Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.
Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.
K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.
Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.
Vysoké Tatry
Najvyšší vrch: Gerlachovský štít (2655 m)
Rozloha: 341 km2
(Na Slovensku 260 km2)
Sú pohraničným pohorím. Poliaci svoju časť hôr nazývajú „Tatry Wschodnie“ (Tatry Východné). Najvyšším vrchom na ich strane (v skutočnosti priamo na hranici medzi našimi krajinami) sú Rysy (2 499 m).
V skutočnosti Vysoké Tatry, Západné Tatry a Belianske Tatry tvoria spolu gemorfologický celok – Tatry. My sme sa ich výnimočne rozhodli kvôli ich veľkej odlišnosti a množstvu vrcholov rozdeliť.
Hlavný hrebeň Vysokých Tatier má dĺžku 26 km, väčšina jeho štítov dosahuje výšku 2 400 až 2 500 m a hrebeň takmer neklesá pod výšku 2 000 m. Z hlavného hrebeňa vychádza južným smerom 5 bočných hrebeňov, ktoré sú vyššie ako hlavný hrebeň. Na jednom z nich leží Gerlachovský štít, najvyšší vrch karpatského oblúka.
Zo začiatku boli Tatry iba nízkym stredohorím, ale v poslednom období (2 milióny rokov)to zmenili tektonické pohyby a ľadovce. Tatry zažili viacero dôb ľadových. Posledná skončila pred 10 000 rokmi. Ľad mal hrúbku miestami 330 m. Posledný ľadovec sa roztopil asi pred 8 000 rokmi.
Niektorí ľudia hovoria Vysokým Tatrám aj „Miniatúrne Alpy“ za to, že je v nich okrem ľadovcov a kozorožcov všetko, čo ponúka rozľahlý alpský masív. Vysokohorská krása rozptýlená v Alpách je tu pekne pohromade. Bývajú označované aj za „Najmenšie veľhory Sveta“.
Najstabilnejšie počasie možno očakávať na jeseň počas babieho leta (koniec septembra a začiatok októbra – jeho dĺžka sa každý rok mení). Počasie býva nestále a môže sa zmeniť za niekoľko minút. Od júna do augusta spôsobuje premenlivé počasie časté búrky. Dopoludňajšie pekné počasie sa okolo obeda môže zmeniť na intenzívnu búrku s prudkými lejakmi. Najviac zrážok padne v mesiaci júl.
Ďalšie zaujímavosti – „Mesto“ Vysoké Tatry s rozlohou katastra 39 816 ha je najväčším na Slovensku.
Zdroje:
- Ján Lacika – S batohom po Slovensku 4 – Vysoké Tatry
- Ján Lacika – Tatry
Zoznam vrchov pohoria:
Poznámka:
- ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.