Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.
Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.
K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.
Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.
Levočské vrchy
Najvyšší vrch: Čierna hora (1289 m)
Rozloha: 625 km2
Rozsiahle pohorie Levočské vrchy sa nachádza východne od Vysokých Tatier a severne od Hornádskej kotliny. Pohorie bolo v minulosti (do r. 2011) pre turistov nedostupné kvôli vojenskému obvodu Javorina. Vojenský obvod vznikol v roku 1953. Miestni obyvatelia boli vystavení psychickému i fyzickému teroru aby odišli. Použitie zbraní na výtrahu nebolo ničím výnimočným. Z mapy navždy zmizli obce Dvorce, Blažov, Ruskiinovce a osady Ľubičské kúpele a Blažovská dolina.
Levočské vrchy sa delia na tieto podcelky:
- Levočská vysočina
- Levočská vrchovina:
- Kolačkovský chrbát
- Ľubické predhorie
- Levočské planiny:
- Oľšavická planina
- Levočské úboče
Pohorie leží v dažďovom tieni Tatier v mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Levočské vrchy sú pokryté smrekovými lesmi s prímesou jedle a v južnej časti bukovo – dubovými lesmi. Pramení tu rieka Torysa.
V tomto kúte Slovenska zažívali ľudia pohnuté časy aj v minulosti. Po pustošivých tatárskych vpádoch umožnili uhorskí panovníci v 13. – 14. storočí usadiť sa vo vyplienenej oblasti Levočských vrchov a v okolí nemeckým kolonistom. Neskôr v 13. – 15. storočí boli odlesnené doliny dosídlené valašským obyvateľstvom.
Zdroje:
Zoznam vrchov pohoria:
Poznámka:
- ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.