubránili a podarilo sa im zajať aj zopár útočníkov. Hradný pán ich prikázal popraviť. Do jedného z nich, Jančeka, sa však zaľúbila jeho dcéra Uliša. Žiadala pre neho milosť, pretože v ňom spoznala chlapca, ktorý jej zachránil život pred Turkami. Hradný pán Jančekovi nakoniec milosť udelil. Ten strávil s Ulišou noc a potom zmizol. Uliša sa ho vybrala hľadať na koni. Zbadala ho na vysokej skale. Janček sa jej vybral naproti, lebo sa bál, aby sa z vysokej skaly nezrútila. Zrútil sa však sám. Uliša mu zostala do smrti verná a skalu nazvala po Jančekovi.