Jozef
Parkujeme niečo pred desiatou hodinou. Sme tu prví. Že by toto miesto nevyužívali turisti na parkovanie? Nestihli sme sa ani prezuť a už je vedľa nás druhé auto. Tiež idú na Jeleniu Horu, ale naspäť idú cez Kršlenicu. Zmizli nám z dohľadu. Doštartujeme a vyrážame aj my. Nakoniec ich dobiehame práve keď stúpajú na Jeleniu Horu. Tu sa vidíme naposledy. Oni pokračujú, my zostávame. Treba sa nám aj kochať. Nie sme na pretekoch. Dnes nebudeme hltať kilometre, ani výškové metre…
Pokračujeme na Javorinku. Dolu schádza mladý pár. My s Dušanom asi vyzeráme veľmi biedne, lebo nás utešujú, že už je to len kúsok. Veď aj je. Okolo Exxupéryho lavičky len tak preletíme. Je totiž obsadená. Hrebeň má Javorinka čiastočne odlesnený, tak sú z neho aj výhľady. Teraz však musím dávať dobrý pozor, aby sme vôbec na ten Starý Plášť aj vystúpili. Nevedie sem totiž značený chodník.
A sme hore. Nie sme tu sami. Dvojica v stredných rokoch tu však dlho nepobudla. A Starý Plášť je celý náš! A už nie je, dorazila skupinka. Po nej ďalšia. No teda, že je Starý Plášť tak navštevovaný, to som netušil. Nie je tu súce nátresk ako napríklad na Vápennej, ale na kopec mimo turistickej značky je to dosť. Dokonca ľudia prichádzajú aj z druhej strany. No, lepšie ako stále sedieť v obývačke na gauči. Z gauča by sme toto veru neuvideli.
Nastáva degustačná časť dnešného výletu. Postaral sa o to Dušan. Tentoraz nevyťahuje nič z ruksaku, ale z každej studničky, popri ktorej ideme okolo, ráči si upiť, okoštovať. Pridávam sa k nemu. Voda studená ako v zime, ale dá sa. Dobrá je. Takto sme sa napili najprv z Račí studénky a potom zo Studénky pri obrázku.
Neobišli sme ani jaskyňu Deravá skala. Húpačka tam už nie je. Zato tu horí ohník a je tu plno ľudí. Opekajú si. Zvedavejší nakúkajú do každej diery. Deti asi hľadajú poklady. Nezdržíme sa tu preto dlho a vyrážame ďalej. K autu to už aj tak nemáme ďaleko…