Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.
Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.
K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.
Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.
Oravské Beskydy
Najvyšší vrch: Babia hora (1725 m)
Rozloha: 129 km2
(Slovenská časť)
Oravské Beskydy sú pohraničným pohorím ležiacim v najsevernejšej časti Slovenska. Najvyšším vrchom je Babia Hora, ktorá je považovaná za kráľovnú oravských vrchov a symbol Oravy. Orava spolu so Spišom a Liptovom patrí medzi najchladnejšie regióny Slovenska.
Oravské Beskydy sa delia na tieto podcelky:
- Ošust
- Pilsko
- Polhoranská vrchovina
- Babia hora
Oravské Beskydy sú našim tretím najvyšším pohorím (v Poľsku druhým najvyšším). Z Poľského pohľadu sú Oravské Beskydy iba pokračovaním pohoria Beskid Źywiecki (Źywiecke Beskydy). Pohorie dostalo na poľskej strane názov podľa poľského mesta Źywiec. Hlavný hrebeň tvorí štátnu hranicu, na ktorej leží najvyšší vrch „oboch pohorí“ Babia Góra 1 725 m (Babia Hora).
Pohorie má mimoriadne rozmanitý reliéf (hornatinový, vysočinový až veľhorský) so stopami po zaľadnení. Najvyššie vrchy – Babia hora (1 725 m) a Pilsko (1 557 m) prevyšujú okolité vrcholy pohoria o 300 a viac metrov. Prevažnú časť povrchu pokrývajú ihličnaté lesy, najvyššie položené miesta pokrýva kosodrevina.
Najvhodnejším obdobím na turistiku je leto, treba však rátať s nestálosťou počasia a výskytom búrok. Druhým vhodným obdobím je tzv. babie leto koncom septembra a cez október. Počasie býva „pomerne“ chladné ale stabilné.
Zdroj:
- Daniel Kollár, Ján Lacika – S batohom po Slovensku 14 – Oravské Beskydy
- Wikipédia
- http://www.infoglobe.sk
Zoznam vrchov pohoria:
Poznámka:
- ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.