Vinco
Úvod
Ako každý rok aj tento sa naša tradičná Silvestrovská turistická akcia
uskutočnila. I keď s Jozefom trasy na Silvestra „dávame dokopy“ spolu,
tento rok ju vymyslel Jozef. Posunul ju trochu na sever, aby sme my dolniaci
mohli zažiť kúsok snehu. A podarilo sa. Príroda bola k nám prívetivá a
darovala nám sneh. Čo sa však nestretlo s pochopením u niektorých
zúčastnených bol profil trasy. Vyskytlo sa u nej pár príkrejších
stúpaní. Na obranu však musím povedať, že trochu väčšiu náročnosť
spôsobil práve ten vymodlený sneh 
Dovolím si napísať, že Strážovské vrchy bola dobrá voľba a zvolená
trasa nemala chybu. Aj parkovanie pri cintoríne v Malom Kolačíne bolo
excelentné. Bolo tu dostatok miesta na parkovanie toľkých tátošov. Roman
opäť dodržal svoju Silvestrovskú tradíciu a ponúkol nám parádne varené
víno na dôstojné naštartovanie akcie. Nevyrazili sme na trasu skôr, kým
sme obsah mohutnej termosky nevyprázdnili 
No a potom už začalo naše
Silvestrovské dobrodružstvo.
Putovanie
Prvé kroky až k rázcestníku Jama viedli po rovnej
ceste, no vzápätí nás trasa poslala do kopčeka. Mnohí túto prvú výzvu
neakceptovali a pokračovali po nesprávnej trase. Ani nevedia o čo prišli.
A vlastne vedia, vďaka mojej fotografii z prvej ponúknutej vyhliadky.
A obišli aj mohutný vrch Pliešky, ktorý bol prípravou
pred naozajstným stúpaním k vrchu Markovica. Preto sa im potom ťažko
stúpalo na Markovicu, lebo nemali potrebnú prípravu
Ej veru šmykľavé bolo stúpanie ku Krížu pod Markovicou, kde bola naša prvá zastávka. Kolóna sa riadne natiahla a k vyhliadke sme prichádzali postupne. Miestečko ponúklo parádny výhľad do okolia a pod krížom stôl s posedením zas miesto na naše pochutiny a tekutiny. Družne sme podebatovali, niečo pojedli či popili a pred odchodom spoločnú fotografiu namaľovali.
Pokračovali sme zaujímavým šmykľavým úsekom dole po modrej značke
k rázcestníku, kde sme sa vzájomne počkali. Tu k nám prišla aj modrá
značka náučného chodníka a tá nám ukázala cestu na vytúženú
Markovicu – náš vrcholný cieľ. Na trase k nej bolo zaujímavé
pozorovať jednotlivých členov, ako zdolávajú skaly hodené pod nohy. Nik sa
vďaka Bohu na skalách „nezasekol“. Na Markovici bola
krátka prestávka. Našu pozornosť budila hlavne hojdačka a tak sa našlo
pár odvážlivcov na hojdanie. Vrchol ponúkol aj obmedzený výhľad a pri
ďalšom zaujímavom, šmykľavom zostupe z Markovice zaujal ešte ďalší
výhľad. Pri tomto zostupe bolo opäť zaujímavé pozorovať turistické
majstrovstvo jednotlivých súťažiacich o čo najlepšie body za umelecký
dojem. Aj teraz sa to vďaka Bohu zaobišlo bez pádu či zranenia. To je naozaj
dobrá vizitka našich členov, že svoje remeslo –
turistiku – ovládajú dostatočne 
Po zostupe sme
sa ocitli na príjemnej rovnej lesnej ceste. Myslím si, že táto cesta bola
pre niektorých vykúpením. Odteraz nás čakalo iba príjemné putovanie bez
kopčekov.
Žltá turistická značka, na ktorú sme po zostupe nabehli, nás doviedla
na Kýšky. A odtiaľ bolo už len na skok k príjemnému
oddychovému miestu s ohniskom a turistickým prístreškom. Nastal čas
opekania špekáčikov a slaninky. Ohnisko nebolo treba „vyrábať“, lebo
miesto už využívali iní turisti, ktorí pred nami túto prácu zrobili za
nás 
Áno. Slušne som po príchode pozdravil a slušne poprosil o miesto
pri ohníčku na opekanie. Ja viem, že niektorí budú namietať po skúsenosti
z roku 2023 ale to naozaj bolo nenásilné. Tak isto ako vtedy. Na to
zoberte jed.
Bola to naša najdlhšia a najpríjemnejšia prestávka. Naše brušká už kričali po jedle a bolo ho teda dosť. A bolo aj rozmanité. Spoločne sme sa oň podelili, ako sa patrí na dobrý kolektív. Všetkým ďakujem za prinesené pochutiny a vyslovujem za dobrý skutok Pán Boh zaplať. Okrem toho prebiehali aj družné debaty a nielen medzi nami ale aj s kolegami turistami. Pred odchodom sme „dali“ jednu pamätnú spoločnú, tak ako sa patrí.
Posledné putovanie viedlo zelenou značkou. Bolo nenáročné a pred Kolačínom nás doviedlo k miestnemu kameňolomu, ktorý nám ponúkol aj výhľad na navštívenú Markovicu a na druhej strane aj na mesto Dubnica nad Váhom. Lom sme si pozreli a ten nás sprevádzal ešte ďalších tristo metrov. Následná lúka s výhľadom na Kolačín nás doviedla do dediny a do cieľa k cintorínu.
Záver
Bola to naozaj zaujímavá a pravá zimná Silvestrovská turistika ako sa
patrí. Som rád, že sa nás opäť zišlo viac a že prišli aj tí členovia,
ktorí bežne na Silvestra nechodia. Jozef, dobrá voľba destinácie k tomu
prispela Myslím si, že každý si Silvestrovskú turistiku užil
i keď pre niektorých nebola z tých najľahších. Hovorí sa ťažko na
cvičisku, ľahko na bojisku. A preto. Dámy a páni turisti spolku PAT a
MAT – treba chodiť na akcie. Toto majte na pamäti. Nabudúce to o to bude
ľahšie.
Ja sa Vám chcem poďakovať, že ste sa v takom hojnom počte zúčastnili a vyslovujem prianie, aby sme sa v roku 2026 stretávali častejšie ako v predchádzajúcom roku.
Do Nového roku 2026 Vám všetkým i Vašim rodinám prajem veľa šťastia, pevné zdravie a mnoho úspechov v každej činnosti, ktorú robíte. Dovidenia v roku 2026!
