Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.
Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.
K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.
Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.
Bodvianska pahorkatina
Najvyšší vrch: Líščia diera (401 m)
Rozloha: 150 km2
Bodvianska pahorkatina sa delí na tieto podcelky:
- Abovská pahorkatina
- Gemerská pahorkatina
Úzky pás pahorkov Bodvianskej pahorkatiny sa rozprestiera na slovensko – maďarských hraniciach. Slovenská časť je rozdelená na dve časti pohorím Slovenský kras a maďarským územím. Pohorie medzi riekou Bodva a Hornád nazývajú Maďari na svojom území Cserehát. Najvyšším vrchom v tomto pohorí je Kecske pad 340 m (Kozia lavica). Na našom území táto časť územia zodpovedá Abovskej časti pohoria (východná časť). Gemerskú časť (západná časť na našej strane hranice) pokladajú Maďari za súčasť Gemer – Tornai karszt (Gemersko – Turniansky kras). Najvyšším vrchom maďarskej časti je Fertős-Tető 604 m. n. m. (Vyhrievaná strecha).
Pohorie patrí do teplej klimatickej oblasti. Územie Bodvianskej pahorkatiny je z väčšej časti odlesnené, s prevahou oráčin a trvalých trávnatých porastov. Časť územia patrí do ochranného pásma Národného Parku Slovenský kras.
Zdroje:
- Wikipédia
- http://www.infoglobe.sk
Zoznam vrchov pohoria:
Poznámka:
- ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.