Košeca (Hrad)
Hrad Košeca stál na vrchole vŕšku medzi Malým a Veľkým Košeckým Podhradím. Strážil jednu z ciest vedúcu z Považia do Ponitria. Prvá písomná mienka pochádza z roku 1272. V roku 1323 vlastnil hrad Demeter de Nechte a neskôr, v rkou 1393 Vlk Tomas Kazima. Po ňom hrad vlastnil kráľ až do roku 1404, keď ho darom získal Stibor zo Stiboríc. Po vymretí Stiborovského rodu prešiel hrad do majetku rodina Lieskovských, ktorých prezývali Kasai (Košecký). Rod Košeckých sa postaral o hospodársky rozvoj okolitých majetkov i hradu. Keď sa Štefan Košecký otvorene pridal k husitom, za zradu mu Matej Korvín v roku 1462 skonfiškoval Košecký hrad aj s panstvom. Novým majiteľom hradu sa stal Blažej Maďar. Rodina Košeckých sa však spolu s husitmi dlhé roky o hrad bila a striedavo sa stávala jeho pánmi. V roku 1467 Maďar opäť hrad dobyl.
Po smrti Blažeja Maďara a jeho zaťa Pavla Kiniži sa Košecký hrad znovu stáva majetkom kráľa. V roku 1493 získali hrad Zápoľovci, ktorí ho dali v roku 1516 do zálohu bratom Rožňovcom a v roku 1526 do zálohu Petróczymu. O Košecké panstvo sa viedli spory a súdy. Kráľ Ferdinand I. nakoniec daroval hrad Košecu aj s polovicou k nemu patriaceho majetku Pavlovi Petróczymu a druhú polovicu majetku Rožňovskému rodu. Hrad počas tureckých vpádov na Považie v roku 1663 chránil prechod cez priesmyk pri Zliechove a jeho strážny systém dopĺňali stráže miestnych poddaných združujúcich sa na horských chrbtoch Strážovských vrchov.
Syn Pavla Petróczyho, Štefan Petróczy sa zúčastnil Vešeléniho sprisahania. Sprisahanci sa stretávali aj na hrade Košeca, ktorý bol považovaný za odľahlý. Petróczy vraj vymyslel plán únosu panovníka – cisára Leopolda I. Skupina šľachticov mala počas poľovačky zneškodniť cisárovu osobnú stráž a jeho samotného previezť na Košecký hrad. Tu mal byť väznený dovtedy, pokiaľ nepodpíše želania stavov. Tento plán bol však prezradený iba hodinu pred samotnou poľovačkou. Panovník preto vyslal k hradu Košeca v roku 1670 cisárskeho generála Heistera s vojskom, ktorý mal rozkaz Petróczyho zajať a uväzniť. Podľa iných zdrojov cisárskemu vojsku velil palatín Pavol Esterházy.
Obrancovia hradu nechceli skončiť ako iní členovia Vešeléniho sprisahania – Zrínsky, Nádašdy a Frankopan, ktorí boli popravení. Preto sa Petróczy rozhodol brániť. Nakoniec sa Petróczymu i mladému Tökölimu podarilo počas tmavej noci nepozorovane utiecť a skryť sa na hrade Likava. Petróczy neskôr bojoval ako vodca Tököliho kurucov proti cisárskym jednotkám. Po porážke povstania musel utiecť do Turecka, kde neskôr zomrel.
Generál Heister po úteku Petróczyho hrad Košeca obsadil. Cisárske vojsko umožnilo hradným vojakom voľný odchod. V roku 1671 na príkaz panovníka bol hrad podmínovaný a postupne rozrumený až do základov. Demolácia hradu trvala jeden rok. Do povetria boli vyhodené bašty, múry a boli značne poškodené základy hradu. Hradný majetok prešiel na Lippayovský rod. Všetci ostatní majitelia už hrad neobnovili a bývali v pohodlnejšom kaštieli v obci Ladce. Ako posledný majiteľ Košeckého panstva sa uvádza bankár Adolf Schenk.
Povesť o zakladateľovi hradu: Legenda hovorí, že hrad založil vodca templárskych rytierov – rytier Smaragdus, keď sa vracal domov z Palestíny.