Vinco
Úvod
V úvode spomeniem a prezradím, že viac menej o účastníkoch som vedel. Sám som ich obtelefonoval. Trocha ma svojim prihlasovaním na akciu potrápil Dúšo, ale všetko sme si vysvetlili v Piešťanoch pri Tescu.
Ľudka ma svojim prihlásením prekvapila. No keď som si prečítal, že je
po výrone členka čudoval som sa, že chce podstúpiť aj keď len výstup na
Strážov a späť. Výstup na Strážov nie je ľahký. Samy sme sa o tom
počas našej túry presvedčili. Ľudka, na Strážov určite ešte niekedy
v budúcnosti pôjdeme a pevne verím, že Ty a teda Tvoj členok bude fit a
budeš sa v plnej sile môcť zúčastniť. Na to zober jed 
Dopravu na štart dnes zabezpečil Lubo, za čo mu chcem veľmi pekne
poďakovať. Kým nás bezpečne dopravil do Zliechova absolvovali sme
tradičnú rannú kávu v Zadarmovciach. Ešte spomeniem že parkovanie, teda
hľadanie parkovacieho miesta, prebehlo presne v duchu PATa a MATa. Do
Zliechova sme vchádzali dva krát, nakoľko naša trasa smerovala omylom do
Čičmian. A tak sme tabuľu začiatku obce Zliechov videli dva krát 
Aspoň som príchod mohol natočiť, pretože prvý krát to akosi nevyšlo
Štartovanie tejto akcie prebehlo presne podľa štandardov Spolku PAT a MAT.
Môžeme ísť na to.
Putovanie
Už na parkovisku sme boli zoznámení s blatom. Každí bol však s týmto vysporiadaní. Tenisky zostali v aute a na nohy sa porúčala odolnejšia turistická obuv.
Začiatok putovania viedol cez Podhradský potok. Blatko
nás ešte chvíľu sprevádzalo, ale vstupom do naozajstného lesa nám dalo
pokoj. Pod nohami nám väčšinou šušťalo lístie. A bolo ho hodne. Náš
vstup do lesa nám vzápätí hodil pod nohy výživné stúpanie, ktoré tesne
pred príchodom na Lúku pod Strážovom vygradovalo do
serpentín. Z minulosti si pamätám Lúku pod Strážovom, ale hlavne
nenáročný a pohodový výstup na samotný Strážov. Po príchode na
Strážov nás privítal asi päť minútový výhľad.
Vzápätí prišla na vrchol hmla a my sme už hov.. videli Kým som hľadal
miesto na vyhotovenie timelapsu bolo „vymaľované“. Dobrá správa pre
Ľudku. Dnes nám výhľady zo Strážova neboli dopriate a tak sa výstup naň
bude v budúcnosti opakovať. Budeš mať šancu sa zúčastniť. Spoločnú
fotku s „majestátnou hmlou“ sme absolvovali iba dvaja – ja a Lubo. Inka
s Dúšom odišli do sedla hľadať závetrie pre oddych. Pohodlie bez vetra
nám poskytli husté stromy hneď vedľa rázcestníka. V mojom ruksaku
„čupel“ obložený chlebík, ktorý som za žiadnych okolností nechcel
doniesť domov. Tak ako sa stalo niekoľkokrát predtým Poviem Vám, čo
mal Dúšo na jedenie. Z ruksaku vytiahol „polystyrénový guľatý
chlebík“ a naň si vytláčal šunkovú penu. A čo Inka s Lubom? V miske
pekne narezaná slaninka, horčica a chlebík. Aj mne sa ušlo A potom sme
sa pohli ďalej. Čakali nás vymaľované Čičmany.
Úvod zostupu po prejdení lúkou bol prudký, ale vzápätí nám mierne
klesavý terén nechal oddýchnuť nohám. Navôkol popri chodníku sa objavili
pekné skaly a neskôr nižšie nám nádherný strom obrastený machom ponúkol
spoločnú fotku, ktorú sme s vďakou prijali. Vzápätí sme už vychádzali
na asfaltku, ktorá nás priviedla do jedinečnej a veľmi navštevovanej obce.
Vymaľovanými Čičmanmi sa išlo parádne. V popise k akcii
som sľuboval gastronomickú prestávku. A tá aj bola. Pod „svoje
krídla/strechu“ nás privinul Penzión Javorina. Bolo príjemné tu
zložiť svoje kosti, oddýchnuť si a najesť sa. Takže. Ja a Lubo sme mali
cesnakovú polievku, Dúšo si dal kapustovú a Inka si vystačila s čajíkom.
Asi nebola hladná po tej slaninke na Luke pod Strážovom. A aby som
nezabudol. Bola aj kofolka a bylinkové pivo. To Vám neprezradím, kto čo mal.
Na to musíte prísť samy 
Príjemne sme si tu posedeli, oddýchli a
pojedli a potom pobrali sa ďalej.
Prvé kroky Čičmanmi boli pekné. Obdivovali sme pekne namaľované drevené domy. Bolo sa na čo pozerať. Veď viete. Mnohí tu už boli aj s rodinami na nejakom výlete či dovolenke. Proste Čičmany sú nádherné. Za dedinou nás chvíľu trápila asfaltka, no tá nás po žltej kopla doľava a viedla nás jemným stúpaním do Sedla Samostrel. Nostalgicky sme si zaspomínali na február tohto roku, keď sme sa tu ocitli a vzápätí stúpali po zelenej na Hrubú Kečku. Dnes nás odtiaľto ťahal zostup po žltej až na dno. V duchu som tušil, čo nás čaká. V Sedle Samostrel bola krátka prestávka aj so spoločnou fotografiou. Priatelia, pamätáte sa ako sme touto cestou išli hore do sedla a kamene na ceste nám masírovali členky? Tak dnes sme to zažili znova, avšak cestou dole. No zvládli sme to a ocitli sa na sútoku dvoch potokov – Pod Hrádkom. Ten mohutnejší, Strážovský potok, nám príjemne zurčal do uší pri putovaní na Červíkovu Chatu.
Od Červíkovej Chaty na 1.5 kilometri tristo metrov výškových sme
vystúpali do sedla. Neviem či je to mnoho, ale mňa na konci už pálili
lýtka. A mnohí z Vás už tiež toto stúpanie podstúpili, tak môžu
hodnotiť. Ale na našu obranu spomeniem, že my sme to absolvovali prakticky na
konci túry. Nespomínam to, pretože by som chcel nejaký metál, či medailu
Len aby sa nezabudlo, že sme tadeto išli. Konkrétne toto sedlo nemá
názov. Na mieste je síce tabuľa s nápisom Sokolie, podľa
rovnomenného vrchu, ktorý sa vypína hen opodiaľ. Ale my sme mu dali náš
názov Ľudovo sedlo. Zainteresovaní vedia o čom hovorím
Inak s myšlienkou výstupu na Sokolie sa pohrával Dúšo, no my
ostatní sme mu jeho myšlienku okamžite „rozprášili“ do
vzduchoprázdna
Záver
Záver klesavého putovania do Zliechova bol idylický, oddychový, debatujúci, premietajúci zážitky práve prežité na túre. Posledné kroky viedli po ceste už bez stromov lúkami s výhľadom na stále zahalený Strážov. A tak moje reči o ustavičnom chcení návratu po odchode zo zahmleného Strážova neboli na mieste. Odhalenia majestátneho Strážova by sme sa dnes nedočkali. O tom niet pochyb. Dnes nám Strážov výhľady neposkytol. Určite mal na to svoje dôvody. Tie dôvody možno predstavujú pozvánku na návrat. Nechajme sa prekvapiť, čo bude na budúce. Dnes, aj napriek týmto skutočnostiam, bola túra nádherná, jedinečná, neopakovateľná. A ja som rád, že som opäť mohol byť s mojimi priateľmi zo spolku – INKOU, LUBOM a DÚŠOM. Ďakujem Vám priatelia za možnosť byť s Vami a prežiť s Vami pekný deň.
Majte sa všetci dobre a hlavne v zdraví si užívajte život. Nabudúce pri spoločných akciách dovidenia priatelia.
