Dnes je: piatok - 29.3.2024, Meniny má: Miroslav
Aktualizované: 29.03.2024

Fotografie z roku 2012



On-line: 9

Akcie: 809

Foto galérie: 646

Videá: 280

Odkazy: 576

Komentáre: 1449

Login:

Heslo:

Detail akcie Cesta hrdinov SNP - jarná #2 / Sklenianske lúky - Pod Vyšehradom

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Vinco
Dátum:
štvrtok - 28.05.2020
Pohorie:

Pohoria:

Žiar, Kremnické vrchy
Žiar
Vzdialenosť:
25.7 km
Čas:
7h
Stúpanie:
1066 m
Klesanie:
1063 m
Náročnosť trasy:
7
Body do rankingu:
78.6
Mapa:
Turista sa
prih. / ospr.
účasť:
Vinco Vinco
Št - 27.02.
Jozef Jozef
Pi - 28.02.
Mišo Mišo
Pi - 28.02.
Rado Rado
St - 20.05.

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video
1. akcia2. akcia3. akcia4. akcia

Trasa akcie

chata Mladosť – Sklenianske lúky – Chrenovské lazy – Štyri chotáre – Pod stĺpom – Žiare – Čertova dol. – Vyšehrad (830 m) – Pod Vyšehradom – Jasenovo

Poznámka k akcii

2. deň štvordňovej akcie.

Trasa od chaty Mladosť po Bralovú skalu: https://mapy.hiking.sk/?… – je prirátaná k parametrom trasy.

Organizácia dopravy, nocovania a túrovania:

  1. Peši sa presúvame chata Mladosť – Jasenovo
  2. Vozidlo č.1: všetci 4 ideme pre vozidlo č.2 z Jasenova na Skalku
  3. Vozidlo č.1 a Vozidlo č.2 idú zo Skalky opäť do Jasenova kde nechávame vozidlo č.1
  4. Vozidlo č.2: všetci 4 pokračujú z Jasenova do Fačkovského kde spíme
  5. trasa pre vozidlo č. 2

Ubytovanie je zarezervované cez booking na 28.5. a 29.5.2020 v Sa­laši Kľak

Komentáre:

Reakcie na komentár: 806

Jozef

Jozef

1

Zaujímavé. Medzi niektorými miestnymi pamätníkmi sa dodnes traduje, že na Vyšehrade bol pochovaný Metod. Považovalo sa to za málo pravdepodobné, pretože dôležitejších miest ako Vyšehrad bolo u nás viacero. Za pravdepodobnejšie (dôležitejšie, honosnejšie, významnejšie…) miesto sa napríklad považovala Nitra.

V článku asi spomínajú archeológa Milana Horňáka. Na tomto linku nižšie sú zopár rokov staršie videá, ktoré sa pravdepodobne týkajú toho istého miesta. Tentoraz však zistili, že to malo svojim účelom blízko Hronskému Beňadiku… https://www.nitrianskepravno.sk/vysehrad.html

komentár: 807 pridaný: 15.08.2020 - 20:24
Jozef

Jozef

1

Včera večer Rado zostal v horách. My sme z hrebeňa zišli dolu, mali teplé jedlo, čapované pivo, sprchu a pohodlnú posteľ. A zabralo to. Dobre sme sa vyspali a najedli. Moje kolená z toho boli také nadšené, že pôsobili ako nové. Cenou za to bolo to, že na druhý deň ráno musíme znovu vystúpiť na hrebeň a dostať sa tam, kde sme skončili včera. To Rado nemusel. Neľutujeme však. Stálo nám to za to. Aspoň budeme po dosiahnutí hrebeňa zahriati na prevádzkovú teplotu.

Vincent si to možno nevšimol, vlastne možno si to nik nevšimol…, ale Vincent je dieťa šťasteny. Prečo? Lebo on je vo štvrtok ráno na Remate a jeho bunda je od neho vzdialená asi 25 kilometrov pešej chôdze cez hory, v aute zaparkovanom v obci Jasenovo. Proste smola, ale zároveň i šťastie v nešťastí, pretože znovu úraduje počasie. Na ráno je celkom teplo a zo začiatku ideme do kopca. Síce do kopca, ale mierneho, pretože postupujeme po cyklotrase. Len tú bundu už druhý krát nesmie zabudnúť, inak mu bude všelijako a najmä zima. Zajtra sa totiž má zhoršiť počasie. Má fúkať a najmä už by sme mali aj trochu zmoknúť.

Dnes nás nečaká hore na hrebeni iba Rado, ale i dlhý úsek. Cesta pomaly ubieha. Terén je voči nám mierny. Občas rovinka, a keď nie ona, tak iba mierne hore alebo dole, skrátene hore dole. Výhľady iba občas. Máme ležérne tempo. Všetky tieto faktory spôsobili, že sa Michal začal trochu nudiť. Preto vymyslel hru a nie len takú hocijakú. Nekráčal iba po medvedích šľapajach, ale doslova po vychodenom chodníku. Šiel po stopách doktora Coopera. Áno, hrali sme jeho obľúbenú hru s prvkami. Áno, dopadlo to podobne ako vo Veľkom tresku. Michal šiel prvý. Povedal prvok z periodickej tabuľky a ďalší z nás mal povedať iný prvok začínajúci na písmeno predchádzajúceho prvku. O chvíľu sme mali problém. Nedalo sa mu vyhnúť. Viacero prvkov končí koncovkou „ium“. Podstatne pomenej prvkov však začína na písmenko „M“. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak nie som si istý, či sa iba nudil, alebo to bral ako prevenciu voči medveďom. Predsa len hovorené slovo je hlučnejšie ako fučanie pri chôdzi do kopca…

O chvíľku sme hrali ďalšiu hru. Tentoraz boli prvky vystriedané štátmi. Museli byť, lebo naša pamäť zlyhávala. Zo zúfalstva sme uznávali i latinské názvy prvkov. Tie nás však ďaleko neposunuli. A my sme potrebovali ísť ďalej. Veď auto máme až hen, v Jasenove. So štátmi to šlo lepšie, ale tiež to nemohlo ísť večne. Mnoho z nich v slovenčine končí na „ko“ – Nórsko, Portugalsko, Rusko, Grécko… len tak na ukážku z každého rožku Európy, keď už sme boli včera v jednom zo symbolických stredov Európy na Slovensku. Mimochodom názov nášho štátu tiež končí na „ko“. Lenže tých štátov začínajúcich na „O“ je nejako pomenej. Dobre, Omán, a čo ďalej? Oklahoma, Oregon, Južné Osetsko? Zabudnite. Nie sú to samostatné štáty. To síce už ani my, ale oficiálne, na papieri sme… V globalizačnom svete nik nie je úplne nezávislý a mnohí vo viacerých oblastiach nerozhodujú samostatne…

My sme si však poradili. Keď to už nejde cez posledné písmenko, pôjde to cez predposledné. V našom prípade je to veľmi často „K“. Na toto písmenko už začína viac štátov. Po čase máme znovu problém nájsť štát, ktorý ešte nik nespomenul. Čím viac sa namáhame spomenúť si, tým častejšie nám na rozum chodia slová klobása, kapustnica, kaša, kura, koláč… Je to síce na „K“, ale štáty to nie sú. Začíname si uvedomovať, že by bolo vhodná pauzička na obed. Chvíľu to potrvá, ale nakoniec na vhodné miesto na obed natrafíme. Sú nimi Štyri chotáre. Aj my sme štyria. Aká náhoda. To ešte netušíme, že s číslom štyri budeme mať ešte dočinenia.

Odvážne sa pustíme do obeda, keď k nám dorazia dvaja cyklisti. Dlho nepotrvá a vykľujú sa z nich zhovorčiví cyklisti. Vraj majú iba pauzičku na obed a idú iba tuto kúsok po horách, lebo majú robotu. Zaujímavé, len tak si odskočiť v rámci obednej prestávky na chvíľočku… Ale ako sa hovorí, všetko je raz po prvý raz. Zrazu jeden z nich vytiahol mobil, aby nám ukázal miesto, na ktorom práve sme a obedujeme. Na čo nám ukazuje to, čo môžeme vidieť na vlastné oči a ešte k tomu v reálnom čase? To čo vidíme však stojí za to. Ukazuje nám štyri medvede. A zase je tu to číslo štyri. Vykľuli sa z nich aj veselí cyklisti. Posúďte sami podľa jedného z ich príbehov, ktorý sa pokúsim prerozprávať vlastnými slovami: Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a za siedmimi dolinami bola na lesnej ceste jedna zákruta. Jeden z nich do nej šiel trochu rýchlejšie a nevyšlo mu to. Zrazil medveďa, lebo ho trochu vynieslo. Praskol mu s kolesom priamo do chrbta. Keby chcel, tak ho takto netrafí. Medveď okamžite prestal jesť lesné plody a tak sa vyľakal, že zabudol zaútočiť. Zato nezabudol okamžite zdrhať. Tentoraz to dopadlo dobre, ale neberme medvede na ľahkú váhu, predsa len patria do trochu inej váhovej kategórie.

Stojíme! Je tu odbočka! Ale veď tam nevedie turistická značka! Ale tu je na ceduľke napísané „Bunkre“. Ideme. Ja nejdem. A takto nejako sme sa rozdelili na dve skupinky – na Vincenta a na nás ostatných. Sme si povedali, veď je to len tuto, kúsok… Vincent ako keby tušil. Doteraz som ho vôbec neupodozrieval z toho, že má šiesty zmysel. Z toho kúska sa vykľul nakoniec snáď kilometer. Ale po tom kilometri! To ste mali vidieť. Tá bravúrna práca z drevom! Len škoda, že sa to vôbec nepodobalo na bunker. Ten sa totiž nezachoval. Zostala tam len akási jama. Prístrešok sme vyhodnotili ako vhodný na prespanie. Dnes plánujeme spať, nie však tu. Trochu sklamane si hovoríme „kilometer sem, kilometer tam.“ V tomto prípade „kilometer tam“ znamená kilometer naspäť.

Vincenta niet! Aha, tak ty si ho poslal pomaly napred, nech na nás nečaká. Veď by aj dlho čakal. Kým prídeme k turistickej križovatke „Pod stĺpom“, určite ho dobehneme. Tak nie, stále platí, že Vincenta niet. Voláme mu či je pred stĺpom, alebo za stĺpom, lebo my sme pod stĺpom. Zaskočila nás jeho odpoveď „ja som pod stĺpmi.“ No, ale kde si, keď my sme Pod stĺpom a ty pod stĺpmi? Vincent neklamal, nezvykne klamať. Naozaj bol pod stĺpmi, ale elektrického vedenia. Rýchlo pozeráme do mapy a hľadáme stĺpy elektrického vedenia. Už je to jasné, je pred nami. Stačilo zopár zhôd okolností – bunker ďalej, ako sme očakávali, stĺp v názve, elektrické vedenie a už bol zmätok. Tentoraz z toho bola veselá príhoda, žiaľ, nie vždy to tak býva. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak ten bunker nebol ďaleko, ten tam vlastne vôbec nebol, teda už nebol…

Už o niečo menej veselšou príhodou bolo, keď Vincentovi zazvonil mobil a dozvedeli sme sa, že sa ubytovať na Fačkovskom sedle musíme do 18-tej. Sú však ochotní na nás v prípade nutnosti počkať do 19-tej. Dlhšie nie. My uprostred hôr. Veľa s tým nedokážeme urobiť, jedine to, že sa nebudeme flákať a pokúsime sa pridať do kroku. Síce čas máme dobrý a autom z Jasenova to do Fačkovského sedla nie je ďaleko, ale my máme druhé auto na Skalke a musíme ísť preň. Nakoniec sme to stihli pred 18-tou a vďaka tomu sme mali aj teplú večeru. Do 18-tej totiž varia. Aspoň v tejto Koronadobe. Poučenie do budúcna pre plánovača akcií znie – vždy sa treba opýtať, do kedy sa môžeme ubytovať…

komentár: 750 pridaný: 02.06.2020 - 10:28