Hričov (Hrad)
Hradný kopec bol osídlený už v praveku i za čias Veľkej Moravy. Z tohto strategického miesta bolo možné kontrolovať pohyb údolím rieky Váh. Po oboch stranách tejto rieky viedli dôležité obchodné cesty. Slovo hričov je odvodené od slova „grič“ (skala). Prvá písomná zmienka o „hrade“ pochádza z roku 1208, keď sa spomína ako majetok nitrianskeho biskupstva. Skôr ako o hrad však išlo o útočistné hradisko. Po mongolskom vpáde prestaval hradisko na kamenný hrad magister Toluš. Iné zdroje uvádzajú, že už postavený hrad dostal od kráľa. Hričovský hrad bol strážnym hradom. Máloktorý majiteľ na ňom aj v skutočnosti býval.
Po smrti magistra Toluša dostal hrad v roku 1265 Mikuláš z rodu Beychovcov. V rokoch 1270 – 1280 sa hrad pokúšali získať Balašovci. Síce uspeli, ale iba na chvíľu. Hrad obľahol a dobyl ich úhlavný nepriateľ Matúš Čák Trenčiansky. Balašovci okrem Hričova prišli aj o Starý hrad, Lietavu a Budatín. Balašovcom sa hrad vrátil až po smrti Matúša Čáka v roku 1321. V polovici 14. storočia už hrad patril kráľovi. V 40. rokoch 15. storočia sa hradu zmocnili Husiti pod vedením Svidrigala. Pre kráľa Mateja Korvína hrad dobil Blažej Maďar, veliteľ čierneho pluku. V roku 1466 dal kráľ na hrad donáciu Blažejovi Podmanickému, ktorý bojoval na jeho strane od roku 1466. Po smrti Blažeja v roku 1481 získal hrad Viliam Tettauer, žoldniersky kapitán Mateja Korvína. To sa však nepáčilo Blažejovmu synovi Václavovi. PO smrti Viliama Tettauera nariadil palatín Štefan Zápoľský vrátenie Hričova Václavovi Podmanickému. O hrad mal záujem aj nitriansky biskup, ktorý chcel, aby sa majetok vrátil biskupstvu. Kráľ Vladislav II však v roku 1500 Hričov daroval Michalovi Imrefymu. Nitrianske biskupstvo dostalo ako náhradu majetky prepošstva sv. margity v Dömoši. Počas bojov medzi dvomi panovníkmi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. dobyl Hričov generál Ján Katzianer, prívrženec Ferdinanda. V roku 1536 už má Hričov znovu v rukách Zápoľského strana. Zaslúžili sa o to bratia Ján a Rafael Podmanickí. Zápoľský im dobitý hrad daroval. Zápoľský však zomrel v roku 1540. Títo lúpežní rytieri zriadili na hrade falšovateľskú dieľňu mincí. Ján Imrefy sa so stratou Hričovského panstva nezmieril a podal žalobu. Odvolával sa aj na uznesenia snemov v rokov 1542, 1543 a 1545 namierené proti Rafaelovi Podmanickému. Ferdinand I. dokonca odsúdil Rafaela Podmanického na stratu hlavy a majetkov. Nariadil, aby ostrihomská kapitula uviedla Jána Imrefyho ako majiteľa Hričova. Sila a úskoky boli dôležitejšie ako vlastnícke právo. Rafael Podmanický na radu svojho advokáta spísal záveť, v ktorej ustanovil, že v prípade jeho smrti bez potomkov pripadnú jeho majetky Hričov, Lednica a Považský hrad korune. Kráľ zrazu stratil motiváciu podporovať Imrefiovcov. Ferdinand zrušil rozsudok a povolil Rafaelovi Podmanickému právo voľne disponovať Hričovským hradom. Podmanický však musel zaplatiť Imrefimu 45 000 zlatých, aby mu prepustili panstvo a stiahli všetky žaloby.
Po smrti Rafaela Podmanického sa hrad dostal do rúk kráľovskej komory. Tá hrad prepustila Anne Likarke, vdove po Gašparovi Horváthovi z Wingartu. Anna Likarka bola poslednou majiteľkou, ktorá sa o hrad starala. Bola jedinou majiteľkou hradu, ktorá na ňom aj bývala. V roku 1563 hrad získava predseda kráľovskej komory František Turzo, ktorý ho spolu s Bytčou kúpil za 17 000 zlatých. Pôvodne chcel hrad zveľadiť. Lenže Turzovský rod vlastnil aj Bytču a Lietavu, ktorým venoval podstatne väčšiu pozornosť ako Hričovu. Bytča a Lietava ho finančne vyčerpali. Na Hričov proste nevystalo. Ďalším problémom Hričova bol nedostatok miesta. Hrad sa nedal upraviť tak, aby zodpovedal pokroku vo vojenskej technike. Nedbalo strážený hrad v roku 1605 nakrátko obsadili a spustošili Bočkajoví hajdúsi.
Majitelia sa zdržovali v pohodlnej a ľahko prístupnej rezidencii v Bytči. V prípade nebezpečenstva odišli na lietavský hrad. Dôvod obnovovať Hričovský hrad nemali a preto mu nevenovali pozornosť. Napriek tomu bol hrad v roku 1686 ešte v zachovalom stave. Jeho dni už však boli spočítané. Svoje urobila aj búrka, počas ktorej hrad vyhorel. Nik hrad v nasledujúcich desaťročiach neobnovoval a preto sa začal meniť na ruinu.
Snaha o záchranu hradu: Od roku 2010 sa ruinu hradu snaží zachrániť občianske združenie priateľov hričovského hradu. Občianske združenie mohlo do záchranných prác nasadiť aj nezamestnaných. Problémom však je, že na ďalší rok nesmú znovu zamestnať ľudí, ktorí u nich pracovali minulú sezónu. Týmto rozhodnutím prichádzajú o ľudí, ktorí sú už zaučení. Združenie priateľov hričovského hradu považuje byrokraciu za väčší problém ako vynesenie 20 ton kameňa hore na hrad.
Vykrádači s detektormi prichytení pri čine: Ľudia z občianskeho združenia priatelia hričovského hradu upozornili políciu na rozsiahle výkopy a množstvo črepov v blízkosti hradu Hričov. Prvé výkopy zaznamenali už v roku 2018. Podali i trestné oznámenie. Preto v roku 2019 boli na miesto vyslaní policajti a zamestnanci Krajského pamiatkového úradu. Tí na mieste našli páchateľov s detektormi v rukách.
Policajti zadržali občanov Českej republiky, ktorí mali pri sebe detektory. Jeden z detektorov slúžil na dohľadanie drobných kovových predmetov. Ďalšie vybavenie slúžilo na vyhľadávanie archeologických nálezov v lesnom teréne.