Hrušov (Hrad)
Hrad stojí na kremencovom vrchole Skalky v pohorí Tribeč, nad dôležitou horskou cestou z Požitavia na Ponitrie. Na konci 13. storočia ho dal postaviť Matúš Čák Trenčiansky na kontrolu a obranu južnej hranice svojej rozrastajúcej sa dŕžavy. Na svojich územiach vládol nezávisle bez ohľadu na záujmy kráľa. Disponoval vlastným vojskom o sile 4000 – 6000 mužov. Kráľovi Karolovi Róbertovi sa Matúša nikdy nepodarilo vojensky poraziť. Matúšoví familiári hrad spravovali až do jeho smrti, kedy prišlo k rozpadu jeho dŕžavy.
V 14. storočí získal hrad na dôležitosti. V okolitých potokoch sa totiž v tomto období získavalo zlato. Preto sa zlepšovala obrana hradu. V tomto období bola dostavaná veža oválneho pôdorysu. Často sa menili majitelia Hrušova. Medzi významnejších majiteľov hradu v tomto období patril Vladislav Opolský. Bol príbuzným poľskej, českej a uhorskej kráľovskej rodiny. Využíval svoje kontakty v diplomatických kruhoch. Hrad Hrušov získal v roku 1369 a majiteľom bol do roku 1375, kedy sa stal správcom ruskej Haliče.
Ďalším významným majiteľom hradu Hrušov bol uhorský palatín Leustach z Jelšavy. Hrad získal v roku 1393 vďaka svojim zásluhám v bojoch proti Turkom. Leustach patril medzi najmocnejších a najbohatších mužov svojej doby v Uhorsku. Osudnou sa mu stala križiacka výprava proti Turkom v roku 1396. Uhorská armáda spolu s francúzskymi a burgundskými rytiermi utrpela porážku pri meste Nikopol na rieke Dunaj. Nedisciplinovaní západní rytieri nepremyslene zaútočili na vojsko sultána Bajazida. Turecká početná prevaha, vynikajúca taktika, dobré vedenie a prísna disciplína zvíťazili nad európskym spôsobom boja. Takmer všetci padli alebo sa dostali do zajatia. Kráľ a zopár šľachticov sa zachránili útekom z bojiska na benátske lode na Dunaji.
Medzi najvýznamnejších zajatcov patril burgundský následník trónu Ján z Nevers. Sultán za neho požadoval výkupné vo výške 200 000 zlatých. Sám uhorský kráľ prispel na jeho výkupné sumou 100 000 zlatých. Druhým najvýznamnejším zajatcom bol uhorský palatín Leustach. Sultán za jeho prepustenie žiadal 50 000 zlatých. Palatínova rodina sa zúfalo snažila získať požadované peniaze. Dokonca dali hrad Hrušov do zálohy ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi z Kaniže za 6 000 zlatých. V tomto čase prichádza po dlhej dobe k obliehaniu Hrušova. Vojsko nitrianskeho župana Petra Forgáča z Gýmeša postavilo oproti Hrušovu pevnosť. Z nej uskutočnili útok a vyhnali posádku arcibiskupa, ktorý v tom čase patril k sprisahancom proti kráľovi.
Leustachovej rodine sa do požadovaného termínu nepodarilo požadovanú sumu zohnať. Bývalý palatín preto zo zajatia napísal testament, v ktorom rozdelil svoj majetok medzi synov. Onedlho v zajatí zomrel. Pre Osmanov už nemal cenu. Kráľ mu nijako nepomohol, ako keby mu vyhovovalo odstránenie mocného palatína. Keď sa o 20 rokov dostali do tureckého zajatia niektorí uhorskí baróni, bola v Uhorsku vypísaná mimoriadna daň na získanie výkupného. Leustachov rod postupne strácal na význame a po smrti jeho synov pripadol ich majetok kráľovi.
V 15. storočí hrad stále mení svojich majiteľov a stále sa zlepšuje jeho obrana. To však v roku 1446 nezabránilo Bratríkom, aby hrad okupovali. Využili neprítomnosť hlavného kastelána hradu a jeho zástupcu prinútili predať hrad ich spojencovi Kolomanovi z Topoľčianok. Z hradu začali vychádzať do okolia lúpežné výpravy. V roku 1453 mení Koloman stranu a pridáva sa ku kráľovi. V roku 1474 je v hrade zabitý jeho vlastník Pavol zo Solčian. Nemilosrdne vyčíňal na majetkoch susedných zemepánov. Tí po jeho zabití hrad vykradli a hrad odovzdali do rúk nepriateľov kráľa. Kráľ však onedlho dobil hrad späť.
Hrad bol prepadnutý a vykradnutý znovu v roku 1543, kedy bol jeho majiteľom Ján Hrušovský zo Záblatia. Voči svojim susedom sa správal rovnako ako Pavol zo Solčian. Nepomohlo mu ani to, že sa dal pod ochranu lúpežných rytierov Jána a Rafaela z Podmaníc, ktorí na hrad Hrušov vyslali svoju posádku. Tú z hradu dostalo až kráľovské vojsko a hrad Hrušov bol vypálený.
Hrad prestal prechádzať z rúk do rúk až v polovici 16. storočia, kedy ho získali šľachtici zo susedných Topoľčianok. Tí prebudovali stredoveký hrad na reprezentačný a zároveň dobre vojensky zabezpečený zámok. Kvôli tureckému nebezpečenstvu majitelia zvýšili obranyschopnosť hradu výstavbou delových bášt na južnej a východnej strane predhradia. Hrad vlastnili až do roku 1612.
Poslednými majiteľmi hradu sa stali Rákociovci, ktorí hrad získali v roku 1624. O obnovu hradu sa v roku 1662 postaral Ladislav Rákoci. Počas povstania Františka II. Rákociho hrad v roku 1708 vyrabovali cisárske vojská. Cisárski vojaci hrad zničili, aby už nemohol slúžiť povstalcom. Popritom stihli aj hľadať domnelý poklad Alžbety Rákociovej. Odvtedy na hrade už nik nebýval a postupne sa menil na ruinu. Rýchly zánik ruiny spomalila konzervácia na podnet prezidenta T. G. Masaryka v rokoch 1928 – 1930. V súčasnosti sa o záchranu ruiny snaží občianske združenie Leustach.