Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.
Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.
K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.
Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.
Tribeč
Najvyšší vrch: Veľký Tribeč (829 m)
Rozloha: 496 km2
Tribeč má tvar trojuholníka vklineného do Podunajskej pahorkatiny. Pohorie má dĺžku 50 km a maximálnu šírku 18 km. Kvôli viacerým neobjasneným zmiznutiam dostalo pohorie názov Tribečský trojuholník. Táto téma zaujala aj jedného z najpredávanejších slovenských spisovateľov, o ktorom sa hovorí, že ako jediný slovenský spisovateľ sa dokáže písaním uživiť.
Pohorie Tribeč sa delí na podcelky:
- Zohor
- Jelenec:
- Kostolianska kotlina
- Veľký Tribeč:
- Vysoký Tribeč
- Zlatnianske predhorie
- Hornonitrianske predhorie
- Rázdiel:
- Skýcovská vrchovina
- Kolačnianska vrchovina
- Veľkopoľská vrchovina
Pukliny, prepadliská a jaskyne sú v Tribečskom pohorí rovnako zastúpené ako v iných pohoriach. Jaskyne a prepadliská sa v Tribeči začali systematicky skúmať a mapovať až po druhej svetovej vojne. Mapovanie dodnes nebolo ukončené rovnako ako v iných pohoriach.
V pohorí bola hustota osídlenia zhruba od 2. tisícročia pred Krstom nepretržite a značne rozsiahla. Hradiská boli neraz od seba vzdialené len 2 – 3 kilometre. Nemecké osídlenie v severovýchodnej časti Tribeča bolo veľmi husté. Veľa z nich sa okolo roku 1939 považovala viac za Slovákov ako za Nemcov. Boli skôr Slováci nemeckého pôvodu. Aj tak bola väčšina z nich po vojne odsunutá do Rakúska a Nemecka. Zostalo po nich veľa chátrajúcich gazdovstiev.
Centrálny chrbát má hornatinový reliéf, po obvode má pohorie pahorkatinový reliéf. Tribeč pokrývajú listnaté lesy – dub, hrav, buk. Na juhovýchode sa pestuje vinič a miestami sa vyskytujú ovocné stromy.
Zdroje:
Zoznam vrchov pohoria:
Poznámka:
- ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.