Detail turistickej akcie

Úvod

Pôvodne som chcel absolvovať túto akciu v sobotu, kedy oproti nedeli malo byť lepšie počasie. Lenže. Človek mieni Pán BOH mení. Veď to poznáte. Vyslyšal som prosby Dúša, lebo on v sobotu ešte robil. Preto nedeľa. Na Veľký Kriváň som sa veľmi tešil i na Chatu pod Chlebom, veď je to dávno čo som tam bol. Som rád, že sa ku mne niekto pridal. Lebo ako ma poznáte, bol by som išiel aj sám.

Vždy keď cestujeme niekde k Žiline, ranná káva býva vo Sverepci. Aj dnes tomu bolo tak, lebo bol na kávu aj čas. Keď sme úspešne prišli do Vrátnej na parkovisko bolo tam iba zopár áut. Lanovka bola v prevádzke a tak ľudia smerovali hore do Snilovského sedla a na Chatu pod Chlebom. Našim cieľom bolo si to celé poctivo vyšliapať. Proste vychutnať si to  

Aj na začiatku tejto akcie prebehlo poctivé „štartovanie“. Roman ak dovolíš, na štartovanie som použil Tvoju tradičnú v zime používanú tekutinu. Vyhlasujem súťaž. O akú tekutinu išlo? Kto vie, nech to prezradí. No a kto nemohol tekutinu, ktorej názov sa neprezradzuje, dal si kvalitnú marhuľku od Polákovcov. Na štarte ešte prebehol výber vhodnej obuvi a mohlo sa ísť.

Putovanie

Trasa do Sedla za Kraviarskym

Prvé naše kroky viedli po asfalte k ústiu Starej doliny. To bol jediný úsek po asfalte, lebo rázcestník nás poslal po zelenej hore do kopca. Našim cieľom bol výšľap do Sedla za Kraviarskym. Bol to veľmi zaujímavý úsek. Išli sme prevažne po skalách a spoločnosť nám počas celej cesty robil zurčiaci bezmenný potôčik. Občas bolo treba cez potôčik, sem tam i blatko sa objavilo, no zatiaľ žiadny problém. Všetko „zhltla“ naša kvalitná obuv. Počas putovania hore sa nám vystavovali na obdiv pekné voľne pohodené skaly hneď vedľa chodníka. Boli to zrejme skaly, ktoré spadli niekde zhora a pristáli rovno na chodníku. Touto trasou určite chodí dosť turistov a zelená značka, ktorá vedie chodník hore je dosť využívaná. Potok na tejto trase je preklenutý peknými asi troma masívnymi drevenými mostíkmi. Podľa toho to usudzujem. Na konci doliny sa cesta rozvetvuje a tu sme skoro zle odbočili. Navigačný rébus som pohotovo rozlúštil JA To spomínam pre tých, čo neveria mojim navigačným schopnostiam Inak, zelený chodník je umne schovaný a treba ho hľadať. Od tejto chvíle až do Sedla za Kraviarskym sa začal objavovať už aj sneh a bez „mačiek“ sa šmýkalo. Prvú prestávku sme si spravili práve v Sedle za Kraviarskym, lebo už aj pekné výhľady sa ukázali. Bol vidieť Malý i Veľký brat z rodiny Rozsutcov. Aj Stoh vykukol a na hlave mal hmlovú čapicu. Veľký Kriváň sa ešte schovával za zasnežený hrebeň vedúci zo sedla Bublen k nemu. Tu sme nasadili „mačky“ a po prestávke pokračovali ďalej. A aby som nezabudol. Bola aj „oslava“ 

Trasa na Veľký Kriváň

Od tejto chvíle sme mali pod nohami súvislý sneh. Chodník bol dostatočne vychodený, až by som povedal zamrznutý. Zuby mačiek sa doň kvalitne zakusovali a nepúšťali nohy späť po svahu dole. V tejto časti po Chrapáky a tiež do sedla Bublen je to pekný stúpak. Čo je pozitívum tejto časti sú nepretržité výhľady. Keď pľúca nestíhajú, zastavíš sa a proste kocháš sa nádhernými výhľadmi alebo fotíš. Odkrytý terén nám dal okrem snehu pocítiť aj čerstvý vetrík. Dnes sme boli však oblečení dostatočne a tak žiadny problém. Na Chrapákoch sme chvíľu postáli, poobzerali sa. Napravo sa ukázal v hmle už aj Malý Kriváň. Do Sedla Bublen sme došliapali miernym stúpaním. Tu bolo už vidno aj na druhú stranu hrebeňa. Proste nádhera. Vietor tu bol o čosi silnejší a tak naše kroky viedli ihneď smerom na Pekelník. Po tomto hrebeni sa ide parádne. Mnohí z Vás to už zažili. Pod Pekelníkom sme na chvíľu zastali, to aby Inka mohla označiť vrchol v appke telefónu. Cez Pekelník totižto nevedie červená. Nasledujúce putovanie už bolo pod dozorom stále sa približujúceho Veľkého Kriváňa. Keď sme naň stúpali od Hrany Veľkého Kriváňa dole z neho išla skupina maďarských turistov. Viete čo nám na ňom zanechali? Hmlu! Žiadne výhľady sme nemali a pritom tu riadne fúkal vietor. My sme si však našli záveterné miesto a chvíľu na tomto najvyššom kopci Malej Fatry pobudli. Áno! Aj sme výstup „oslávili“ Aj sme spoločnú fotku spravili. A aj sme z Veľkého Kriváňa spokojní a s dobrým pocitom odišli.

Trasa na Chatu pod Chlebom

Zostup z Kriváňa je pohodička. Kvalitne zhutnený chodník mnohými turistami nás onedlho bezpečne doviedol do Snilovského sedla. Lanovka stále premávala a kde tu sa zjavovali ľudia. Lanovkoví turisti My sme po ceste ku chate približne na pól ceste stretli partičku skvelých ľudí. Obsadenie: Mikuláš, traja Čerti a nádherný Anjel, presnejšie nádherná Anjelica V rukách mali košíky so sladkosťami/dar­čekmi. Podmienka obdarenia – zaspievať nejakú koledu, či pesničku. Tak sme dali spoločne Na Kráľovej holi, stojí strom zelený. A poviem Vám. Celkom nám to išlo. Každí sme niečo dostali. Ja som dostal s Inkou uhlie, lebo sme vraj neposlúchali My sme ich obdarili našou marhuľkou. Spoločne sme si pripili na zdravie i spoločnú fotku sme spravili. Na toto stretnutie/zážitok si budem dlho pamätať. Ani ujo Alzheimer mi tento pekný zážitok nevymaže. O to sa postarám. No a potom sme už doputovali na Chatu pod Chlebom a dali si oddych. Brušká sme nasýtili buď šošovicovou polievkou, alebo parenými buchtami. Kto na čo mal chuť. A tu by sa núkala ďalšia súťažná otázka. Hádajte kto mal čo? Ej veru ťažko sa nám odchádzalo.

Trasa k Chate na Grúni

Od chaty sme smerovali k rázcestníku. Náš smer žltá a modrá po Kopiská. Niekto, teda ja, poznamenal, že do Sedla za Hromovým je to pohodová traverza. A aj bola Kur.. veru ťažko sa išlo hore. Hlboký sneh, silný vietor z boku. Samé dobré atribúty nás preverovali. Ale aj pozitívum spomeniem. Hmla sa rozplynula a ukázali sa nádherné výhľady. Nad nami Chleb. Pod nami cesta do Šutova. Idylka ako stvorená z rozprávky. Ani sme nezbadali a už sme zo Sedla za Hromovým cupitali po hrebeni smerom na Poludňový Grúň. Bolo to príjemné nenáročné kráčanie. Dvomi svetmi sme išli. Vpravo od hrebeňa hmla, vľavo od hrebeňa krásne výhľady. Celú našu predchádzajúcu trasu sme videli. Za ubúdajúceho svetla sme tesne pred Poludňovým Grúňom objavili voľne pohodenú kochaciu lavičku. Ideálna na položenie nerezových pohárikov a „oslávenie“ príchodu na Poludňový Grúň. Pred zahájením zostupu prudkou zjazdovkou sme stretli turistický párik putujúci od chaty na chatu. Dostali sme info, že pri zostupe po zjazdovke „stretneme“ kvalitné šmykľavé blato. A tak aj bolo. Asi do polovice bol iba sneh, ale potom to bola šmykľavá kuca-paca. Dole ku Chate na Grúni sme dorazili už za hlbokej tmy, za svitu čeloviek a ako prasatá Pri chate bola krátka prestávka. Zbalili sme mačky, okiepili sa a dopili „oslavné“.

Záver

Do cieľa som náš turistický „krúžok“ viedol prevažne ja. Pretože moja čelovka, vypalovačka očí, robila dobrú službu pri zážitkovom putovaní dole. Keď nie je naporúdzi šmykľavý sneh pomôže predsa kvalitné šmykľavé blato. A to sme presne mali celú cestu až na parkovisko pod nohami. Sám som sa na konci čudoval, že nik nespadol. Tak aj bolo dobré a správne. Úraz sme predsa nepotrebovali. A tak sme na parkovisko doputovali v zdraví, plní nezabudnuteľných zážitkov a plní pocitov z dobre vykonanej práce, pardon turistiky. Ja som si ju naplno užil a verím, že aj moji parťáci INKA, LUBO a DÚŠO. A dovolím si na tomto mieste a po tomto zážitku zacitovať Dúša „Veď tak to máme predsa rada“. Nič iné nie je treba hovoriť.

Ďakujem Vám Inka, Lubo a Dúšo, že som s Vami mohol zažiť túto turistiku, že sme mohli opäť byť spolu v nádherných horách.

Majte sa všetci dobre a hlavne v zdraví si užívajte život. Nabudúce pri spoločných akciách dovidenia priatelia.