Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.
Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.
K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.
Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.
Poľana
Najvyšší vrch: Poľana (1458 m)
Rozloha: 183 km2
Poľana je našim najvyšším sopečným pohorím a jednou z najväčších vyhasnutých sopiek v Euŕope – kráter o priemere asi 6 km, ktorý je hlboký 600 m. Vznikla v treťohorách vulkanickou činnosťou na starom, pomerne plochom povrchu Slovenského rudohoria. Pohorie predstavuje rozrušenú formu sopky – stratovulkánu, ktorého erózna kaldera sa nachádza v centrálnej časti.
Poľana sa delí na tieto podcelky:
- Vysoká Poľana:
- Kyslinky
- Detvianske predhorie
Väčšina územia patrí do chladnej klimatickej oblasti, územie približne do 800 m. n. m patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Pohorie je z veľkej časti pokryté lesmi. Bukové a jedľovo – bukové lesy v najvyšších miestach prechádzajú do smrečín, ktoré sú najjužnejšie položené v Západných karpatoch. Sú tu i početné horské lúčky, tzv. polany, ktoré dali pohoriu meno a skalky poskytujúce výhľady na okolité hory.
Ústredná časť Poľany má zachovaný ráz prírodnej krajiny so súvislým lesným krytom a obmedzeným zásahom človeka. Zároveň je pre niektoré časti pohoria typické roztratené kopaničiarske osídlenie.
Zdroj:
Zoznam vrchov pohoria:
Poznámka:
- ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.