Dnes je: štvrtok - 28.3.2024, Meniny má: Soňa
Aktualizované: 28.03.2024

Fotografie z roku 2013



On-line: 5

Akcie: 809

Foto galérie: 646

Videá: 280

Odkazy: 576

Komentáre: 1449

Login:

Heslo:

Detail akcie Jeden hrad, kaštieľ a hrobka

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Jozef
Dátum:
sobota - 21.11.2020
Pohorie:
Tribeč
Vzdialenosť:
16.73 km
Čas:
5h 10m
Stúpanie:
534 m
Klesanie:
534 m
Náročnosť trasy:
5
Body do rankingu:
48.2
Mapa:
Turista sa
prih. / ospr.
zúčastnil sa:
Jozef Jozef
Pi - 20.11.
Vinco Vinco
Pi - 20.11.

Tento weekend som si naordinoval turistický kľud. No na budúci týždeň chcem určite niekam vyraziť.

Maroš Maroš
Pi - 20.11.
Aďka Aďka
Pi - 20.11.
Miriam Miriam
Pi - 20.11.
Ľudka Ľudka
Pi - 20.11.
Ivan Ivan
Pi - 20.11.

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Oponice, pri kaštieli – cyklotrasa pod hradom – Kaštieľ v Horných Lefantovciach – Hrobka rodiny Edelsheim – Gyulai (Krypta) – Pusté – Veľká skala (498 m) – Oponický hrad – Oponice, pri kaštieli

Poznámka k akcii

Stretneme sa okolo 08:00 hod. v Oponiciach…

Komentáre:

Jozef

Jozef

5

Zvykol som popisovať lákadlá (čerešničky) akcie ešte pred jej uskutočnením. V poslednej dobe však zisťujem, že to nie je vždy možné. Občas sa totiž stane, že počas akcie narazíme na nejakú ďalšiu čerešničku. Neplánovanú. Preto dve z čerešničiek, alebo skôr ich históriu opíšem až teraz. Tretia bude popísaná neskôr v časti týkajúcej sa hradov…

Neskorobarokový kaštieľ v Horných Lefantovciach

V roku 1369 si na tomto mieste Pavlíni postavili malý gotický kláštor. Kláštory sa v tých dobách zvykli stavať v peknom prostredí uprostred lesov, ale zároveň blízko dedín. Donátorom kláštora bol miestny zemepán Michal Lefantovský (Mihály Elefánti). Lefantovský kláštor bol prvým pavlínskym kláštorom na území Slovenska.

V roku 1530 sa sťahujú Pavlíni z ohrozených častí Uhorska práve do Lefantovského kláštora. Utekajú pred tureckými nájazdmi. Tie sa vďaka tureckému postupu nakoniec nevyhnú ani tomuto kláštoru. Okolo roku 1597 bol kláštor počas tureckého vpádu zničený. Kvôli neistým časom je v rokoch 1636 – 1687 kláštor opevnený. Počas posledného stavovského povstania kláštor v roku 1708 vyrabovaný cisárskym vojskom. V rokoch 1760 – 1774 bol kláštor upravený v barokovom štýle do takmer dnešnej podoby.

Od roku 1764 bola súčasťou kláštora aj lekáreň slúžiaca pre stovky ľudí zo širokého okolia. Pavlíni vybudovali aj knižnicu, v ktorej okrem teologickej literatúry bolo aj 28 zväzkov medicínskej odbornej literatúry vydaných od roku 1590. Rakúsky cisár Jozef II. v roku 1782 zrušil rád pavlínov v celej ríši. Poslední Pavlíni odtiaľto odišli v roku 1796. Po zrušení kláštora bol objekt málo využívaný a postupne chátral.

V roku 1809 v čase napoleonských vojen bola v bývalom kláštore zriadená vojenská nemocnica pre asi 500 zranených poľských vojakov, bojujúcich na francúzskej strane. Potom sa priestory bývalého kláštora využívali ako skladisko.

V roku 1836 od Správy náboženských obcí kúpil ruiny bývalého kláštora s priľahlými majetkami sedmohradský šľachtic František Gyulai (1798 – 1868 minister vojny Rakúska – Uhorska. Ten nemal mužského potomka a preto si v roku 1866 adoptoval Leopolda Edelsheima (1826 – 1893), čím založil rod Edelsheim – Gyulai. Jeho syn, Lepolod Edelsheim – Gyulai (1863 – 1928) začal v roku 1894 prestavovať bývalý kláštor na šľachtickú rezidenciu. Ďalším majiteľom v poradí bol Leopold František von Edelsheim – Gyulai (1888 – 1981).

Po vojne bol kaštieľ vyrabovaný miestnym obyvateľstvom. Prázdna budova pripadla štátu. Bývalý kaštieľ dostal nové určenie. Od roku 1947 priestory začala využívať Masarykova liga proti tuberkulóze a od roku 1948 tu sídlil Liečebný ústav pre liečbu pľúcnych chorôb pre ženy. V roku 2010 bol liečebný ústav presťahovaný do vhodnejších priestorov. Napríklad len také vykurovanie starého kaštieľa stálo veľa finančných prostriedkov. V súčasnosti kaštieľ znovu čaká na svoje ďalšie využitie a pomaly chátra. Majiteľom je Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor v Nitre, ktorá kaštieľ nemôže podľa zákona do roku 2024 predať.

Hrobka rodiny Edelsheim – Gyulai

Tento šľachtický rod žil do konca vojny v kaštieli v Horných Lefantovciach. Gróf Leopold František von Edelsheim – Gyulai (1888 – 1981), maďarsky Lipót Ferencz Edelsheim-Gyulai, odišiel v roku 1945 s rodinou do Švajčiarska. Zomrel vo Francúzsku vo veku 92 rokov. Mal 4 dcéry Ilonu, Máriu, Évu a Alicu. Ilona bola takmer 2 roky vydatá za syna admirála Horthyho, ktorý zahynul pri havárii lietadla na východnom fronte v roku 1942. Alica zomrela v Monte Carle, Ilona v Anglickom Lewes, Mária v Kolne v Nemecku a Éva v belgickom Bruseli. Grófove dcéry sa zaujímali o miesto, kde vyrastali. V pokročilom veku Horné Lefantovce aj navštívili. Neobišli ani kaštieľ, v ktorom sa s vychovávateľkami učili cudzie jazyky, náboženstvo a etiketu.

O záchranu hrobky sa pokúsil budúci učiteľ a riaditeľ školy vo Štvrtku na Ostrove Peter Mézsáros. Postupne vypátral všetky štyri dcéry, ktorým napísal. Stretol sa s nimi aj niekoľko krát v zahraničí. Ukázal im fotografie a film, na ktorých bol vidieť žalostný stav hrobky. Obnova hrobky by však stála niekoľko miliónov slovenských korún. Dcéry však toľko peňazí nechceli investovať do nechráneného objektu na okraji lesa, ktorému hrozilo, že ho vandali znovu zničia.

Dcéry boli ochotné zaplatiť 50 000 korún na záchranu pozostatkov zosnulých. Vyzbieraných bolo 300 kostí, ktoré sa dnes nachádzajú v spoločnej truhle v krypte miestneho kostola.

komentár: 859 pridaný: 27.11.2020 - 18:34
Jozef

Jozef

4

A je to jasné. Jasno má byť v sobotu. Deň by sme mali. Ale kam? Padne zopár návrhov. Nie sú zlé, ale dni sú kratšie. Chce to niečo trochu bližšie a trochu kratšie. Máme to. Oponický hrad. Len ho treba nejako zokruhovať. Mám. Ale Ivan má krajší okruh. Pýchu odkladám stranou a súhlasím s Ivanom. Proste lepší návrh. Nemusím mať vždy pravdu. A ani ju vždy nemám. Nikto z nás, len niektorí o tom nevedia…

Máme plán. Ohľadom dopravy. Je trochu zložitejší, ale snáď nezlyhá. Dvaja z nás pôjdu spojmi. Jeden z nich dokonca prestupuje. Nasadíme tri autá. Na štart však prídeme dvomi. To vyjde. Proste budeme mať šťastie. Aj sme ho mali. Trochu viac, ako sme si pôvodne mysleli.

Plán sa začína rúcať hneď na začiatku. Ľudka zaspala. Nie že by nevstala na budík, ktorý si nadstavila. Napriek tomu zaspala. Ako to? Ľahko. Žiaden problém. Stačí si budík nastaviť na nesprávny čas. Ostatné už ide samo… Vstala. Aj vlak by stíhala. Ale spoj, ktorý ju mal doviesť na železničnú stanicu už nie. Ani omylom.

Našťastie sú tu dobré susedské vzťahy. Sused, bývajúci pod ňou je kamionista. To síce zatiaľ netuší, ale v pravý čas to zistí. Šťastena jej praje ešte viac. Kamionista ide správnym smerom. Takže tentoraz dokonca netreba ani vlak. Do Piešťan prichádza včas. Lenže k Tescu. No a Ivan ju čaká na stanici. Drobná chybička. Stáva sa. A to sa poistila. Napísala mu SMSku. Lenže tá prišla, až keď s Ivanom prišli k autu. Na konci turistiky. To proste nevymyslíš. To musíš jednoducho zažiť.

U druhej partie každý prichádza tak, ako má. Napriek tomu je tu drobný zádrheľ. No, drobný. Trochu väčší. Problém je ho na ceste obehnúť. Kombajn má proste svoju šírku. A ako na just oproti samé auto. V sobotu ráno. Stáva sa. Kombajn má dobré počasie na žatvu a my zase na turistiku. Mnoho škody nenarobil. Strácame iba 5 minút. Navyše, už nám Ivan stihol zavolať, že budú meškať. Pôvodne nás mali na štarte čakať oni, ale bude to naopak.

Parkujeme a čakáme. Zrazu vidím, ako sa veľkou rýchlosťou približuje niečo bordové. Ivan! Kým stihnem vyskočiť z auta má Ivan šancu ma zbadať už iba v spätnom zrkadle. Kričím a mávam, aby som zvýšil šance. Ostatným sa to veľmi páčilo. Len Ivanovi nie, lebo ma jednoducho nevidel. Raz darmo. Burácajúci motor je hlučnejší a spätné zrkadielko malé… Ivana zastavil až zákaz. Teda nezastavil, ale rampa ho donútila otočiť sa…

Zo začiatku je to pohoda. Pravá rovinka. Tú práve teraz nepotrebujeme. Je totiž ráno a zima. Námraza je toho dôkazom. Potrebujeme trochu viac času, aby sme sa zohriali. Kým do kopca by nám stačil kúsok, tentoraz na zohriatie potrebujeme takmer 2 kilometre.

Dosahujeme prvý dnešný cieľ, Neskorobarokový kaštieľ v Horných Lefantovciach. Tu sa dozvedáme, že je tu aj cintorín a krypta. Keď je to už tu, a my tiež, proste neváhame. V tomto prípade možno svoju úlohu zohral omyl. Aspoň ja som si myslel, že to bude niekde v parku pri kaštieli. Ono to aj všetko bolo pri kaštieli, len nie v parku. Bolo treba prejsť asi kilometer ďalej od okraja parku. Po príchode na dané miesta neľutujeme.

Cestou späť sa nám do cesty postavili lukostrelci. Vlastne nepostavili, ale im to nepomohlo. Už bol pri nich Ivan. Práve včas. Pomohol im nasadiť tetivu na luk. Za odmenu si smel vystreliť. Viac krát. Vystrelil som si aj ja. Ivan môj výkon ohodnotil slovami „To si ten šíp mohol do toho terča hodiť, by sa do neho zapichol väčšou silou.“ Na svoju obranu poviem, že ten oblúčik, ktorý za letu šíp vytváral, bol naozaj elegantný! Posledná z nás strieľala Ľudka. Ako jediná z nás trafila do žltého. A týmto pádom máme víťaza neoficiálnych lukostreleckých pretekov nášho spolku určeného. My chlapi by sme aj pre vylepšenie celkového imidžu pokračovali v súťaži, no ale nedalo sa. Nie že by nám to majitelia lukov nedovolili, ale bol čas pobrať sa ďalej.

Veľká skala nie je zase až tak veľká, aby sa na ňu nedalo vyšľapať. Síce si trochu človek zafučí a občas padne aj nejaká kvapka potu… najmä ak človek dávnejšie nikde nebol. Zo samotného vrcholu výhľady nie sú. Treba ísť kúsok ďalej. Skaly, tie neraz sľubujú výhľady. Síce obmedzené, ale potešia.

Hrad nesklamal. Nemohol. Už od roku 2001 ho zachraňujú ľudia z občianskeho združenia Apponiana. Proste 19 rokov prác, aj keď stredovekým spôsobom, to proste vidieť musí byť. Niet lepšieho dôkazu, že sa hrad páčil našej novej dvornej fotografke, ako to, že už nemala voľné miesto na karte na ďalšie fotky.

Čaká nás posledná čerešnička, kaštieľ v Oponiciach a park pri ňom. Vlastne nečaká. Nie že by tam nestál, ale časť, veľká časť výpravy je už plná dojmov. Potrebujú čas, aby ich spracovali. Preto, keď idem autom okolo, už neodbočujem ku kaštieľu. Ivan však o tom nevie a odbočí. Zbytočne sa obzerá pri kaštieli. Nás tentoraz neuvidí. Možno niekedy nabudúce…

komentár: 856 pridaný: 23.11.2020 - 19:48
Jozef

Jozef

3

Fotky a video dnes nebudú. Možno zajtra… Preto sem dám pre účastníkov výpravy aspoň video chlapíka, ktorý sa dostal dovnútra kaštieľa – https://www.youtube.com/watch?…

komentár: 855 pridaný: 21.11.2020 - 20:47
Vinco

Vinco

2

Pozerám, že zatiaľ to je remíza, čo sa týka pohlaví grin
Muži držte sa, nech vás ženy neprevalcujú grin cool grin

komentár: 854 pridaný: 20.11.2020 - 18:31
Maroš

Maroš

1

Jozef mi číta myšlienky, akurát rozmýšlam že mu volám či sa niečo nekoná, ale reku predtým skontrolujem mail a hele. nová akcia.. klik. grin

komentár: 850 pridaný: 20.11.2020 - 10:46