Vinco
Ostatni? Neviem! Ale ja druhy krat v Rohacoch
Po prvej skusenosti, podotykam pozitivnej, netrvalo dlho a Rohace nas pritiahli
znova. Darmo, maju nejaku magicku silu, charizmu. Vybrana trasa uzasna. Aj
vystup, najprv do Banikovskeho sedla bol vhodne zvoleny. No mna pri odpocinku
pod Hrubou kopou zarmutilo Katkine rozhodnutie, ze s nami nepojde.
Skodaaaaaaaaaa. No plne chapem rozhodnutie.
Vystup hore bol dlhy, namahavy, ale nalada sa ihned zlepsila, len co sme
dorazili do sedla. Uz nas cakali iba pekne zazitky. Ved na „mravce“ sa
lepsie pozera z hora, z vysky obrovskej Nase zazitky a dufam, ze mozem
hovorit aj za ostatnych, znasobovalo nadherne slnecne pocasie a neskutocne
vyhlady na obe strany. Okostovali sme aj retaze a spicate skaly Banikova, Hrubej
kopy a Troch kop. Ked sme dorazili do Smutneho sedla cakal nas uz iba dlhy
zostup dolu na Tatliakovu chatu. Az ked sme dorazili do chaty zistili sme, ze
nas uz trocha bolia nohy a chvila oddychu pri kofolke a pivecku prisla vhod.
Ostavalo nam uz len zdolat stvorkilomentrove trmacanie asfaltkou na Zverovku. Po
ceste sme zobrali este stoparku, samotarku Katku. Bodkou programu bol ladovy
kupel noh v potoku. Naozaj bol velmi studeny, nie nadarmo sa nazyva Studeny
potok