Detail akcie Na Marhát z Výtokov

Ďakujeme Mišo za radu, držali sme sa jej a trasu sme upravili.

Naša prvá tohtoročná trasa a hneď bola zážitková. „Jaskyne“, ktoré sme mali po ceste sú skôr puklinami, ale aj tak sme spokojní. Netopierov sme neobjavili, malé kvaplíky však áno.

Cestou ďalej sme narazili na pietne miesto, ktoré mi čiastočne pripomínalo Tibet, preto som si ho sám pre seba nazval „Malý Tibet“.

Tentoraz sme neobišli Visiace skaly a urobili sme dobre. Duchovia hôr pre nás pripravili krásnu inverziu. Nemohli sme sa vynadívať.

Na Marháte sme rozložili oheň. Jediný som bol nepripravený a opekať som si mohol tak akurát horalku. Našťastie sa so mnou Roman podelil, za čo som mu vďačný. Vyzerá to tak, aspoň podľa posledných skúseností, že Roman je schopný založiť oheň kdekoľvek bez ohľadu na miestne podmienky. Nevadí mu dážď, nerozhádže ho nejakých 10 – 15 cm snehu… Začínam si myslieť, že dokáže založiť oheň aj v parnej saune, alebo pod vodou.

Predsa len tie podmienky neboli úplne priaznivé, a preto kým sa nám rozhorí oheň, rozhodli sme sa vyjsť na rozhľadňu. Kým sme boli hore, prišla k nášmu ohňu iná veselá partia a kričia na nás hore, či je to náš oheň. Reku je, ale nech sa páči! Ako sa neskôr ukázalo, bolo to správne rozhodnutie.

Akonáhle som začul z úst jedného z nich „Naložil si si ako telocvikár“, už som vedel, že je len otázkou, kedy začnú veselé príhody lietať vzduchom. Tak trochu sa k tomu ohňu aj hodia. Z partie sa vykľuli učitelia a ten s najhrubšie nakrájanou slaninkou bol telocvikár.

A teraz sa dostávam ku zlatému klincu, k príbehu, ktorý nám pri praskajúcom ohni porozprávali. Išli raz na akciu do hôr, reku trochu pochodia, trochu pojedia, trochu popijú, prespia a šup domov. Lenže začali bandaskou vína, nie v horách, ale ešte doma v pivnici. Keď z bandasky riadne ubudlo, začali prichádzať brilantné nápady. Reku zoberme zajaca a v horách si ho opečieme. Kto by však vláčil zajaca? Nech si to odkráča sám! Tak aj bolo. Milého zajaca uviazali na špagát a davaj ho na výlet. Pri konci mal vraj rozčapené nohy, tak ho niekto odniesol v batohu. Aby im z táboriska nezdrhol, dočasne mu urobili ohradu. V horách pokračovali v besede pri víne a medzitým im zajaca „oslobodila“ ich kamarátka. A bolo po opekaní zajaca.

Čo k tomu dodať? Ako sa hovorí, to nevymyslíš, to môžeš jedine zažiť!

Rád vidím, že sa ide znova do mojich kopcov, len škoda, že som opäť v práci… Na tomto kúsku vás čaká množstvo pekných miest, jaskyne a pamätné miesto v himalájskom štýle na Krahulách, Visiace skaly sú tiež miesto zo svojou atmosférou, len bude asi škoda ísť hore dole to isté, môžete si spraviť okruh, za Marhátom pokračovať na Jelenie jamy, Kostolný vrch, Gonové lazy a zisť dole na Výtokoch, vzdialenosťou to vychádza rovnako.

Áno, vedel som o tom Vincent, len som čakal originálnejšiu výhovorku. Po tých našich spoločne strávených nočných som čakal bohatšiu fantáziu.

Žiaľ, to je osud zmenového pracovníka. Príde šichta, je jedno či je sviatok – piatok, musí nastúpiť. Niektorí z nás majú v tento deň voľno, tak to ráčia zneužiť.

PS: V nedeľu v prípade záujmu hrozí akcia Zobor. Ja sa jej nemôžem zúčastniť, budem odcestovaný a s trochou šťastia nedolámaný a s možno chrbtom v relatívne dobrom stave. Ostatní sa môžete dať dokopy a podniknúť akciu.