Dnes je: sobota - 9.11.2024, Meniny má: Tea, Teo, Teodor(a)
Aktualizované: 08.11.2024

Fotografie z roku 2012



On-line: 5

Akcie: 881

Foto galérie: 709

Videá: 306

Odkazy: 586

Komentáre: 1541

Login:

Heslo:

Detail akcie Kaštieľ Antonstál a Lipovec z Horného Srnia

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Vinco
Dátum:
sobota - 26.10.2024
Pohorie:
Biele Karpaty
Vzdialenosť:
18.3 km
Čas:
6h 10m
Stúpanie:
537 m
Klesanie:
537 m
Náročnosť trasy:
5
Body do rankingu:
53
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Vinco Vinco
Pi - 25.10.
Jozef Jozef
Pi - 25.10.

Trasa akcie

Horné Srnie – Country Ranč 13 – Kaštieľ Antonstál – Pomník pádu bombardéra – Grófová – Pod Hrachovým – Lipovec (výhľad) – Horné Srnie

Poznámka k akcii

Pohodová turistika na Kaštieľ Antonstál a vyhliadku Lipovec

Zážitky na trase:

  • navštívime Ranč 13 (pivo, kofola)
  • navštívime a pozrieme si Kaštieľ Antonstál
  • vybehneme jeden kopček aby sme sa dostali na hrebienok
  • pri stúpaní na hrebeň si pozrieme Pomník pádu bombardéra
  • po hrebeni prídeme na výhľadové miesto Lipovec
  • zostúpime späť do Horného Srnia

Doprava:

  • autom idem JA, alebo Jožo
  • odchod z Piešťan od Tesca o 7.15 hod.
  • zraz, alebo ak chcete príchod na toto parkovacie miesto je cca o 8.00 hod.

Fotky a videa Videné: 33

prehrať videoprehrať video

Komentáre:

Vinco

Vinco

3

Úvod

Túto turistickú akciu sme s Jožom pripravovali na poslednú chvíľu. No a ako Jozef už písal, tak ja som nevedel do poslednej chvíle, či tiež pôjdem. Nebudem tu písať dopodrobna dôvody, ale Jozef vie, prečo som akciu vkladal na stránku až tak neskoro.

Keď som kreslil trasu na mapy.cz pricapil som tam po vzájomnej dohode aj Ranch 13. Po prejdení trasy môžeme konštatovať, že sme zrobili dobre.

Putovanie

Už od začiatku putovania sme mali ideálne jesenné počasie. Prvé výhľady sme zažili po vystúpaní prvého „kopčeka“ nad Horné Srnie. Tu sa naplno prejavila nádherná jeseň. Okolité lesy Bielych Karpát boli odeté do nádherného jesenného šatu. Krásne výhľady nám umocnilo slniečko presvitajúce cez oblaky. Tu som poznamenal, že ide o Božie oko. Fakt to tak vyzeralo. Na fotkách je to zrejmé.

Než sme vstúpili na Náučný poľovnícky a lesnícky chodník Nemšová – Ľuborčianska dolina vydali sme sa na Ranch 13. Bol to pre nás nevídaný zážitok. Celé toto country miesto – doslova country mestečko žije koňmi, pretekmi na nich a kovbojským životom. Ako ste mali možnosť vidieť na fotkách sú tam reálne drevené budovy na štýl divokého západu – u nás vlastne divokého východu. Je sa tu naozaj na čo pozerať. Len tú kantínu sme akosi nemohli nájsť. Pivečko by bodlo. Vstup na toto miesto je voľný a tak musím poznamenať, že na výlet s deťmi je to zaujímavé miesto. Treba vyskúšať – navštíviť.

Ďalšie krásne chvíľky sme zažili pri putovaní po náučnom chodníku, ktorý viedol bývalou lesnou železničkou. Najkrajšie vyzeral chodník v časti, kde sme našli pozostatky koľajníc s lokomotívou a vagónom s drevom. Na mieste je aj turistický altánok a studnička, miesto je ideálne na oddych.

Nasledujúca návšteva poľovníckeho Kaštieľa Antonstál mi doslova vyrazila dych. Najprv sme si kaštieľ prezreli dopodrobna zvonku. Ku kaštieľu vedie asfaltka, ale aj chodník pre peších v serpentínach so zaujímavými drevenými artefaktami. Ísť po tomto chodníku bola dobrá voľba. Keď sme sa dostali pred vchod do kaštieľa zbadal som, už teraz viem, poľských poľovníkov – chlapov, ako hodujú pod miestnym prístreškom. Pôvodne som sa ich išiel spýtať, či je v kaštieli nejaká reštaurácia. Ako to dopadlo už písal Jozef. Ja som len drzo vbehol do kaštieľa a hľadal spomínanú reštauráciu. Vďaka mojej drzosti sme napokon zažili to, o čom už písal Jozef. Proste ja som z návštevy kaštieľa a toho čo sme dostali a zažili bol nesmierne prekvapený. Spoločne s Jožom pri konzumácii gulášiku sme konštatovali, že všetko sa deje tak ako má a tento výnimočný zážitok sme dostali ako odmenu.

Počas stúpania jediným ozajstným kopčekom na trase sme sa pristavili pri pietnom mieste Pomníka pádu bombardéra. V truhlici s pozostatkami lietadla sme našli aj informačný materiál. Žltá turistická značka, ktorá nás viedla stúpaním nás doviedla až na rázcestník Grófová. Od tejto chvíle to bola pohodová, najprv rovná a potom klesajúca cestička do cieľa.

Keď sme s Jožom pretli rázcestník červenej s modrou turistickou značkou s názvom Pod Hrachovým stretli sme dvoch turistov idúcich presne opačným smerom. Príjemne sme sa s nimi porozprávali. Po tomto stretnutí už dlho netrvalo putovanie na jediný vrcholový výhľad na trase. Lipovec nám na chvíľu poskytol sedenie a oddych. Ako bonus boli výhľady. Neboli ideálne, no i tie nám stačili. Jednoznačne sme v diaľke spoznali vykúkajúce Vršatské bradlá. Pri pohľade na „bradlá“ mi v hlave ihneď vyskočila spomienka na ich návštevu vo februári 2020

Pri nasledujúcej ceste späť do Horného Srnia sme naplno nasávali krásy jesenných Bielych Karpát. Posledná trasa viedla miestnou zaujímavou záhradkárskou oblasťou s peknými výhľadmi do okolia. Posledné z nich, tesne nad obcou, nás ohromili a priviedlo k dumaniu, čo je to za veľký podnik nad dedinou. Nakoniec sme skonštatovali, že je to cementáreň. A bola teda naozaj veľká.

Záver

Opäť som sa presvedčil, že Jožo vždy vymyslí zaujímavú trasu, aj keď na prvý pohľad tak nevyzerá. Na začiatku a ešte neznalý a neovplyvnený zážitkami z tejto trasy by som nečakal, že po prejdení tejto turistiky budem mať toľko silných zážitkov a budem spoločne s Jožom konštatovať, že to bola naozaj výnimočná a parádna akcia. Jožo ďakujem.

komentár: 1568 pridaný: 29.10.2024 - 18:34
Jozef

Jozef

2

Parkujeme kúsok od dodávky, z ktorej práve vystupuje chlapík. Nevystupuje sám, ale za ním idú pekne zoradené vešiaky, šľapky, papuče… Vincent sa začal škriabať za uchom. Pre istotu sa pýta, či tam môže nechať auto. Chlapík sa nášmu autu prizrie a hovorí, že mu to nevadí. Odchádzame za jeseňou do Bielych Karpát. Pre istotu sa Vincenta pýtam, či sa nebojí, že mu chlapík okrem papúč predá aj jeho auto. Buď ma Vincent nepočul, možno prepočítava… proste moja poznámka ho necháva chladným.

Postupujeme po cyklochodníku, aby sme sa dostali do vedľajšej doliny. Krásny nový asfalt, takmer radosť ísť na bicykli. Takmer kvôli 120 výškovým metrom, ktoré prekonáme. Pre odhodlaného cyklistu je to hračka. Pre nás ostatných sú tu záludné miesta v podobe 12 % stúpania. Som rád, že idem peši. Vďaka prevýšeniu majú cyklisti aspoň pekné výhľady na okolité kopce. Fakt pekné.

Blížime sa k Ranču 13. Tu sme plánovali fotografickú pauzičku a pivo. Z fotografickej pauzičky sa nakoniec vykľula riadna pauza a k pivu sme sa vôbec nedostali. Kovboji i barman asi vyspávali včerajšiu opicu. Niet sa čo čudovať, prišli sme sem relatívne skoro ráno. Už okolo ôsmej. To už je každý poctivý kovboj dávno v sedle v teréne a nepoctivý ešte v posteli. Aj sme chvíľu zvažovali, či nepočkáme, ale mademoiselle Kiki nebola doma…

Teraz nás čaká najsmutnejší a najťažší úsek cesty, asfalt. Nakoniec to až také zlé nebolo, lebo tomu asfaltu sa nám aspoň zo začiatku podarilo vyhnúť. Šli sme totiž po koľajach. Obvykle sa po koľajach chodí zle, ale tu už žiadne neboli. Zostal len násyp v doline. Kedysi tadiaľto viedla lesná železnička. Slúžila na prepravu dreva z lesa do depa v Luborči. Prázdne vozíky vytiahli hore kone. Naspäť už šla mašinka. Zo začiatku bez motora, samospádom. Vlakovú súpravu obsluhovali traja hamovkári. Jeden v mašinke, druhý na konci a tretí v strede „vlaku“. Dnes už hamovkárov nepotrebujeme. Možno preto je dnešná doba taká uponáhľaná. Nemá kto hamovať.

Blížime sa k poľovníckemu zámočku Antonstal. Postavili ho vo rokoch 1937 – 1943. Nevieme o ňom nič. Je verejnosti prístupný? Uvidíme. Brána je otvorená. Chodníček dostatočne široký a pohodlný. Stúpame hore do svahu. Pred zámočkom je skupinka ľudí. Vincent začína vyjednávať. Urobil obrovské pokroky, to pôvodné „dobrý deň, máte pekné dvere“ je dávno ta tam. Veru nevyjednáva zle. Už máme aj naliate. Vraj je to mocné, takže opatrne. Vypijeme a na otázku, či je to mocné odpovedáme, že dobré, ale nie mocné. Poliaci sú trochu sklamaní. Vincent sa z nich snaží dostať, či tam je reštaurácia. Áno, reštaurácia tam…

Sme dnu. Žiadne ceduľky, či smerovníky. V recepcii ani noha. Vincent ma presvieča, že asi tadiaľto po schodoch na prvé poschodie. Ideme a zisťujeme, že sú tam izby. Ja už nedúfam, ale Vincent si stále ide tvrdohlavo za svojim. Tuto musíme po tomto schodisku zostúpiť dole a tam bude reštaurácia! Voľačo tam určite je, lebo sa odtiaľ ozýva hluk. Po chvíľke zisťujeme, že zariadenie funguje iba pre objednané akcie. Práve tam majú poľských poľovníkov, ktorí tu majú skúšky poľovných psov. Vincent je však vo švungu a pokračuje vo vyjednávaní. A pivko by ste nám nenatočili? Vyšlo to. Teraz neviem, že by sa tie Vincentove vyjednávacie schopnosti tak prudko zlepšili, ale sme vyzerali tak veľmi smädno?

Sadli sme si k Poliakom v jedálni. Oni majú kávu, my pivo. Mali toho menej, skôr dopili a odišli. Za chvíľku sa nás čašníčka pýta, a gulášik by ste si nedali? Sme v raji! Takéto šťastie! Sem s ním! A tamto čo je? Fľaštičky vínka. Toto bude drsné. Čaká nás najväčšie stúpanie na trase. To jedno pivo by až tak nevadilo, ale brucho plné gulášu bude trochu problém. A keď ešte o niečo viac zaťažím ruksak fľaštičkou vínka, hmm bude to viac, ako zaujímavé… Chýba tu Dušan. Aj Vincent by rád kúpil, ale práve zistil, že nemá peňaženku. Teda má, možno, v aute. Jemne do neho rýpem, že už tam nebude a auto bude mať namiesto nej plné papúč. Aby to nebola sprostá krádež, ale obyčajný poctivý obchod. Ani toto s ním nič nerobí. Je toto možné? To som v rýpaní v poslednej dobe taký slabý?

Neviem čo sa deje, ale do kopca to ide. Že by ten čarovný poľský nápoj bol predsa len mocný a dodal potrebných síl? A už sme pri pamätníčku. Pripomína pád bombardéra B-24 s trupovým číslom 313. Dopadol na miesto zvané Smutný jarok. K továrni na tanky v Moravskej Ostrave sa ani nedostal. Tristotrinástka sa oneskorila kvôli poruche na motore. Nemeckí stíhači na stroj neútočili, lebo mu už kvôli poruche horel motor. Asi pokladali stroj za vybavený. Na horiacom motore sa navyše nedarilo zapraporovať vrtuľu. Lietadlo núdzovo zhodilo bomby. Keď sa oheň sa približoval ku krídelným nádržiam, posádka vyskočila s padákmi von. Andrew Solock mal skákať ako posledný, ale asi nebol schopný vyskočiť, lebo jeho telo sa našlo v troskách lietadla.

Jeho strach sa dá pochopiť. Bol to skok do riadneho neznáma a navyše spojený s veľkým rizikom. O tom dobre vypovedajú aj osudy jeho spolubojovníkov. Z lietadla vyskočili deviati. Prvý pilot poručík Ray si pri dopade poranil chrbticu a zranil pľúca a panvu. Druhý pilot poručík Nisely si pri tvrdom dopade zlomil rebrá a poranil hlavu. Bombometčík poručík Leon si zase poranil členok a koleno. Palubný mechanik seržant Garett si zlomil členok na ľavej nohe. Navigátor, rádiooperátor a traja strelci z guľometov síce dopadli nezranení, ale aj tak bola celá posádka bombardára zajatá. Teda okrem zadného strelca seržanta Sollocka, ktorý zahynul v troskách lietadla.

V ten deň počas leteckej bitky nad Bielymi Karpatami Nemci zostrelili deväť strojov B-17. Sedem sa zrútilo na Morave, jedno na Slovensku a jedno v Maďarsku. Prišli aj o 5 B-24, z ktorých jeden havaroval na Slovensku, keď dopadol asi 300 metrov od poľovníckeho zámočku Antonstál. Straty mali aj Nemci. Prišli o 9 Fw 190 a 7 Me 109. Nemci boli takmer denne masakrovaní v tvrdých stretnutiach s 8. a 15. leteckou armádou. Nejeden z nich mal za sebou aj 5 zoskokov padákom. Mladí vycvičení letci na tom boli ešte horšie. Ich životnosť bola tri štarty proti nepriateľovi.

Čerpal som z informačných tabúľ a odtiaľto: https://kronika-airwarsk.blogspot.com/…l/1944.08.29

komentár: 1567 pridaný: 27.10.2024 - 11:37
Danka

Danka

1

Podľa vašich fotiek to vyzerá na peknú a veľmi zaujímavú trasu. Len škoda, že bola zverejnená tak neskoro a nedali ste nám šancu sa na ňu pripraviť. Takto to vyzerá ako keby to mala byť súkromná akcia pre dvoch. rolleyes cheese cheese

komentár: 1565 pridaný: 26.10.2024 - 19:26

Reakcie na komentár: 1565

Jozef

Jozef

1

Vôbec nešlo o súkromnú akciu. Zhodou okolností dal Vincent akciu na stránku príliš neskoro, čo sa na neho vôbec nepodobá. Takmer do poslednej chvíle nevedel, či sa akcia uskutoční. A ja by som sám tentoraz nešiel.

komentár: 1566 pridaný: 27.10.2024 - 11:36