Jozef
Potreboval by som už fakt umyť auto. Je celé od soli. Solíme tie naše cesty teda statočne. Na jednej strane máme viac bezpečnosti na cestách, na druhej viac soli na autách. Trochu sa neopatrne pomotám pri aute a už to mám aj na šatách. Kvôli tomu som včera v mraze a v rukaviciach dával dole nosič na lyže i strešný nosič. Inak by auto nemohlo ísť pod kefy. Hovorím si, nepôjdem ja len kvôli tomu do Piešťan. Preto volám Dušanovi, reku čo hovorí na piešťanské bahno v kúpeľoch. Nechytil sa a na otázku odpovedal protiotázkou, či sa to nedá posunúť o týždeň. Všetko sa dá, keď sa chce. Posúvam, ale asi až o 2 – 3 týždne. Lebo už teraz cítim, že mi to skôr nevyjde. To ale Dušan ešte netuší.
Čo teraz? Krátka turistika, to by šlo. Počasie síce hlásia všelijaké, ani výhľady asi nebudú. Nevadí, vytvorím si nový osobný rekord. Žiadne prevýšenie, ani vzdialenosť, ani super „zabehnutý“ čas. Ale však vy ma poznáte… Rekord to bude síce malý, pre zapálených keškárov asi aj smiešny, ale u mňa by to osobný rekord bol. Pokúsim sa odloviť aspoň 25 kešiek za deň. V blízkosti turistického chodníčka ich bude 29, tak teoretická nádej je. A aby som nehľadal sám, zavolám si ďalšieho kešera. Ivan reaguje úplne inak ako Dušan. Vraj mi už mi chcel volať, či niečo nepodnikneme. Teší sa. A máme to.
Počasie sa neumúdrilo. Už plašia ľudí aj vo večerných správach o počasí. Aj im verím, ale iba čiastočne. Naozaj má fúkať. Ale Piešťany sú v našom okolí jeden z mála okresov, na ktorý tá výstraha neplatí. Vlastne žiadna výstraha. Na hrebeni to ale asi trochu schytáme, lebo v Topoľčanoch bude trochu iná situácia. A tam okrem vetra sa vyhrážajú aj snehom, snehovými jazykmi a závejmi a ako bonus aj nízkou teplotou do mínus 15 °C. Podľa týchto výstrah by dnešný moderný človek – neturista možno začal pochybovať, či tie dva okresy so sebou vôbec susedia. Nuž, takto sa občas prejavujú hory. Na jednej strane hrebeňa relatívna pohoda, na druhej hotové dopustenie.
Doma do mňa hustia, reku či to neodložím, lebo v správach… To naozaj musíš ísť, nemôžete ísť inokedy? A podobné argumenty, asi päť minút to trvalo. Váham, viem, že Ivan má nejaké povinnosti a ak by ochorel, dosť by mu to nabúralo plány do blízkej budúcnosti. Čo teraz? Vyriešim to chlapsky. Pôjdem spať a hotovo. Dobre, tak ešte nejdem a vybavím tento telefonát. Volá Ivan. Hádže spiatočku. Ani sa mu nečudujem a chápem ho. Nevadí, akciu odložíme a môj osobný rekord vylepšíme inokedy. A zase mám problém. Mne sa naozaj nechce ísť do Piešťan iba kvôli tomu, aby som umyl auto. Odložiť to? Ale to auto už fakt potrebuje umyť.
Je ráno, ako sa hovorí, ráno múdrejšie večera. Tak pôjdem sám do bahna a s Dušanom pôjdem až vo februári. Aj to by šlo. Alebo skočím aspoň do obchodu. Kúpim nealko šampanské a jahôdky k tomu. Malá bude mať meniny. A už nie je až taká malá. S detským šampanským by ma asi niekam už tento rok poslala. Aj chlapcom sa začína páčiť. Svoje červené čiary si však vie ustrážiť. Už aj dve facky rozdala. Z toho súdim, že žiaden z nich sa jej nepáčil. Tak, a už mám plán. Umyjem auto, nechám pôsobiť liečivé bahno a niečo nakúpim.
Nuž, počasie občas býva prelietavé a všelijaké. Dnes som mal šancu trafiť povestné oko hurikánu, aspoň čo sa výstrah SHMÚ týka. Nevadí, oká sa vytvoria aj nabudúce. A jedno z nich bude moje. Teda presnejšie, nezastihne ma doma na gauči. Ale keď tak nad tým rozmýšľam, nie je to pridlhý komentár k akcii, ktorá sa ani neuskutočnila?