Informácia o geomorfologickom celku Vtáčnik

Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.

Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.

K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.

Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.

Vtáčnik

Najvyšší vrch: Vtáčnik (1346 m)

Rozloha: 356 km²

Pôvodom sopečné pohorie zdvíhajúce sa medzi dolinami riek Nitra a Hron. Má súvislý hlavný hrebeň, ktorý sa nachádza vo výškach okolo 1 000 – 1 300 m. Nachádzajú sa tu skaly nielen na obdivovanie, ale aj lezenie. Vtáčnik je výrazne zalesnený prevažne listnatými lesmi s prevahou dubu, buku a hrabu.

Vtáčnik sa delí na tieto podcelky:

• Vysoký Vtáčnik
• Nízky Vtáčnik:
  • Prochotská kotlina
  • Ostrogrúnska kotlina
  • Vígľaš
• Župkovská brázda:
  • Župkovská vrchovina
  • Novobanská kotlina
• Raj

Pôvodná sopečná podoba Vtáčnika bola zmenená tektonickými pohybmi, eróziou a denudáciou, ktoré rozdelili pohorie na štyri podcelky – Vysoký Vtáčnik, Nízky Vtáčnik, Župkovská brázda a Raj. Pozor, sneh na hrebeni sa zvykne udržať až do začiatku mája.

Zaujímavosťou pohoria je, že tu je veľmi málo stredovekých pamiatok. Je tu jediná zrúcanina hradu – Sivý Kameň. Východná strana pohoria zažila svoje ťažké obdobie počas SNP. Obce Kľak a Ostrý Grúň boli vypálené jednotkami Edelweiss.

Zdroj:

• Wikipédia
• duše Karpat
• https://www.dobrodruh.sk/…orie-vtacnik

Zoznam vrchov pohoria:

1. Vtáčnik (1346 m)

2. Malá Homôľka (1298 m)

3. Kláštorská skala (1278 m)

4. Veľká Homôľka (1275 m)

5. Medzi skalami (1245 m)

6. Zraz* (1233 m)

7. Jarabá skala (1169 m)

8. Tri chotáre (1144 m)

9. Magurka (1140 m)

10. Biela skala (Biely kameň) (1135 m)

11. Orlí kameň (1126 m)

12. Kuní vrch (1118 m)

13. Rúbaný vrch* (1097 m)

14. Hrebienky (1087 m)

15. Balatom (1086 m)

16. Plešina (1061 m)

17. Buchlov (1040 m)

18. Brána (Buchlov) (1036 m)

19. Krivá breza* (1033 m)

20. Tatra (1014 m)

21. Tlstý diel (1014 m)

22. Veľký Grič (971 m)

23. Banisko* (969 m)

24. Čierny vrch (942 m)

25. Javorinka (938 m)

26. Markov vrch (937 m)

27. Buckovo (921 m)

28. Skalka (917 m)

29. Sladná skala (913 m)

30. Veľká Kršľa (913 m)

31. Jaseňová skala (912 m)

32. Vígľaš (911 m)

33. Malá Kršľa (903 m)

34. Prieloh (Chorvatica) (895 m)

35. Suchá hora (879 m)

36. Čierne blato (874 m)

37. Sulina (873 m)

38. Debnárova hora (870 m)

39. Malý Sádok (858 m)

40. Stráž (857 m)

41. Ostrovica (855 m)

42. Holý vrch (852 m)

43. Žiar (845 m)

44. Jančekova skala (843 m)

45. Chvojka (840 m)

46. Žarnov (840 m)

47. Veľká skala (820 m)

48. Javorina (818 m)

49. Obrázok* (811 m)

50. Partizánsky vrch (811 m)

51. Tisové bralo (804 m)

52. Pisárovo (792 m)

53. Ivanišov vrch (767 m)

54. Klenový vrch (766 m)

55. Jazvinská skala (765 m)

56. Čierny vrch (762 m)

57. Ležisko (759 m)

58. Stredný rígeľ (755 m)

59. Luenská skala (750 m)

60. Krištofček* (748 m)

61. Poľana (734 m)

62. Vrátište (715 m)

63. Drienčie (711 m)

64. Jelení vrch (710 m)

65. Hlavatá (703 m)

66. Rázsocha (700 m)

67. Rakytská skala (689 m)

68. Trvalcov bán (684 m)

69. Rakytie (679 m)

70. Mihálikov vrch (674 m)

71. Johan (670 m)

72. Vypálené (665 m)

73. Makovište (662 m)

74. Pastierska (657 m)

75. Chlmček (649 m)

76. Tri kopce (641 m)

77. Opálený vrch (636 m)

78. Vtáčnik (636 m)

79. Dolnoždanská skala (631 m)

80. Jedľový vrch (624 m)

81. Markušová (618 m)

82. Majspiak (608 m)

83. Koložiar (604 m)

84. Holý vrch (596 m)

85. Dubník (586 m)

86. Ostrý grúň (584 m)

87. Za žliabkom (583 m)

88. Štepnica (563 m)

89. Háj (550 m)

90. Malinovec (539 m)

91. Kožený vrch (523 m)

92. Štampoch (Štamproc) (511 m)

93. Adamov vrch (509 m)

94. Šarkan (505 m)

95. Skalka (503 m)

96. Voznica (493 m)

97. Žiar (489 m)

98. Čertova pec* (475 m)

99. Horný Bexapel (474 m)

100. Gupňa (458 m)

101. Hôrka (452 m)

102. Chlmok (439 m)

103. Peťov vrch (438 m)

104. Mádlov kopec (407 m)

105. Kalvária (350 m)

106. Buková hora (326 m)

107. Šibeničný vrch (325 m)

Poznámka:

• červeným písmom sú vyznačené vrchy, ktoré sme navštívili
• ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
  Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.