Detail turistickej túžby Na Velestúr z Malachova

Úvod

Pôvodne mala byť táto akcia komorná. Vymyslel ju Jožo, ja som ju zhmotnil v naplánovanú akciu a obaja sme nepredpokladali, že sa niekomu bude chcieť ísť do hôr. Z úžasom som napokon hľadel na stránku deň pred odchodom, keď sa nás tam objavilo päť kúskov. Ja sám som bol zvedavý, čo povie moje telo a hlavne nohy na túto trasu po poslednom fiasku na Rokošoch a na Trnavskej stovke. Už na začiatku Vám prezradím, že žiadne kondičné zlyhanie sa nestalo a tak vám môžem s radosťou oznámiť „som späť“ a v plnej sile 

Putovanie

Na trasu, ktorú navrhol Jožo a driemala v chlieviku „túžby“ som sa veľmi tešil aj kvôli jej zaujímavosti naplánovaných mi­est.

Už rozhľadňa Lažtek, prvý zaujímavý bod na trase, je veľmi dostupná z dvoch miest. Z Malachova, odkiaľ sme vyrážali my, ale hlavne z obce Horné Pršany, z ktorej na rozhľadňu vedie aj náučný chodník. Počas putovania k nej sme stretli rodinku s dieťaťom, takže výstup k nej nie je vôbec náročný.

Kúsok od chodníka žltej turistickej značky sme odbočili pozrieť si zaujímavú skalu s názvom Čertova hlava. Je to vlastne kameň v podobe vajca stojací na inom kameni. Je zrejmé, že „hlava“ ešte nejaký ten čas vydrží stáť bez spadnutia, ale pre istotu ju Michal aspoň chvíľu držal rukami nad svojou hlavou, aby sa tak náhodou nestalo v čase, keď sme si ju my obzerali.

Cestou k vyhliadkam na Hornej skale sme na lúke prechádzali pomedzi ovečky. Jednej z nich som položil otázku, či je správne za „A“ alebo za „B“. Čuduj sa svete, dostal som jasnú odpoveď, že správne je za „Bééééééééééé“ Kto by čakal inú odpoveď, že? A potom som so sympatickým starším bačom viedol rozhovor. Dozvedel som sa, že ovečky patria jednému majiteľovi a že ich je cca 300 kusov. A dozvedel som sa aj veľmi podstatnú informáciu a to, že všetky ovečky, ktoré kopú sú z bezpečnostného hľadiska riadne označené  

Horná skala poskytuje dve pekné vyhliadky. My sme sa riadne kochali na obidvoch a bolo to zaslúžené, lebo vedie k nim riadne naklonená rovinka. Samotný vrchol už výhľad neposkytuje a po jeho prejdení sme opäť klesali. Najprv k Železnej bráne a od nej to bolo iba päť minút do Sedla Tri kríže. Toto sedlo je zaujímavejšie, lebo poskytuje obmedzený výhľad a dokonca je tu osadená aj mapa s pomenovanými vrchmi, ktoré sú odtiaľto vidieť.

Pokračujeme. Vkladali sme nádeje do návštevy Chaty Hostinec. Túžba na osvieženie pivkom či kofolou bola obrovská. Stretli sme aj turistov, ktorí išli práve zo smeru od chaty a informácie od nich o chate neboli povzbudivé. Nádej však žila, ale iba do času, keď sme k chate prišli a ona bola zatvorená Takže sme iba využili početné sedenie pri chate na občerstvenie tým, čo sme si každý priniesol. Priznám sa, že som využil služby zariadenia pri chate, kde musia aj králi. To bolo pre mňa jediné pozitívum, ktoré mi chata priniesla. Aby som nezabudol. Pri chate je štýlový prameň, kde sa dá doplniť voda.

Pri ceste na vrch Smrečník, priamo pri stúpaní sme stretli asi šesť-sedem ľudí, ktorí kosili trávu a kroviny a práve končili s prácami na úprave starobylého náboženského miesta s názvom Kapišče Peruna. Miesto na vrchole vykosili a natreli drevené sochy, ktoré sú osadené na tomto výhľadovom mieste. Toto miesto má určite magickú silu, lebo hlavne Mišo, ako znalec rôznej histórie si to naplno užil. Jeho tiché rozjímanie bolo toho znakom. Aspoň ja som to takto videl a cítil.

Na najvyšší bod našej trasy vrch Velestúr sme doputovali za pár minút. Na najvyššie skaly tohto vrchu sme nevystúpili, ale zato kešku Jožo bezpečne našiel. Mišo dal na tomto mieste svojej tvorivosti rozlet a vytvoril kamenné dielko priamo pod skalou Velestúra. Práve toto dielko je ústrednou fotkou v mojom pripravovanom videu. Jednoznačne si to zaslúži.

Po odchode z Velestúra nás čakal iba zostup. Svoj záujem sme venovali Ortutskému jazierku a niekoľkým prameňom pri putovaní popri Malachovskom potoku. O zastavenie sa vždy postaral Jozef. Totižto pri každom prameni bola aj keška a tá v itinerári Jozefa nemohla chýbať.

Od Ortutského jazierka sme prakticky putovali po Náučnom banskom chodníku Ortúty. Posledné miesto, pri ktorom sme sa zastavili bol Malachovský vodopád. Musím povedať, že bol celkom výdatný a zaslúžil si jedinú spoločnú fotku na trase, ktorú sme venovali práve jemu. Fotka vyšla perfektne. Vodopád sa zmestil rovno medzi Jozefa a Maroša a sám neviem, ako sa mi to podarilo.

Záver

Opäť som zažil parádnu turistiku. Jedinečný ráz Kremnických vrchov ma veľmi potešil a bavil. Na tejto akcii som si spomenul, keď sme s Jožom a Mišom boli naposledy spolu v Kremnických vrchoch. Vtedy sme vyrážali s Kordíkov a navštívili sme veľmi navštevovanú Skalku. Názov „Kordíky“ však pred Jozefom príliš často nevyslovujte. Má ich veľmi hlboko vryté v pamäti 

Početná účasť ma nakoniec veľmi potešila. A som rád, že to nebola komorná turistická akcia. Veľmi rád som opäť videl Maroša, s ktorým sa často nevídame. Michal si zaujímavé akcie vyberá, a toto zaujímavá akcia bola, a preto ma jeho účasť ani neprekvapila. Uznanie mu však patrí za to, že ju absolvoval po nočnej a pred nočnou. Dúšo sa tento rok osmelil a začal s nami chodiť a to je dobré. Joža nemusím ani spomínať. Niekedy sa mi zdá, že sme k sebe prirastený Bez neho by to nebolo ono.

Ďakujem všetkým za spoločnosť a za skvelú náladu. Veľmi som si to s vami užil, aj keď to niekedy navonok nedávam znať.

Nabudúce dovidenia!

Máme síce v sobotu firemnú akciu, ale džubem na ňu! Nepustili ma na Roháče, nepôjdem na akciu , pôjdem radšej s vami.