Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.
Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.
K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.
Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.
Skorušinské vrchy
Najvyšší vrch: Skorušina (1314 m)
Rozloha: 192 km2
Rozloha: 192 km2 (Slovenská časť)
Skorušinské vrchy sa nachádzajú severne od pohoria Západné Tatry. Najvýchodnejšia časť pohoria na úseku 8 km hraničí s Poľskom. Podľa poľského vnímania sú Skorušinské vrchy pokračovaním pohoria „Pogórze Spisko – Gubalowskie“ (Spišsko – Gubalovské predhorie). Najvyšším vrchom poľskej časti je Magura Witowska ( 1 232 m), u nás známa pod názvom Magura.
Skorušinské vrchy sa delia na tieto podcelky:
- Kopec
- Skorušina
- Oravická magura
Masívny chrbát pohoria je rozčlenený hlbokými dolinami riečky Oravica a Studeného potoka. Hrebeň pohoria je mierne zvlnený a mimoriadne vhodný na lyžiarsku turistiku. Úsek z Oravíc cez Skorušinú do Nižnej patrí medzi najkrajšie zimné hrebeňovky. Zalesnený hrebeň poskytuje početné výhľady do širokého okolia.
V pohorí prevládajú smreky a trvalé trávnaté porasty. Časť pohoria patrí do národného parku TANAP a jeho ochranného pásma. Pohorie patrí do chladného klimatického pásma.
Z kovovej rozhľadne na vrchole najvyššieho vrchu Skorušina (poľsky Skoruszyna) je vidieť hlavný hrebeň Roháčov na juhu, Veľký Choč na juhozápade, Veľký Rozsutec na západe, Oravskú priehradu a Babiu Horu na severe.
Zdroj:
- Wikipédia
- http://www.infoglobe.sk
Zoznam vrchov pohoria:
Poznámka:
- ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.