Vinco
Úvod
Túto akciu som naplánoval vyložene na prianie Luba. Počas cesty autom
v nedeľu pred dvoma týždňami do Hornej Poruby o nej sníval. A priania sa
majú čo? Predsa plniť. A tak vznikla táto ďalšia zimná turistika,
tentoraz do Súľovských vrchov na najvyšší kopec pohoria. Ja som síce na
Veľkom Maníne v zime už dva krát bol, ale opakovanie je matka múdrosti.
Keďže mám rád výzvy, obohatil som trasu o parádnu Skalu Bosmany a aby sme
sa nenudili 
pridal som aj exkluzívny výšľap na Vyhliadku
Malý Manín.
Dopravu na akciu som zabezpečil ja a tradičná ranná káva sa uskutočnila ako inak v Zadarmovciach. Auto sme parkovali presne na mieste, ako v zime 22.1.2022. Štartovacia procedúra prebehla tradične. Štartovacím palivom bol tentoraz Tatranský čaj. Mohli sme tak naštartovaní vyraziť „do kopcov“.
Putovanie
Trasa na Manínec a Veľký Manín
Pri poslednej zimnej návšteve masívu Veľkého Manína sa mi nepodarilo trafiť na Manínec. Vtedy sme išli trochu inou trasou. Viem, Jozef môže namietať a právom, lebo on vtedy na Manínci bol. No ja nie. A tak som túto trasu upravil tak, aby omyl opäť nenastal. To som si ale dal. Výšľap hore na Manínec je naozaj prudký. No oplatilo sa fučať do kopca. Odmenou nám boli nádherné výhľady najprv pod Maníncom a potom z Manínca na obec Podmanín a Považskú Bystricu. Kto si chce pri kochaní sa výhľadom niečo priať, sadne si na lavičku osadenú priamo na vrchole. Tá sa totižto volá Lavička prianí Manínec. My sme si na lavičku nesadali, pretože bola zasnežená a v snehu bol rukou napísaný dnešný dátum (31.1.2026) aj so srdiečkom.
Pri nasledujúcom prudkom stúpaní „hrebeňom“ hore na Veľký Manín,
že Inka , sme sa poriadne zapotili. Tento výstup nám poriadne zakúril pod
kotlom. A hore na vrchole muselo byť naozaj riadne teplo, keď sme stretli
dvoch pánov idúcich smerom dole v strohom oblečení. Jeden mal krátke
nohavice a ten druhý, tomu bolo asi ešte teplejšie, keď bol navyše aj hore
bez. S tým som si aj podal ruku na znak obdivu. Krásnou zasneženou krajinou
s inovaťou na konárikoch sme doputovali na Veľký Manín.
Asi päť minút sme tu boli samy. Z druhej strany začali prichádzať
ďalší turisti – dôchodci. Bolo ich asi desať a ďalší ešte
prichádzali. Boli z Púchova. Naša prestávka trvala cca desať minút.
Stihli sme niečo zajesť, osláviť vrchol dôstojne tatranský čajíkom a
Inke odovzdať ďalší získaný certifikát.
Návštevu Veľkého Manína ukončila spoločná fotografia s dôchodcami.
Trasa na Skalu Bosmany
Nasledoval príjemný zostup zasneženou krajinou. Onedlho sme už stáli na nádhernej Puknutej skale a kochali sa výhľadom na Malý Manín a Manínsku tiesňavu. Aj tu bola krátka prestávka s občerstvením a fotením peknej scenérie. Po odchode sme za pár chvíľ pricupitali k našej druhej vyhliadke. Vyhliadka nám ukázala náš nasledujúci cieľ – Skalu Bosmany. Ani Kostolecký dóm sa neukryl pred našimi očami. Potvrdenie, že prejsť túto časť hrebeňa sa oplatí dala v poradí už tretia vyhliadka. Zlatým klincom putovania touto trasou je Manínske Skalné okno a prehliadka Partizánskej jaskyne, do ktorej sme tiež vliezli. Najkrajšiu časť trasy tohto miesta sme mali za sebou. Tisíc dvesto metrový zostup dole nás okolo rázcestníka Pod Veľkým Manínom doviedol ku krížu pod Drieňovkou. Ako inak – pokľakol som a vzdal úctu Ježišovi Kristovi. Od tejto chvíle sa sneh zmenil na blato, pri putovaní do obce Kostolec. Z diaľky na nás civela „oná skala“ a pripravovala sa na našu návštevu. Podstatné stúpanie na skalu „zhltne“ pozvoľné stúpanie k nej. Iba záver výstupu je trochu exponovaný. No návšteva sa určite oplatí a vrelo Vám ju odporúčam. Excelentný výhľad na oba Maníny a obe tiesňavy – Kostoleckú a Manínsku sa vám do pamäte určite „vypáli“. A ten zimný zvlášť. Nám bude pripomínať túto návštevu spoločná fotografia. Tak neváhajte a šup-šup na Skalu Bosmany, kým je zima.
Trasa na Vyhliadku Malý Manín
Zostup zo skaly je rovnaký ako výstup. Absolvovali sme povinný presun cez
obec Kostolec. Bolo to také nezáživné putovanie ale to sa zmenilo, len čo
sme vstúpili do Kostoleckej tiesňavy. Okolité týčiace sa
skaly, nám svojou krásou a majestátnosťou potešili turistickú dušičku.
Do kroku nám vyhrával Manínsky potok a putovanie strážil
zhora Kostolecký dóm. Návštevu sme mu dnes nevenovali
Bo bolo málo času. Čakal na nás drsný výstup.
Asfaltové utrpenie ukončila odbočka v obci Záskalie. Tesne pred vstupom do Manínskej tiesňavy nás cesta stočila doprava hore nad obec. To, čo sme zažili počas nasledujúceho putovania ešte obcou bol hnus. Všade „porozhadzované“ vraky áut, osobných i nákladných a tiež rôzne motory, sudy od oleja. Je neskutočné, ako vie človek znehodnotiť ráz peknej krajiny. Všetko v susedstve Stupňa ochrany 4 a 5. Je to na zamyslenie!
Asi po štyristo metroch stúpania sme sa ocitli na lúke pod masívom Malého Manína a dívali sa na našu výzvu. Tak a poďme na to. Vyklepať nohy a nafúknuť pľúca bolo treba. Ej veru. Musím opäť zopakovať moje slová z úvodu – to som si ale dal. No nič ideme na to. My sme to napokon zvládli. Pomohli nám pri stúpaní krátke prestávky na vydýchanie. S potešením nás vítala informačná tabuľa „Malý Manín – hradisko z doby bronzovej, železnej a rímskej“. Toto miesto som si pamätal z februára minulého roku, keď som tu bol z našimi severankami. Odtiaľto je na Vyhliadku Malý Manín čo by kameňom dohodil. Aj Inka s Lubom potvrdili oprávnenosť návštevy tohto nádherného výhľadového miesta. Klapy a Považský hrad sú dominantou tohto výhľadu. Vám priatelia, ktorí ste tu ešte neboli návštevu vrelo odporúčam. My sme si z tohto miesta odniesli pekné spomienky a spoločnú fotografiu.
Trasa do cieľa
Pri príležitosti nasledujúceho zostupu do kempu Manínskej tiesňavy Vám
musím prezradiť, že pokľaknutie pri spomínanom kríži Ježiša
Krista pod Drieňovkou malo význam. On bol strážca a mojím
záchrancom pri nehode, ktorá sa mi stala na šmykľavom a zľadovatenom
chodníku počas môjho krkolomného pádu. Chvála Bohu sa mi nič nestalo a
spolu s mojimi spoločníkmi Inkou a Lubom som mohol zdravý doputovať do
cieľa. A šťastie sme mali aj pri prekonávaní ohrady, kde na konci na nás
civela tabuľa so zákazom vstupu a informáciou, že v ohrade sa pohybujú
plemenné býky 
Záver
V zdraví, plní nezabudnuteľných zážitkov a pocitov sme si užili túto parádnu trasu. Inka s Lubom si splnili sen a ja som len rád, že som mohol byť pri tom. Ďakujem Inka a Lubo za spoločnosť a spoločne strávené pekné chvíle.
Majte sa všetci dobre a hlavne v zdraví si užívajte život. Nabudúce pri spoločných akciách dovidenia priatelia.