Vinco
Úvod
Túto trasu som zvolil na podnet Jozefa. V práci hovoril, že na sobotu
pripravil trasu na Vápeč a mne sa tento ikonický vrch zapáčil. Návšteva
Vápča bola dobrá voľba. V zime som ešte na ňom nebol, tak nebolo o čom.
Nedeľu som vybral kvôli Polákovcom, pretože tí sa až v sobotu vracali
z lyžovačky. No a ja som ich nechcel nechať ísť do lesa samých 
A keďže sme v poslednom čase absolvovaním predchádzajúcich akcií
nabrali trochu kondičky, trasu na Vápeč som predĺžil o Vlčinec. Posledné
čo v úvode spomeniem je fakt, že sa mi podarilo opäť vymáknuť Dúša.
Koťuha Dúšo chcel na akciu prísť neprihlásený a prekvapiť nás až
v Piešťanoch na parkovisku pri Tescu. Ešte, že ma v sobotu večer napadlo
mu zavolať a práve tým som ho vymákol
Dopravu na túto akciu zabezpečil Lubo, za čo mu pekne ďakujeme. Tradičnú rannú kávu sme tentoraz absolvovali v Zadarmovciach. V Hornej Porube sme parkovali na tom istom mieste, ako naši sobotní predchodcovia. Akciu sme riadne naštartovali dnes podľa štandardu – bielym vareným vínkom. Dovolil som si priniesť vzorku z mojej záhradky.
Putovanie
Trasa na Vlčinec
Dnes to bolo Chvála Bohu znova o snehu. Prvé kroky za rázcestníkom Horná Poruba – hradská nás priviedli pod vrch Jedľovina. Tu pod horou sme našim hlukom vyrušili stádo jeleníc, ktoré nás pozorne sledovali a pomaly sa presúvali do zákrytu lesa. Stihli sme pár fotografií a ja aj natočiť na kameru. Uvidím čo z toho bude, keď budem strihať video.
V túto dobu a v tejto nadmorskej výške nás sprevádzala ešte hmla –
inverzia. Pri studničke U Smrčkov sme vhupli do lesa a začali stúpať na
Vlčinec. Netrvalo dlho a už sme stáli na ňom. Základný tábor sme zriadili
na lúčnej vyhliadke neďaleko značeného vrcholu. Nefúkalo tu a slniečko
parádne hrialo. Ja som vytiahol vtáka (lietajúceho) 
a trochu
s ním okolo Vlčinca polietal, aby ste vo videu mohli
obdivovať tento parádny kopec. Zábery kamery a fotečky vylepšila
neskutočná inverzia rozlievajúca sa navôkol. Až sa núkalo obliecť si
plavky a skočiť do toho bieleho mora inverzie. Stredobodom našej pozornosti
sa stal náš nasledujúci cieľ, ktorý bol ako poznamenala Inka
strááááááááááášne ďaleko. Bol to Vápeč – taký utešený
kopček. Trčal majestátne nad inverziou a volal na nás. Návštevu Vlčinca
ukončil prípitok a spoločná fotografia. Naša nálepka na Vlčinci stále
žije. To len aby ste vedeli.
Trasa na Vápeč
Dolu z Vlčinca sme zažili výživný klesáčik. Niektorý si ho určite pamätajú z tejto akcie. Moji parťáci boli stále bez mačiek, no ja som ich prezieravo nazul už na začiatku stúpania na Vlčinec. Ej veru bolo to srandy pri zostupe. Nebola núdza o gymnastické figúry. Najkrajšie „lúskal“ Lubo. Má proste talent. A nepomohla ani moja intervencia, aby si ostatní mačky obuli. Kašlali na mňa, kašľali na moje rady.
Nádherné putovanie s parádnymi zimnými scenériami sme zažili po tom, čo sme minuli rázcestník Iliavka – chaty. Trasa po lúke pod Vlčincom nám pripravila nádherné vizuálne divadlo. Po našom odchode sa vrchol zahalil do hmly a slnko presvitajúce spoza Vlčinca pripravilo krásnu scenériu na fotenie i natáčanie.
Po príchode na Štyri lipy som zažil útrapy. Parťáci stále bez mačiek
a ja s mačkami. No nedalo sa po asfalte, tak som cupital po kraji asfaltky po
snehu. Bolo to namáhavé a zažil som aj pád. Potkol som sa, padol do snehu a
samozrejme Lubo to pohotovo odfotil. Body za kvalitný pád som však žiadne
nedostal 
Moje útrapy pominuli po príchode do osady
Háj. Lavička pri rázcestníku nás s láskou privinula a poskytla
oddych. Dačo sme popili, pojedli a moji parťáci konečne nazuli mačky.
Žltá turistická značka, ktorá prichádza z Ilavy nás po hrebeni cez vrch Osikoviny priviedla až k jazierku pod Vápčom. Turistickému prístrešku a prehliadke jazierka sme venovali pár minút a potom sa vydali do výživného stúpania na Vápeč. Ej veru, riadne sa nám roztiahli pľúca. A spľasli nám až po prejdení nepríjemných schodov pri studničke, ktorá nám ponúkla sedenie a oddych. Chodník do sedla Palúch bol riadne zľadovatený a mačky veľmi pomohli. Pod skalným masívom Vápča sme obdivovali výhľad s lavičkou. Stúpanie ukončilo Sedlo Palúch. Odtiaľ na samotný Vápeč je na skok.
Na Vápči dnes bolo narváno. Vrchol neponúka veľa miesta, ale výhľad ponúka parádny. A dnes bol teda excelentný. Nie ako minule, keď som tu naposledy bol s Jozefom. Proste nádhera. Jedinou chybou bolo, že tu fúkalo. Vydržali sme tu tak 15–20 minút. Zajedli i zapili i oslávili sme výstup na tento pekný kopec. Fotka z neho sa bude nádherne vynímať v mojej galérii pamäti. Odtiaľ určite nezmizne, som si úplne istý. Pár minút sme ešte strávili pod Vápčom na záveternej vyhliadke, kde je aj nápis s menom vrcholu a vrcholová kniha. Návštevu ukončila spoločná fotografia.
Trasa do cieľa
Z Vápča sme si vyskúšali putovanie po červenej turistickej značke Cesty hrdinov SNP, ktorá vedie cez Hornú Porubu do Trenčianskych Teplíc popod vrch Hoľazne. Aj tu sme mimochodom boli. Dole do Hornej Poruby je to taká pohodová oddychová cesta. Sprevádzal nás príjemný zvuk zurčiaceho potoka a keď sme vyšli z lesa civel na nás zvrchu majestátny Vápeč a mával nám na rozlúčku. My sme mu poďakovali za skvelé chvíle strávené na ňom a dali mu prísľub, že v budúcnosti sa naň ešte vrátime.
Záver
Spoločne s Inkou, Lubom a koťuhom Dúšom sme strávili krásne chvíle v zimných Strážovských vrchoch. Bola to taká nenáročná pohodová turistika a ja ďakujem mojim parťákom za účasť a za pekné spoločne strávené turistické chvíle.
Majte sa všetci dobre a hlavne v zdraví si užívajte život. Nabudúce pri spoločných akciách dovidenia priatelia.