Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.
Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.
K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.
Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.
Považský Inovec
Najvyšší vrch: Inovec (1042 m)
Rozloha: 453 km2
Pohorie je dlhé 45 km so šírkou 15 až 25 km. Mohutnejšie je na severe a smerom na juh pozvoľne klesá do Podunajskej pahorkatiny. Považský Inovec sa delí na podcelky:
- Vysoký Inovec
- Nízky Inovec
- Krahulčie vrchy
- Inovecké predhorie:
- Selecká kotlina
Považský Inovec patrí do teplej, vo vyšších polohách do mierne teplej a v najvyšších polohách do chladnej klimatickej oblasti. Lesy sú prevažne listnaté, od úpätí dubiny, vyššie dubohrabiny. Na výhrevných a suchých miestach sa vykytuje náš najteplomilnejší druh dub plstnatý. Najvyššie časti zaberajú bučiny.
Nachádza sa tu jaskyňa Čertova pec, v ktorej sa našlo najstaršie jaskynné osídlenie na území Slovenska. Ďalšou zaujímavosťou je Rotunda svätého Juraja z 9. storočia – z predveľkomoravského obdobia – je jednou z najstarších stavieb na Slovensku. Hlavne v severnej časti pohoria je pomerne častý výskyt prameňov minerálnej vody – tzv. kyselky. Medzi najdôležitejšie patria termálne vody vyvierajúce v Piešťanoch.
Zdroje:
- Wikipédia
- http://www.infoglobe.sk
Zoznam vrchov pohoria:
Poznámka:
- ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.