Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.
Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.
K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.
Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.
Slovenský kras
Najvyšší vrch: Matesova skala (925 m)
Rozloha: 362 km2
Slovenský kras sa rozprestiera na rozhraní stredného a východného Slovenska, zaberá ich najjužnejšiu časť a ďalej pokračuje na územie Maďarska. Maďari svoju časť pohoria nazývajú Aggteleki – karszt (Aggtelekský kras). Maďari považujú Slovenský kras spolu zo svojou maďarskou súčasťou za jeden celok, ktorý nazývajú Gemer-Tornai karst (Gemersko – Turniansky kras. Najvyšším vrchom maďarskej časti je Fertős-Tető 604 m. n. m. (Vyhrievaná strecha).
Slovenský kras sa delí na tieto podcelky:
- Jelšavský kras
- Koniarska planina
- Plešivská planina
- Silická planina
- Silické úboče
- Horný vrch
- Borčianska brázda
- Zádielska planina
- Jasovská planina
- Dolný vrch
- Turnianska kotlina
Slovenský kras je najväčšou krasovou oblasťou u nás. Je tvorený erodovanými komplexmi vápencov a dolomitov, ktoré sú popretínané sústavou zlomov. Tie dali vzniknúť mohutným krasovým planinám, ktoré majú veľmi strmé steny. nachádza sa tu množstvo jaskýň a priepastí – najhlbšia je kunia priepasť hlboká 220 m. Najvyššie vrchy pohoria (700 – 800 m) sa nachádzajú v severnej časti pohoria, najnižšie na juhu (400 – 500 m).
Zdroje:
Zoznam vrchov pohoria:
Poznámka:
- ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.